LIDICE

Hlavným hrdinom snímky je nesporne kováč Šíma v podaní Karla Rodena, herca, ktorý podľa slov  režiséra Petra Zelenku má v sebe vnútornú pravdivosť, čo ho robí dôveryhodným v akejkoľvek úlohe. Postavy tvrdých, mlčanlivých chlapov, ktorí si nesú životné traumy hlboko vnútri, patria medzi jeho najčastejšie úlohy (z posledného obdobia napríklad Hlídač č. 47 či Habermannov mlyn). Autori diela mu venujú najviac pozornosti a poskytujú najväčší priestor. Šíma, otec dvoch dospelých synov, žije so svojou ochrnutou ženou Anežkou (tradične skvelá, navonok tvrdá, no vnútorne zraniteľná Zuzana Bydžovská), ale najvzrušujúcejšie chvíle trávi s milenkou Mariou (herecky nezvyčajne disciplinovaná, fyzicky príťažlivá Zuzana Fialová, ktorá viac ako úspešne nahradila pôvodne zamýšľanú Lenku Vlasákovú). Tento nemanželský pomer je dôvodom prudkej hádky medzi otcom a starším synom, ktorá sa skončí tragicky. Starého Šímu odsúdia na štyri roky väzenia za zabitie a tento trest mu zachráni život. Je jediným mužom z Lidíc, ktorý prežije. Dôkazom, že film je predovšetkým o ňom a jeho životných peripetiách, je okrem veľkého priestoru aj dopovedanie jeho príbehu v dvoch nadstavovaných, trochu popisných  záveroch. Hoci emotívne i filmársky najúčinnejší je prvý z nich, keď zúfalý Šíma kľačí na rozľahlej snehovej pláni a zúrivo hrabe v snehu, aby odkryl zvyšky svojho spáleného domu, nasleduje ešte ďalšia scéna, podčiarkujúca jeho osobnú tragédiu a problémy so zaradením sa do povojnového života, a po nej záverečná – stretnutie s Mariou a jej dcérou, ktorá nepôsobí celkom vierohodne, hoci naznačuje – aj lesknúcimi sa železničnými koľajnicami, bežiacimi do diaľky – neurčitú nádej.

Druhou veľkou, a možno ešte tragickejšou postavou je veliteľ miestnej policajnej stanice Vlček v striedmom, no veľmi presvedčivom podaní Romana Luknára. Je to slušný človek, ktorého zomelú dejinné udalosti spojené s náhodou vďaka jeho pasivite. Keďže jeden z jeho predkov mal nemecké meno a on sám ovláda tento jazyk, stane sa z prinútenia kolaborantom. Nedokáže sa otvorene postaviť proti zlu, hoci ho to vnútorne zožiera, v rozhodujúcich okamihoch volí nesprávnu cestu, za čo sa napokon sám potrestá.

Pre osud Lidíc najdôležitejšia a pre diváka prekvapujúca je tretia súkromná línia filmu, taktiež historicky doložená, ktorá by sa dala nazvať príbehom dvoch kamarátov na záletoch. Mladý Šíma, ktorého stvárnil ako svoj filmový debut sympatický Ondřej Novák, a jeho ženatý priateľ Fiala (Marek Adamczyk) sa zoznámia s dvomi dievčinami, ktoré v rámci „balenia“ Fiala ohuruje tajomnými náznakmi o práci v odboji. To sa napokon stane osudným nielen jemu, ale celej miestnej societe. Rozlúčkový list Fialu Aničke (zamýšľanú Marthu Issovú nahradila v tejto úlohe menej známa Veronika Kubařová) s podobnými nezmyslami sa náhodou dostane do nesprávnych rúk a spustí lavínu zatýkania, drastického vypočúvania a manipulatívneho vyrábania dôkazov, ktorá vyústi do tragického finále. Žiaľ, práve táto línia, pre osud dediny a jej obyvateľov rozhodujúca, sa rozvíja pomaly a ťažkopádne, na čom má zásluhu aj nie vždy funkčné rozdrobovanie príbehu, pre tento film typické, sťažujúce divákovi možnosť naplno sa ponoriť do osudov jednotlivých postáv.

Napriek tejto výhrade spomínané tri komorné príbehy fungujú, zrejme nielen zásluhou Mahlerovho scenára a Nikolaevovej režijnej práce, ale najmä hereckých výkonov. Okrem spomínaných hlavných predstaviteľov sú to aj epizódky Jana Budařa ako zlodeja Petišku, Šímovho spoluväzňa a spočiatku aj nepriateľa, Mariusza Osmelaka ako hlboko veriaceho uväzneného poľského falšovateľa peňazí a dokumentov, či Sabiny Remundovej v úlohe tichej, nenápadnej, no vnútorne odvážnej a statočnej farárovej gazdinej. Oveľa menej zaujmú obrazy kolektívu, či už miestnych, málo diferencovaných obyvateľov, alebo ich protipólu – nemeckých okupantov. Práve pri zobrazovaní Nemcov sa tvorcovia filmu dopúšťajú stereotypov, táto societa sa v novom českom filme neveľmi líši od vykresľovania fašistov v mnohých iných, oveľa starších vojnových filmoch. Napospol sú to nesympatickí, krutí ľudia, štekajúci rozkazy (vrátane veliteľa Weismanna v podaní Joachima Paula Assböcka), paradoxne s citom pre krásu a umenie, ako to dokladá huslista Heydrich v zbytočnej scéne koncertu na Pražskom hrade. Aj to je príčinou, prečo masaker v Lidiciach, streľba do mužov a najmä odtŕhanie detí od matiek pôsobia oveľa chladnejšie, ako by mali a mohli. Jednoducho – sú to scény – klišé, na aké si divák už zvykol, a teda nevyvolávajú emotívny účinok. Najmä kvôli neúčinným masovým scénam nesúhlasím s označením „výpravný veľkofilm“, ktorý sa používa v propagačných materiáloch, ak pod tým nerozumieme iba viac ako dvetisíc komparzistov.

Po profesionálnej stránke ťažko filmu niečo vyčítať. Známy mexický kameraman Antonio Riestra (asistent pri filmoch Amores perros a Frida, samostatný kameraman napríklad v českých snímkach Normal a Czech Made Man), ktorý nahradil pôvodne angažovaného Vladimíra Smutného, sa pohyboval v dvoch rovinách – realistickej a štylizovanej (biele zajace na cintoríne, detské ručičky za sklom autobusu, prírodné celky) a skvele nasnímal úvodnú erotickú scénu, ktorá napriek vášnivosti nepôsobí lacno ani lascívne. Strihač (a producent) Adam Dvořák zdynamizoval filmové dianie, hoci z opulentného nakrúteného materiálu (55 hodín) ešte pár zbytočných sekvencií zostalo (okrem Heydrichovho koncertu napríklad aj dodatočne nakrútený atentát naňho s nechceným groteskným zafarbením). Hudba trojice Michal Hrůza, James Harries a Karel Heřman neruší – až na patetické pasáže podfarbujúce záverečné titulky, oblečenie, interiéry i exteriéry majú správnu dobovú patinu. Slovom, je to dobrý film. Nechýbalo veľa, a mohol byť výborný.

Text bol prevzatý z portálu filmpress.sk


Lidice (ČR, 2011)
Réžia: Petr Nikolaev. Námet a scenár: Zdeněk Mahler podľa svojej novely Nokturno, spolupráca na scenári Alice Nellis. Kamera: Antonio Riestra. Strih a producent: Adam Dvořák. Hudba: Michal Hrúza, James Harries, Karel Heřman. Hrajú: Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, Jan Budař, Ondřej Novák, Marek Adamczyk, Veronika Kubařová, Joachim Paul Assbock, Sabina Remundová, Mariusz Osmelak, Norbert Lichý, Václav Jiráček a ďalší