PIKO

Filmy zachytávajúce krach osobnosti zapríčinený sebazničujúcou závislosťou od tvrdých drog sú atraktívnosťou témy divácky vďačné. Dôležité je si pri ich tvorbe vytýčiť prvok spolucítenia so stroskotaným protagonistom, vyvolať pohnutie mysle takýmto existenciálne ladeným životným deštruktivizmom. Sprievodné hlasové komenty Gregora, Horyny i Zavázala sucho dokumentačne navodzujú vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu, no hrané party ich postáv (Novák, Benoni, Konig) nedodávajú filmu patričný dynamický náboj a po hereckej stránke len papagájujú predpísané dialógy a na plátne príbeh drogy nevedia rozpohybovať a vryť sa ním divákovi pod kožu.

Pavlovo alegorické katakombové blúdenie poslušne hlási stav jeho duše a kolotoč bezuzdého varenia, fetovania, intravenóznych aplikácií a následných prepadov do psychóz a halucinácií vnímame nezúčastnene, len ako školský popis toxikomanovho života. Ten okrem závisláckeho trápenia sa so sebou samým nutne narúšajú vstupy zvonka v podobe partneriek, potomkov, perzekúcie zo strany polície, kde Rostislav Novák alias Pavel pokorne i vznetlivo dvíha zrak k vonkajšiemu svetu, snaží sa s ním občas udržať krok, no učebnicovo opäť upadá do vlastnej drogovej existencie.

Z reálnych ľudí participujúcich na príbehu drogy najviac priestoru dostáva Dan Horyna, ktorému sa asi najľahšie rozpráva o minulosti a stavoch, ktoré ako konzument pika musel prežiť. Z hereckej stajne sa tu blysne Vanda Hybnerová čoby matka mladého Pavla, Dita Zábranská (známa z Grandhotelu a predchádzajúcich Řehořkových Proměn) a filmový nováčik Adam Kraus (syn Jana Krausa a Jany Krausovej). Film jednoznačne povznáša po hudobnej stránke profesionalita pražských Ohm Square, ktorí robia akoby pomyselný mostík na uľahčenie percepcie mladšími ročníkmi.

PIKO obstojne zachytáva „zlaté časy“ vzniku perníku a jeho dočasne beztrestnej konzumácie, poukazuje na vtedajšiu spoločenskú hnilobu, formálne pracuje na hrano-dokumentačnej báze so snovými prvkami, rodinnými flashbackmi a obrazovo-fantazijnou prezentáciou drogového vnútra človeka. Divák dostane info o stave spoločnosti, faktografický rešerš perníkového boomu, no sám stojí (resp. sedí) nezúčastnene a citovo sterilne, pretože tento hraný dokument jednoducho za srdce chytiť nedokáže.