HARRY POTTER A VÄZEň Z AZKABANU

Dej popisovať nebudem, veľká časť z vás ho pozná z kníh a tých pár "šťastlivcov", ktorí nie, majú šancu vychutnať si nejaké to prekvapenie a pointu. Na tomto mieste stačí povedať, že trpké leto u nenávidených Dursleyovcov konečne končí :) a Harry Potter nastupuje do tretieho ročníka. Čakajú ho nové dobrodružstvá a silnejúci tieň lorda Voldemorta. Zo strašného väzenia ušiel obávaný Sirius Black a vraj má namierené za Harrym Potterom. A aby to nestačilo, do školy (už tradične) prišiel nový učiteľ ochrany proti čiernej mágii...

Režisérskeho rutinéra a zabávača Columbusa (Sám doma) vystriedal predsa len menej známy Alfonso Cuarón (Mexická jazda) a show mohla začať. Tak ako sa líši tretí diel od predchádzajúcich v knižnej podobe, líši sa aj v podobe filmovej. Z môjho subjektívneho pohľadu je to len a len na prospech veci. Nebudem sa tajiť, že vo mne tento snímok vyvolal odozvu akú si od dôb Nekonečného príbehu nepamätám. V čom tkvie kúzlo? To je práve tá otázka, nie?

Prvý a pravdepodobne rozhodujúci boj sa udial pri písaní scenára. Práve tento diel je onou povestnou kvapkou, kedy sa milý, ale vyslovene detský príbeh mení. Rastie, dospieva. Harry sa stáva sa viac "Tomom Sawyerom" než "Petrom Panom" a z knižných predlôh vieme, že tento posun je trvalý. Zatrpknutý, náladový a nervózny víťaz nad Veď-Viete-Kým vo Fénixovom ráde už nie je dieťaťom s veľkými matkinými očami. Ale späť k scenáru. Autorom filmu sa nielen podarilo dostať na obraz začiatok postupného dospievania hlavných hrdinov, ale najmä nájsť priamu niť v spleti príbehov. Zatiaľ čo Kameň mudrcov a Tajomná komnata boli viac-menej uzavretými príbehmi (pochopiteľne, základy neskorších komplikácii sú už tu logicky zakomponované) práve teraz začína divák získavať pocit, že všetko je súčasťou väčšieho príbehu. Vyznať sa tak v tom, čo preniesť na plátno kín (či už kvôli dramaturgii, ale najmä pre zachovanie dôležitých odkazov pre ďalšie pokračovania) si vyžadovalo veľké umenie. Rozhodujúcu poklonu treba opäť zložiť pani Rowlingovej, ktorej dominantné gestorstvo nad epickou časťou príbehu je už notoricky známe. Pri predaji filmovacích práv si vymohla silné kompetencie, ktoré sa prejavili vo všetkých filmoch. Príbeh sa tak stal nečakane svižný, akčný a menej "rozmáchly", ale naopak presne zacentrovaný. Väčšinu pozornosti na seba priťahuje Potter a ostatní okolo neho cirkulujú v premyslených kružniciach. 

To, že Rowlingová odobrila také dôležité zmeny aké sa udiali, signalizuje mnohé. Nielen jej schopnosť sebareflexie (to aké je ťažké vynechávať a strihať z vlastnej tvorby, treba zažiť), ale i určité odhalenie. Ak sa tento trend udrží, tak filmové verzie budú vlastne "odhaľovať" autorkin zámer, pretože budú abstrahovať len tie najdôležitejšie línie. Žiadneho "prezradenia" sa však nemusíme báť, čitatelia už aj tak budú mať danú časť (a možno celú ságu) dávno prečítanú.

To sme sa už dostali k druhej časti našej skladačky. Tou je herecké obsadenie. Toľkokrát spomínaná vynútená zmena v úlohe riaditeľa Dumbledora sa ukázala úplne bezproblémová. Súvisí to i s tým, že (bez nejakého zhadzovania) doterajší priestor pre najsilnejšieho dobrého čarodejníka bol mimoriadne obmedzený: úvodný prejav a záverečné slovo. Jedine, čo sa o takomto Dumbledorovi dalo povedať bolo, že je starý. Súčasná mierne "hipícka" verzia je milá, ale táto postava zatiaľ rozhodne zostáva v tieni ďalších. Podobný princíp, pravda v rôznej miere však platí takmer na všetky postavy. Od tých takmer neviditeľných (školník Filch, Weasleyovci), cez dôležité, ale "zatienené" (Malfoy, Snape, McGonagallová, Neville), až po "zhasínajúce" (Ron). O väčšine hereckého obsadenia možno hovoriť pochvalne, alebo dokonca v superlatívoch (Snape) a nováčikovia v zostave (Oldman, Thewlis) zapadli bezchybne. Hlavnou hviezdou je bez pochýb Harry. Daniel Radcliffe nie je najlepším hercom na pľaci, ale je v prezentácii presný a skutočne dôveryhodný. Statočne mu sekunduje Emma Watsonová, zatiaľ čo Rupert Grint dokazuje, že je asi najslabší herec vo filme a jeho "škleby" nie sú ani veľmi vtipné, a už vôbec nie dôveryhodné.

Tretím kúskom v hľadaní celku je obraz a hudba. Stručne povedané: úchvatné. Hudba Johna Williamsa krásne pláva medzi akoby známymi motívmi (úvod filmu mi veľmi pripomínal kolotočiarský motív z Perinbaby) a pribaľuje nové kúsky. Či už napumpovaný dupot pri prvom lete Zobka, alebo nosný motív "Something wicked this way comes" ponúkajú naozaj lahodné porcie. Presnejšie povedané lahodné porcie, v ktorých je zabalená ta správna porcia nepokoja a obáv.