AVENGERS: NEKONEČNÁ VOJNA

Čo nás rýchlo dostane k posúdeniu dialógov v celkovom scenári. Nie sú príliš kvalitné a čím viac sa iba rozpráva, tým skôr sa dostaví pocit nudy i opakovaných hlášok („My máme Hulka“ – hm, áno, už zase). Tretí Avengers chcú náramne analyzovať aj rodinné vzťahy, neraz aj smútok, no len čo necháte niekoho pekne sa vyrozprávať (opäť Thor), musí nabehnúť instantný vtip (sme v odľahčenom komikse). Aspoň pri scénach s Thanosom sa scenáristi pokúšajú postúpiť inak – máte šancu hlbšie pochopiť záporáka?

Akcia zaberá naplno. Efektná hostina vás v IMAX pohltí a ponúka kopu svetlých scén, prehľadných bitiek a kopu postáv. Hlavné i vedľajšie sa predháňajú, kto si uzurpuje viac vzácnych sekúnd či minút. Pozitívum je, že sa tu dostáva občas aj silný moment (Thanos a mesiac), niektorí nečakane tasia silné kalibre (nepodceňujte Dr. Strangea!) a počas mastenice všetko rýchlo ubieha. Neraz oceníte kameru, nejaký trik a konečne sa nemusíme mlátiť v New Yorku, Pekingu či Chicagu, ale voľba lokalít je dobrá.

Platí to pre celé univerzum, skáčeme po rôznych planétach (nie ako v Star Wars), sú tu nové destinácie, kusy vesmíru, kde sme neboli a viaceré sú vhodne vybrané, majú istú mytológiu, ktorú síce nestíhame spoznať, ale na 5-10 minút nás stíha ohúriť. V kine to pôsobí výborne, každá nová planéta má čosi do seba a reptať môžu iba tí, ktorí by chceli viac diania na Zemi. Tým, že konflikt s Thanosom narástol do galaktických rozmerov však má väčšina stopáže mimo zmysel – aj za cenu istej umelosti. Paradoxne to najlepšie ponúka opäť raz africká Wakanda, ktorá nám ešte nestačila opozerať...

149 minút je riadna nálož a reálne nie je stopercentne využitá. Hoci máme na plátne dva tucty hercov zvučných mien, nedokážu sa prehrýzť cez občasné chvíle balastu či opakovania stávok na istotu. To, čo si fanúšikovia môžu ceniť ako potrebnú súčasť každého filmu však možno po 10 rokoch už vnímať ako obohranú platňu. Nekonečná vojna stavila na všetko naraz, až jednotlivci s pár výnimkami nevynikajú a sekundárne postavy sa dostávajú až na tretiu koľaj (po Thanosovi a hlavných).

Deje sa toho síce strašne veľa, ale keď si rozmeníte dej na drobné časti, neponúka veľa originality. Tú chcú autori vytesať z iných prvkov: fúzatý Star Lord, bradatý Captain America, Spidey v inom obleku, Hulk v Hulkbuster obleku... Chápete, že sú to jasné odkazy pre pravých fanúšikov, ktorí idú od radosti vyskočiť z kože, ale to ešte neznamená, že vďaka tomu je film lepší, epickejší. No určite je to posun v sérii, čo ocenia mnohí. Hrá sa tu ešte aj na jeden aspekt – očakávanú smrť niektorých hrdinov, ktorú môžeme prežiť a rozlúčiť sa s niektorými, no zadržte a pozorne sledujte – a nezabúdajte, že sme stále v komikse.

Čo nás dostáva k finálnemu výsledku, že tretí Avengers pokračujú vo filmovo-seriálovej vlne univerza a ešte viac ju zvýrazňujú. Kto nevidel minulé filmy, bude stratený (čo neplatilo naposledy len u Čierneho pantera). Je to ďalší diel skladačky, ktorý si vychutnajú fanúšikovia, no bežní návštevníci blockbustrov to budú mať skôr 50:50. Rovnako odlišne môže na nich pôsobiť aj záver, kedy niektorí budú tlieskať a ani nedýchať, no iní si skôr len povzdychnú.

Možno ako u mňa sa u vás dostaví zvláštny pocit, že ste videli očakávaný kolos, ktorý naplnil isté očakávania – ale nepreplnil ich, lebo má málo výrazných scén, na ktoré môžem spomínať ďalšie roky ako u iných filmov, napr. Star Wars, Pán prsteňov a iné kalibre. A to by mal epický zážitok dekády či vyvrcholenie série poskytnúť.

PS – Je mi úplne jasné, že jadro Marvel fanúšikov to bude vidieť inak a bude pripočítavať dva-tri body.

Avengers: Infinity War (USA, 2018, 149 min.)
Réžia: Anthony Russo, Joe Russo. Scenár: Christopher Markus, Stephen McFeely. Hrajú: Karen Gillan, Elizabeth Olsen, Josh Brolin, Tom Holland, Scarlett Johansson, Chris Pratt, Chris Evans, Pom Klementieff, Chris Hemsworth, Sebastian Stan, Robert Downey Jr., Zoe Saldana, Tom Hiddleston, Benedict Cumberbatch ...