BESTIÁŘ

Bez ohľadu na existenciu predlohy Barbory Nesvadbovej, uvedený nástrel deja je skutočne brífnym zhrnutím takmer dvojhodinového filmu s väčšinou dejových zlomov. Ich uvedenie nie je v žiadnom prípade spoilerom, ale skôr ukážkou, aké toporné môže byť dianie 110-minútového filmu o žene, ktorá sa chce stať niekým iným. Vehementne sa vás bude snažiť presvedčiť v každom momente, ale budete príliš dobre vidieť, že to jednoducho nejde. Hrdinku prekuknete na začiatku druhej hodiny a celkom pravdepodobne ju zaškatuľkujete ako stratený prípad. Jedine, že by ste dokázali veriť typickému ospravedlneniu bláznivých aktivít pod zámienkou, že ona je predsa zamilovaná.

Ona možno je, ale je otázne, v akom duševnom stave boli tvorcovia filmu pri jeho realizácii. Samotný scenár vyzerá na papieri ako priemerná a x-krát videná dráma, ale jej transformácia na plátno dopadla priam žalostne. Celé dianie prakticky nemá žiadnu pointu a ani v jednej časti filmu si nedokážete vsugerovať fakty a zžiť sa s hrdinkou. Ono to vlastne ani nejde, pretože Bestiář vlastne nemá žiadnu pointu.

Zatiaľ čo prvá polovica filmu je milostnou a občas tvrdšou citovou drámou, po hodine sa prepne do nečakaného komediálneho módu. Pardon, ale v tom čase mala už dospieť Karolína do stavu citovo vydierajúcej beštie. Bestiář jednoducho v týchto momentoch neberie vážne ani sám seba resp. dejový náčrt, ktorý si postavil. Tento zlom môžete zobrať dvojako – buď sa vás film snaží oklamať alebo je taký nepodarený, že nedokáže sledovať svoj dej. Nevadí, v tej časti filmu sa mihne dianím Marek Vašut, Kryštof Hádek a v posteli Karolíny sa ocitne aj ďalší muži, aby zrazu zistila, že ani toto nie je to, čo chce. A žáner filmu sa zlomí znova – z citovej drámy cez komédiu dorazí až do finálneho sentimentálneho balastu.

Výňatky zo scenára a pohľad na dianie prinášajú jedno rozčarovanie za druhým. Postavy sú až príliš ploché a prakticky sa vôbec nevyvíjajú. Primárne to platí pre mužské charaktery, ktoré sú tu často zobrazované v podobe karikatúr, či len tak preplávajú dejom. Dokonca sú viacerí hrdinovia rovnakí, hoci si hrdinka myslí opak. Práve Karolína je však najväčším tŕňom oku, pretože na nej by mala byť badateľná premena, no s rovnakým výrazom prepláva všetkými tretinami filmu bez ohľadu na to, či chce byť priateľka muža staršieho o dvadsať rokov alebo zvádzať mladíka takmer o dekádu mladšieho. Pýtam sa, kde je tá potrebná premena, ten prerod, ktorý máme uveriť, to dianie, ktoré ju ženie vpred? Absolútne nikde.

A aby toho nebolo málo – dialógy sú úbohé a zrážajú film na kolená aj pred telenovelami z latinskej Ameriky. O nič lepšie nedopadajú ani vnútorné monológy hrdinky, ktoré najmä prvú hodinu neúnosne predlžujú, pretože prakticky iba duplikujú už videné dianie na plátne. A to ešte radšej pominiem feministickú rovinu. Ale ani zďaleka sa nedokážem stotožniť s názorom či pokusom o ospravedlnenie, že tento film priamo reflektuje očami diváka dianie zamilovanej ženy. Otrasná explanácia, len čo je pravda!

Film prekvapivo zlyhal aj po technickej stránke – kamera vychádza 50-50, keď niektoré zábery sú skutočne malebné, ale ostatné (spravidla zo zahraničia –z Londýna a Talianska) sú iba o zbytočnou exibíciou tvorcov. Dobre si všimnite, že pokiaľ sa dianie odohráva v Česku, tak je kamera krotká a celkové snímanie lepšie. V zahraničí sa opíja malebnými zábermi ona sama. Nemalým problémom sú nezvládnuté synchrónny – Danica Jurčová bola totiž predabovaná a výsledok je neskutočne odfláknutý...