|
VČIELKA MAJA 2: SLADKÉ HRY |
VČIELKA MAJA 2: SLADKÉ HRY |
Včielka Maja má všetky predpoklady byť neškodným animákom. Známa hrdinka, milý svet, aktuálne sa na nás usmieva aj s kamošom Vilkom z plagátov či (nielen troch) billboardov obchodného reťazca a od minulej časti už ubehlo niekoľko rokov – takže šanca na oživenie či pripomenutie postavičky žije. Produkčné zázemie je opäť rovnaké (Nemecko, Austrália), stopáž dobre nastavená (85 minút), aktuálne je síce istá konkurencia (Pračlovek prišiel pred týždňom, Mona Lisa o pár dní), no šanca zaujať ostala.
O čo ide? Hrdinov už poznáme, Maja je sympatická postava, má dobrých kamošov s jasne čitateľnými charaktermi (usilovný, lenivý, kamarátsky atď.) a teraz ju čaká nová výzva. Po letnej úrode prichádza otázka cti: dorazí pozvánka na Veľké medové hry? Namiesto nej však prichádza zákaz účasti na hrách a navyše požiadavka odovzdať polovicu úrody práve na účely hier. To sa Maji nezdá vôbec fér, letí do Buzztropolis vyjasniť si podmienky a čeliť priamo kráľovnej.
Odvaha malej včielke rozhodne nechýba. Ak si diváci myslia, že prídu na milý dobrodružný film, kde sa zrejme pobalí kompánia z úľu a pôjdu si poriadne zasúťažiť na Veľké medové hry, budú spočiatku nemilo prekvapení. Starí známi sú späť, no ich očakávania, aj angažmán do hier sú odlišné. Prvá časť je síce dlhý vstup do lepšieho diania, no opäť opakuje stávku na istotu z prvého filmu: všetko je jasné, milé a chýba isté napätie či ponorenie do hlbších emócií.
|
|
Našťastie z kráľovnej sa vykľuje zdatná protivníčka pre veľké nádeje či plány. Jej ultimáta sú tvrdšie a keď sa Maja rozhodne poriadne vypapuľovať, dostáva síce možnosť súťažiť, ale ide o celú úrodu a to vzbudzuje nielen rešpekt, ale aj otázky, či naša hrdinka nehazarduje už príliš (rodičia budú mať čo vysvetľovať po filme). Na druhej strane je to lepší štart ako klasika, kde sa hrdinovia vydajú na cestu alebo nabehne do kráľovstvá zlý bubák a poďme sa všetci spojiť.
Konvenčné pasáže však rýchlo nabehnú. Maja dá dokopy partiu, ktorá by mohla súťažiť na medových hrách a už sa vezieme na klasickom šidle – vedľajšie postavičky získajú podstatne väčšiu úlohu, stávka je jasná a akcentuje sa potreba zvíťaziť a volajú sa heslá, že spolu to dokážeme. Posolstvo, že každý má na niečo nadanie sa zúročí v jednotlivých disciplínach a vtedy sa ukáže najväčšia sila animáku: pútavé disciplíny, pestré snaženie postavičiek, všetko zaberá podľa očakávaní.
|
|
Filmu prospieva dobrá premenlivosť, zopár nápadov i nenápadne poškuľovanie po olympijskej tematike (hoci hry pred týždňom skončili), no ak sa majú spojiť známe postavičky pre dobrú vec, nie je to úplne márne (o čom svedčí zase vice versa snaha ľudí nechať si postaviť v meste detské ihrisko). Paradoxne je to načasovanie vynikajúce, lebo po dvojmesačnej masáži dať deťom film, keď doteraz skákali s tou včielkou v interaktívnej hre na tablete či PC, to je geniálny ťah.
A v kontexte série i kvality animáku možno konštatovať aj malinké zlepšenie pri obsahu, animácií (tu a tam celkom poteší farbami či lokalitami), takže na priemernú známku to tento raz vytiahla.
Maya the Bee: The Honey Games (Nemecko/Austrália, 2018, 83 min.)
Réžia: Noel Cleary, Sergio Delfino. Scenár: Noel Cleary, Fin Edquist, Kevin Peaty
