ANOMALISA

Charlie Kaufman je stále pojem, i keď sme v posledných rokoch nemali možnosť vidieť nič, čo by buď napísal alebo zrežíroval. Preto bola vítanou informácia o novom filme, ktorý zastrešil oboma tvorivými procesmi. Ale najzaujímavejším sa zdal byť žáner, nakoľko sa animovanému filmu doteraz venoval len okrajovo. Vidieť však po siedmych rokoch čokoľvek od Kaufmana je pre náročnejšieho diváka nutnosť.

Príbeh filmu Anomalisa je vskutku jednoduchý. Michael pracuje ako životný kouč, no sám si nevie rady s tým svojim. Ľudia do jeho života prichádzajú a každý je po čase fádnym, bez prekvapenia. Preto odchádzajú a sem-tam zanechajú spomienku. Michael práve pricestoval do Cincinnati na kongres pre pracovníkov zákazníckych call centier, kde má pozitívne motivovať zamestnancov. A behom jednej noci má znova šancu začať odznova keď stretne anomáliu menom Lisa.

Depresia a melanchólia. To sú ústredné rysy hlavnej postavy, samozrejme vychádzajúce z podstaty Kaufmanovej tvorby. Nie je to depka, z ktorej Vám bude zle, pretože ju tlmí žáner a zostáva tak zakonzervovaná v obraze alebo zvuku (vydarená depresívna verzia známej odrhovačky od Cyndi Lauper). Miera záujmu záleží aj od sympatií s postavou a jej povolaním. Michael vytrhnutý z kontextu mesta Cincinnati totiž pochmúrnym výrazom a občas nadradeným správaním sadne málokomu a intímna hra sa môže ľahko minúť účinku. Ale sledovaním jeho útrap sa občas dostaví moment, kedy sa isto zamyslíte nad životom.