VÁBENIE VÝŠOK |
VÁBENIE VÝŠOK |
Ivan Gálfy zosobňuje jednu z najväčších osobností slovenského horolezectva a svoj vlastný dokument si dozaista zaslúžil. Navyše v autorstve toho najpovolanejšieho – dokumentaristu a cestovateľa Pavla Barabáša. Na pozadí prelomových expedícií sa náš známy filmár rozhodol vykresliť portrét hlavného aktéra výstupov na najvyššie hory sveta.
Hoci dnes už úspechy Petra Hámora, prvého Slováka, ktorý zdolal korunu Himalájí, zatieňujú osobnosť Ivana Gálfyho, Barabáš oprášil spomienku ako aj jeho význam pri formovaní domáceho horolezectva. A to prostredníctvom výpovedí jeho priateľov, kolegov z výprav a syna Róberta. Podáva komplexný obraz nielen jeho osoby, ale i doby, v ktorej žil a ktorá vo veľkej miere ovplyvňovala nielen úspechy či neúspechy, ale aj medziľudské vzťahy.
Pri spomienkových filmoch obvykle tvorcov zláka forma heroizácie. Barabáš sa však vyhýba jednostrannosti a predstavuje svoj objekt ambivalentne. Dokonca viacerí účinkujúci vo filme, najmä jeho kolegovia priznávajú, že ho nemali radi, vyčítajú mu jeho stranícku príslušnosť, no jedným dychom dodávajú, že bez neho by slovenské horolezectvo nedosiahlo taký úspech.
V Ivanovi Gálfym sa okrem expedičného majstra skrýval veľký stratég, diplomat s veľkými presvedčovacími schopnosťami a charizmatická osobnosť. Ako kontroverzná postava dodnes vzbudzuje úctu i kritiku a v novom dokumente sa nič neskrýva. Každá jedna výpoveď alebo súd voči jeho osobe posilňuje jeho legendu. Viedol mnohé výstupy na miesta, kde ľudská noha nevkročila, stál za siedmimi expedíciami na Mount Everest a postaral sa o modernizáciu horskej služby. Vďaka nemu slovenské horolezectvo prežívalo v 80. rokoch zlatú éru a vyslúžilo si rešpekt na celom svete. Horolezci boli v tom čase aj na domácej pôde považovaní za národných hrdinov a ich výpravy boli ostro sledované.
Barabášov film dokumentuje ich úspechy prostredníctvom archívnych záberov. Vo veľkej miere poslúžil aj Československý filmový týždenník a jeho klamlivé reportáže z rôznych oblastí spoločenského života. Ilustruje tak časy, kedy sa individuálny úspech neodpúšťal. Gálfy bol však aj veľký pragmatik a pre svoju vášeň dokázal klamať seba, ale i režim. Medzi riadkami možno čítať, že nezosobňoval presvedčeného komunistu, ale skôr sa držal zásady - účel svätí prostriedky.
Pri sledovaní snímky pravdepodobne mnohí nadobudnutú pocit, že ide o dokument určený pre fanúšikov horolezectva a horských filmov. S pribúdajúcimi minútami sa však tento pocit rozplynie. Tvorca pred nami otvára nielen príbeh významného horolezca, ale aj nie veľmi často zmapovanú skutočnú tvár zákulisia života ľudí v extrémnych podmienkach. Na hranici života a smrti viacerí ukazujú odľudštenú tvár a idealizácia tých, ktorí vystupujú nad oblaky, sa stráca v intrigách, závisti a egoizme. Navyše mapuje dobu, v ktorej žili priekopníci horolezectva, organizačné problémy úzko späté s financiami, politikou a medziľudskými vzťahmi.
Emotívne okamihy prinášajú výpovede pamätníkov, ktorí následkom ťažkých rozhodnutí v osemtisícových výškach celý zvyšok života trpia pod ťažobou svedomia. Aký silný môže byť pud sebazáchovy a akým neznesiteľným rozhodnutiam čelia ľudia v blízkosti nebies, ale i smrti, aj to sprostredkúva Vábenie výšok. V kulisách monumentálnej hudby ako z Posledného Mohykána v autorstve syna Pavla Barabáša Martina sa odohráva príbeh generácie himalájskej elity, ktorej napredovanie zastavili tragické udalosti pod vrcholom najvyššej hory sveta.
Vábenie výšok síce nemá taký silný a univerzálny odkaz ako minuloročná Sloboda pod nákladom, napriek tomu otvára dvere do ďalších neznámych sfér. Laik tak okúsi surovú krásu výšin, ale i trpkosť nešťastí. Zručný filmár sa opäť raz postaral o nadpriemerný zážitok.
Vábenie výšok (Slovensko, 2017, 105 min.)
Réžia, scenár, kamera: Pavol Barabáš. Strih: Róbert Karovič