DOKONALÝ TRIK |
DOKONALÝ TRIK |
Dokonalý trik je zaujímavým orieškom pre všetkých filmových kritikov, keďže treba hodnotiť a zároveň nič neprezradiť. V distribučných informáciách určených novinárom sa ako hlavný pokyn od tvorcov filmu nachádza táto prosba : „The Prestige” je tajomstvo štruktúrované ako filmový magický klam. V snahe poskytnúť divákom šancu, aby si film naplno vychutnali, filmári s úctou žiadajú, aby sa neodhalilo príliš veľa filmových trikov“. Napriek tomu, že odhaľovanie trikov milujem (aj tých kúzelníckych, aj tých filmových), budem sa držať ich prosby a nič vám neprezradím... aspoň zatiaľ... .
Ako ste si už pri mojej recenzii filmu Iluzionista asi stihli všimnúť, kúzla a kúzelníkov mám celkom rád a zároveň mám dobrý pocit, keď prekuknem princíp nejakého nového „super-triku“. Táto škodoradosť (ak je to vôbec správne označenie), je podľa hlavných postáv Dokonalého triku niečo, čo divák vlastne odmieta. Všetci chcú kúzla vidieť, ale nikto vraj nechce vedieť, ako sú realizované. Z kognitívneho hľadiska je preto veľmi zaujímavé sledovať, ako si pri vnímaní monštier v hororoch síce uvedomujeme, že ide o fiktívne postavy vytvorené pomocou zamaskovania hercov - napriek tomu sa ich bojíme. Rovnako prehliadame fakt, že kúzla nie sú niečo nadpozemské, a keď niekto nechá zmiznúť Sochu slobody, tak to podľa mnohých jednoducho dokázal :). A pritom je to také jednoduché...
Vráťme sa však k novému filmu Christophera Nolana (Memento, Insomnia), ktorý vznikol na základe novely spisovateľa Christophera Priesta. Dokonalý trik sa odohráva uprostred zvláštneho obdobia, aké sa vo filmoch objavuje zriedka – je to Zlatý vek kúziel na prelome storočia. Bolo to definitívne obdobie pre kúzelníkov - priekopníkov rodiaceho sa začiatku masovej zábavy. Na vrchole novej industriálnej spoločnosti bola verejnosť posadnutá novou predstavou magických možností - či to bolo na javisku alebo v živote sa meniacich technologických možnostiach a vedeckých tajomstiev, ktoré svet ukrýval. V tejto atmosfére sa najlepší a najodvážnejší kúzelníci stali najväčšími hercami v celej Európe a Amerike. Dvaja z nich Robert Angier (Hugh Jackman) a Alfred Borden (Christian Bale) sa postavili proti sebe a ich rivalita a záujmy nepoznali hraníc. Stali sa nepriateľmi na život a na smrť – každý sa snažil prekonať toho druhého. Trik za trikom, predstavenie za predstavením, vytvorili si krutú súťaživosť, pokým zistili, že prekročili hranice ...
Kúzelnícky trik aplikovaný na filmový príbeh je výborný nápad. Súboj dvoch kúzelníkov ešte lepší. Dať to všetko do rúk talentovanému Christopherovi Nolanovi a jeho bratovi považujem za doslova miliónový ťah. Napriek tomu, som mal asi priveľké očakávania. Z Dokonalého triku sa mi najviac pozdával, ani nie tak súboj kúzelníkov (skvelé dialógy a prepracovanosť charakterov postáv), ako skôr nie veľmi dôležitý a prakticky len naznačený „súboj“ dvojice slávnych vynálezcov – Teslu a Edisona. Zachytenie doby, v ktorej boli technické pokroky bežnými ľuďmi chápané, ako čosi nevysvetliteľné, je skoro dokonalé. Akosi ma tentoraz nedokázali uchvátiť štandardné zložky filmového rozprávania - výprava, skvelá kamera, kostýmy, hudba, herecké výkony – na to všetko som bol pripravený a pri Nolanovi bolo aj ťažké očakávať niečo iné.
Sklamala ma však práca s príbehom v kontexte „kúzelníckej“ hry s divákom (bolo vôbec potrebné, už aj tak klišoidné rozbitie chronológie rozprávania?), nie veľmi podmanivá atmosféra a neustále myslenie aj na toho najmenej chápajúceho konzumenta. Jednoducho ideme využiť filmové médium na zaujímavý experiment, ale pozor, stále sme v Hollywoode. Na záver to „šokujúco“ vypointujeme a prekombinujeme a možno u niektorých divákov zanecháme pár otázok. V skutočnosti je časť veľkého finále čiastočne očakávaná od druhej polovice filmu (netvrdím, že prekuknete celú pointu, ale pri skladaní puzzle, sa varianty zakončenia rýchlo zužujú) a posledná scéna/záber je tým jediným, ktorý môže vzbudiť stovky diskusii a názorov. V konečnom dôsledku, ale nejde o nijak dychberúcu dvoj-pointu a žiadne prepisovanie dejín filmovej scenáristiky sa nekoná.
Určite ste si všimli môjho pomerne vysokého hodnotenia, za ktorým si samozrejme napriek uvedeným výhradám stojím. Dokonalý trik dokázal kúzelnícku tému a scenáristicko/formálne vedenie diváka posunúť oveľa ďalej, ako predvídateľný a už prakticky zabudnutý Iluzionista. Od prvého záberu na množstvo čiernych klobúkov až po pozoruhodnú prácu s hercami a na prvý pohľad nepodstatnými detailmi. To všetko je dôležité pre vytvorenie pozoruhodného, aj keď treba pripomenúť - stále komerčného diela. Vymyslieť niečo skutočne nové, priniesť symbiózu témy a spracovania, je čoraz ťažšie. Prostredie Hollywoodu veľkým experimentom vôbec nepraje a je preto škoda, že z kedysi nezávislého Christophera Nolana sa stáva čoraz závislejší Christopher Nolan.
„Každý kúzelnícky trik pozostáva z troch častí: prvá sa volá Prísľub: kúzelník ukazuje niečo obyčajné, čo samozrejme …nie je. Druhá časť sa volá Zvrat: Kúzelník mení svoje obyčajné niečo na niečo neobyčajné. Teraz, ak hľadáte tajomstvo... nenájdete ho. Preto je tu aj tretia časť zvaná Efekt. Toto je časť, kde životy dobrovoľníkov sú neisté, a vidíte niečo šokujúce, čo ste predtým nevideli.” A práve tretia časť Dokonalého triku je problematická. Efekt, či niečo naozaj zapamätateľné, sa totiž v Nolanovom filme nachádza na úplne iných miestach, ako v jeho závere. To je to kúzlo kinematografie – každého očarí niečím iným a tak to asi má byť.
The Prestige (USA/UK, 2006, 130 min.)
Réžia: Christopher Nolan. Scenár: Christopher Nolan, Jonathan Nolan. Kamera: Wally Pfister. Hudba: David Julyan. Hrajú: Hugh Jackman, Christian Bale, Michael Caine, Scarlett Johansson, David Bowie, Andy Serkis