KRÁSKA A ZVIERA 3D |
KRÁSKA A ZVIERA 3D |
Do slovenských kín prichádza jedna z najkrajších Disneyho rozprávok. S ročníkom výroby 1991, kedy sa Disney vydal na spanilú jazdu najväčších hitov ručnej animácie. U nás si ju v kine zrejme užil málokto, o to cennejší je jej príchod a možnosť osloviť novú generáciu. 3D je milý, nie úplne povinný bonus, aj keď občas oko diváka poteší.
Tesne po úvodných titulkoch začína legenda o princovi, ktorý bol raz nevľúdny k jednej ježibabe (v skutočnosti prezlečenej princeznej), ktorá ho za jeho pýchu a správanie premenila na Zviera a nechala napospas osudu s čarovným zrkadlom i odkvitajúcou ružou. Do svojich 21. narodenín si musí nájsť ženu, ktorá ho bude milovať aký teraz je: zohavený, s veľkými zubami a pazúrmi. V dedine sa jedna fešanda nájde – dcéra vynálezcu Belle je krásna, sčítaná, odoláva nafúkanému Gastonovi, ktorý by si ju rád zobral za ženu. Jedného dňa jej otec ide do mesta, no stratí sa v lese a Belle ho nájde v začarovanom zámku, kde žije práve Zviera túžiace po láske...
Kráska a zviera má jednoduchý dej, kde netreba riešiť príliš zložité okľuky. Je tu morálne posolstvo, že láska má vychádzať z vnútra a nie byť založená na prvej signálnej sústave, čo potvrdí vhodná paródia Gastona, štylizácia krásky i zakliateho princa. Scenár má jasne rozdelené roly pre jednotlivé postavy, aj najmenší divák sa vie okamžite orientovať a netrepú sa tu zbytočne moderné prvky. Toto je klasika. Kráska nemusí byť princezná, stačí, že je vychovaná, má vhodne nastavené hodnoty a vie si vybrať). Zviera sa musí snažiť prekonať ohyzdný vzhľad, postupne krotiť správanie, aby si získal jej priazeň. Ak chcete vidieť tvorbu vzťahu (pomaly v archaickom slede), dočkáte sa rýchlo. O to pútavejšie možno sledovať tú rozprávku, čo pôsobila v roku 1991 normálne a dnes je už možno príliš jednoduchá a správna. No presne v tom je krásna a cenná.
Popritom má však množstvo priestoru pre fantáziu, humor i paródiu. O fantastické prvky sa stará predovšetkým celé služobníctvo zámku, kde je klasicky využité oživovanie neživých predmetov s náležitými vlastnosťami. Osobitnú pozornosť si zaslúži duo Lumiere-Orloj, ktoré po premene dostalo jasnú štylizáciu svietnika a budíka (i prízvuk). Ale aj ten posledný člen zámku (psík je ako milá behajúca rohožka, rodinka ako kanvica so šálkami) je detailne využitý a hneď odčítate jeho osobnosť a emócie (naštvaný sporák po príprave večere). Humor vychádza z ich vlastností a interakcií (prirodzene, aj z prvotného šoku). A samozrejme, krásnych hudobných čísel, ktoré sa dostanú na úroveň veľkého divadelného predstavenia. Soundtrack Alana Menkena je nesmrteľný.
Paródia je často využívaná v dedine, kde nafúkaný Gaston, jeho poskok a celá banda spievajú, raz na ulici, inokedy v šenku či zbroja na monštrum. Práve tu možno vidieť typické nájdenie postáv, ktoré často dostanú buchnát po gebuli či inak využívajú drobné frky a gagy na zabavenie diváka. No predsa je film aj v týchto scénach milý, zábavný a detskému divákovi neuškodí. Rovnako ani troška temnoty na zámku. Premiéra potvrdila, že aj dnešnému mladému publiku sa bude páčiť.
Slovenský dabing je dobrý a notoricky známe piesne (aspoň nám, čo máme originál napozeraný) dokáže podchytiť v rovnakom duchu. A 3D element, vďaka ktorému sa film dostal späť do kín je prekvapivo fajn. Poráža aktuálne konverzie Titanicu či Star Wars, častejšie dokáže využiť hĺbku obrazu a efektu, hoci občas skáče z plochého módu do stereometrického. Solídna práca na 8/10.
Keď si k nej pripočítam film, ktorému aj po 21 rokoch jednoznačne patrí plný počet bodov, skóre a odporúčanie na návštevu kina sú jasné. Je príjemné vidieť animovaný film, ktorý funguje, jasne servíruje svoje posolstvá, má nezabudnuteľné postavy, je poučný i zábavný. Toto Disney vie.
Beauty and the Beast (USA, 1991, 85 min.)
Réžia: Gary Trousdale, Kirk Wise. Námet: Brenda Chapman, Burny Mattinson, Brian Pimental, Joe Ranft, Kelly Asbury, Chris Sanders, Kevin Harkey, Bruce Woodside, Tom Ellery, Robert Lence. Hudba: Alan Menken. Hrajú: (v slovenskom znení) Alžbeta Bartošová, Michal Kľučka, Martin Kaprálik, Igor Krempaský, Oľga Šalagová, Marián Slovák, Juraj Hrčka, Karol Čálik, František Kovár