MUŽ V OHNI |
MUŽ V OHNI |
Pracovať s overenými schémami je veľmi dvojsečné. Príbeh muža unaveného zabíjaním ponúka viac možností na skĺznutie do klišé ako šancí na "niečo nové." Najnovší film Denzela Washingtona dáva dlho nádej, že uvidíme, čo sme nevideli.
John Creasy pije. Pije veľa, aby zabudol ako zabíjal ľudí. Práca bodyguarda je tak trochu nechcený spôsob získania peňazí a ani mu úprimne nestojí za to, aby počúval rozumy malého dievčaťa. V Mexiku sa rozrástli únosy detí... Čo myslíte, zistí "žoldák" skutočnú cenu života skôr, než mu dieťa dobije srdce?
Príbeh pištoľníka na dôchodku ma silnú tradíciu začatú ešte niekde vo westernoch. Nedá mi nespomenúť skvelú sekvenciu zo Siedmych statočných kde Vin (Steve McQueen) a Lee (Robert Vaughn) vysvetľujú svoj pohľad na vec. Jeden samotársky (no women, no kids...), druhý pyšný (no enemy...alive). Do tejto skupinky však môžeme zaradiť kde koho, Leonom počnúc a Nevestou končiac. Ako sa v tejto skupinke prevažne zatrpknutých, ale silné vnútorné princípy vyznávajúcich hrdinov, cíti John Creasy?
V konečnom dôsledku asi celkom komfortne. Je pravda, že rozbeh filmu naznačuje možnosť kvalitatívne vyskočiť na najvyššie priečky žánru, ale postupne sa všetko dostáva do nekonfliktných, ale i neoslňujúcich koľají. Režisérsky podpis Tonyho Scotta sa prejavuje nielen v práci s kamerou. Flashbacky, ktoré majú umocňovať emotívnosť a prežívanie hrdinu sú jedna vec, druhou je precízne budovanie vzťahu medzi dvoma odlišnými ľuďmi, ktorí sa "musia mať radi". Scott mi najskôr pripomenul Bodyguarda s Costnerom a Hustonovou, ale potom som si uvedomil, že tento Angličan má na konte okrem iného (Spy game, Top Gun) aj môjho milovaného Posledného skauta, ktorý bol na nezlučiteľnosti dvojice Willis-Wayans postavený.
Práve táto časť filmu, respektíve jej atmosféra mi sedela ako uliata a napriek tomu, že dieťa pýtajúce sa "Prečo?" štandardne lezie na nervy, bolo zaujímavé sledovať, ako sa postavy pred našimi očami zhmotňujú do skutočných ľudí. Z tohto pohľadu je dôležité fluidum Christophera Walkena a Mickey Rourka. Ich vytváranie "křoví" malo v sebe veľa z chandlerovskej atmosféry silných mužov plávajúcich proti prúdu. Najmä v prípade toho druhého ide o hranie bez hrania. Stačí mu totiž navliecť prstene a zobrať do rúk cigaru a už je "vymaľované." Aj preto sa teším na Sin City...
Hlavná postava Joha Creasyho mala priniesť Denzelovi potvrdenie vysokého kreditu charakterového herca možno až kdesi v Al Pacinovských vodách. Z môjho pohľadu - nestalo sa. Či už neustálym monotónnym "okej", alebo málo presvedčivým "nasratím sa", zaostal za postavou, ktorá utiahne celý film a zaryje sa do vedomia divákov.
Aj vďaka Washingtonovi sa v druhej časti z drámy stáva melodráma, kde sa viac hrá na city, ako s citmi. Nehovoriac, že film nakoniec len veľmi povrchne pláva na téme a nedokáže o nej povedať čokoľvek viac. Na druhú stranu, nemá ani tú ostrosť a živočíšnosť Tarantina, aby dokázal z povrchnej veci urobiť kult.
Film tak zostáva v priestore ľahkého nadpriemeru a v konečnom dôsledku sa nevyrovnáva paralelnému Collateralu. V závislosti od vašich preferencií môžete zažiť viac, či menej silný filmový zážitok, ale sklamaný/á by ste zostať nemali...
Man on Fire (USA, 2004, 146 min.)
Réžia:Tony Scott. Scenár: Brian Helgeland. Kamera: Paul Cameron. Hudba: Harry Gregson - Williams. Hrajú: Denzel Washington, Dakota Fanning, Christopher Walken, Mickey Rourke, Giancarlo Giannini, Radha Mitchell, Marc Anthony, Rachel Ticotin