HONBA ZA POKLADOM TEMPLÁROV |
HONBA ZA POKLADOM TEMPLÁROV |
Non nobis, non nobis domine, sed nomini tua do gloriam. Tieto slová vyšité na templárských zástavách časom tak trochu prestali platiť a (navonok) pokorný a malý rád sa stal obrovskou mocnosťou stredovekej Európy. Čo to má spoločné s filmom? Nič. Podobne ako veľa iných vecí, výraznou kvalitou začínajúc...
Film s priliehavejším pôvodným názvom (National Treasure) evidentne vsádza na hviezdnu dvojicu Bruckheimer - Cage. Pravdepodobne najvýraznejší (a najvplyvnejší) producent tejto doby (Bad Boys, Skala, Armagedon, Pearl Harbour, Piráti Karibiku) prešiel od čias Flashdance a Top Gun riadny kus cesty a za sebou necháva evidentnú stopu. Filmy snáď žiadneho iného producenta sa tak na seba nepodobajú, bez ohľadu na režiséra a predstaviteľov hlavných hrdinov.
Jerry Bruckheimer pripomína rybára, ktorý hádže udice do rôznych rybníkov, držiac sa príslovia, že niekde už len niečo zaberie. A aby bolo jasné, vždy hádže "naťažko". Rozpočet 100 miliónov dolárov je už u neho v podstate štandardný. Rovnako ako slová priemerná akčná jazda.
Honba (prosím nepliesť si s o kategóriu lepšou Honbou za klenotom Nílu) sa snaží zachytiť novovznikajúcej vlny záujmu o metafyziku, religionistiku a tajné stredoveké spolky a spojiť to s "indyjonesovským" kostýmom. V skutočnosti však ide o pomerne dlhý film, ktorý by, nebyť rýchleho, klipového strihu a občasných príjemných scén, začal nudiť. Ak ste čítali Da Vinciho kód, ako jedinú upomienku na slobodomurárov a templárov (viac odporúčam pána Tragáčika, myslím to vážne), môžete mať pocit úžasu nad tajnými kódmi a šiframi v múroch stien, ale ani to, obávam sa, v remeselnom pôdoryse klasických scén dlho nevydrží. Všetko v tomto filme totiž pôsobí dojmom už videného. Hlavný hrdina (Cage) a jeho nezhody s otcom (Voight), vtipálek (Justin Bartha), ktorého bonmoty sú často žalostne ošúchané (mne sa páčil jedine ten s mimozemšťanmi), zloduch (Sean Bean), ktorý to všetko neutiahne a aktívna kráska (opäť nevýrazná Diane Kruger)...
Príbeh hľadania, či skôr stráženia "najväčšieho pokladu v dejinách" je naháňačkou s časom, kde mimoriadne málo stôp stačí geniálnemu Benovi Gatesovi (nemôžem si pomôcť, ale viac ako Cageovmu dedukovaniu som veril "Boromirovi") na ich rozlúsknutie a podvodníkovi Ianovi na ich sledovanie. Mimoriadny pocit priemernosti, ktorý zo mňa počas celého filmu dýchal, nesúvisel len s tonou otrepaných klišé a kde-tu "vypožičaných" motívov a point (aj zo spomínaneho Da Vinciho kódu), ale aj s akousi vnútornou nekonzistentnosťou. Nerád by som sa dopúšťal spoilerovania, ale to, čo si ja môžem predstaviť pod pojmom poklad, môže byť čosi ako v Dobyvateľoch stratenej archy alebo jednoducho skriňa plná zlata. Termín "najväčší a priveľký pre človeka, či kráľovstvo" to evidentne posúva jedným z týchto smerov, ale...
Quidquid agis prudenter agas et respice finem. Jerry je iste rád, že na rozdiel od Atruša, mu tento film vráti náklady, ale aby som sa aj ja potešil z dobrého mysteriózneho žonglovania s históriou, tak na to treba o kus viac...
National Treasure (USA, 2004, 131 min.)
Réžia: Jon Turteltaub. Scenár: Jim Kouf, Cormac Wibberley, Marianne Wibberley. Kamera: Caleb Deschanel. Hudba: Trevor Rabin. Hrajú: Nicolas Cage, Diane Kruger, Justin Bartha, Sean Bean, Jon Voight, Harvey Keitel, Christopher Plummer