8.0

Filmová recenzia

Detektívny žáner severskej kinematografie je v súčasnosti definovaný najmä literatúrou. Po úspechu trilógie Millennium od zosnulého Švéda Stiega Larssona sa v posledných rokoch objavujú aj adaptácie Nóra Jo Nesba (Lovci hláv) či dánskeho literáta Jussi-Adlera Olsena (Žena v klietke). Teraz prichádza spracovanie druhej knihy kriminálneho oddelenia Q s názvom Zabijaci. Režisér Mikkel Nørgaard sa tak spolu so scenáristami Nikolajom Arcelom a Rasmusom Heisterbergom pomaly stáva dvorným adaptátorom Olsenových kníh.

Je však nešťastným pravidlom, že filmy nakrúcané na základe knihy nikdy nedosahujú kvality predlôh (vivat Krstný otec). Logicky už len z dôvodu odlišnosti médií a kontrastu vízií režiséra a jednotlivých čitateľov. Zabijaci chvalabohu predstavujú protipól. Literárnu predlohu dánskeho „odloženého prípadu“ je síce cítiť pri predstavovaní postáv a prostredia, no odbitie formalít pôsobí viac ucelene. Uzavretý prípad 20 rokov starej dvojnásobnej vraždy mladých študentov zdedia detektív Carla Mørck a jeho partner Assad. Čuch pre robotu im napovedá, že je znova niečo hnilé v štáte dánskom a prípad otvoria. Na rozlúsknutie záhady však musia s rýľom hlboko do hrobu minulosti a útrob dánskej smotánky.

Záporákov vo filme poznáme už od začiatku. Nevadí, priestoru na ich vývoj a príbehové zvraty sa nájde viac než dosť. Línia súčasného status quo je pretkávaná retrospektívou, v ktorej sa formuje násilnícka skupina mladíkov a aj počiatky deštruktívnej lásky Kimmie a Ditleva.
Preskakovanie medzi dvomi líniami dávkuje jednotlivé informácie s hlbším významom na úrovni priam rituálneho fanatizmu, zrady, posadnutosti a nenaplnených plánov do budúcna. Filmová kvalita je dosiahnutá najmä vďaka scenáristickému duu, ktoré prekopalo charakter hlavnej ženskej hrdinky. Keďže písali aj Mužov, ktorí nenávidia ženy, posadnutosť životom ťažko skúšaných žien je zrejmá.

No kriminálna dvojica Mørck a Assad je vďaka tomu viac na štatistickej úrovni. Išlo by priam o filmársky zločin, ale Nørgaard ich umne vedie spletitou pavučinou vyššej spoločnosti. Charaktery im posilňujú osobité dejové línie (Mørckov syn, Assadova ruka ochrancu) a aj keď vykazujú náznaky rutiny dobrý/zlý policajt, v zásade sú veľkí sympoši. Navyše ide o literárnu frenčízu, kde bývajú charakterové črty hlavných postáv rozhodené do viacerých kníh.

Nørgaardova vízia je špinavo temná aj vďaka prítomnosti ulice (drogy, bezdomovci) a atmosférou sa vyrovnáva podobným tematickým filmom. To je dobre aj zle zároveň. Zlatý stred, ktorý neurazí, ale ani nie ste z neho výrazne na prášky. Tak či tak, si svoju prácu odviedol na výbornú a príbeh sa mu nesype pod rukami, ale skôr graduje do presne takého finále, aké si vývoj filmu zaslúžil.

Podobne je na tom aj herecká posádka na čele s Nikolajom Lie Kassom a Fares Faresom ako čuchajúcim policajným duom. Pilou Asbæk je film od filmu lepší (o rok v úlohe Pontia Piláta), Danice Curcic chodiaca troska až prekvapivo svedčí a Sarah-Sofie Boussnina ako mladá Kimmie je šukadelická. Už sa treba len tešiť na ďalší diel z kancelárie oddelenia Q.

Dovtedy si slovenský divák (možno) vychutná Červeného kapitána - očakávanú adaptáciu slovenského Olsena Dominika Dána. Nič jej nebráni byť podobne dobrým filmom akým sú Zabijaci.

Fasandræberne (Dánsko, 2014, 119 min.)
Réžia: Mikkel Nørgaard. Scenár: Nikolaj Arcel, Rasmus Heisterberg. Hrajú: Nikolaj Lie Kaas, Fares Fares, Pilou Asbæk, Sarah-Sofie Boussnina, David Dencik