CENA ZA ŠŤASTIE |
CENA ZA ŠŤASTIE |
Po tuctoch českých komédií prichádza jeden odlišný film. Na pohľad by to mohla byť ďalšia švanda – kopa známych hercov, rozličné prekérne situácie, azda vtipné situačné scény a postavy, z ktorých sa dá vystreliť: záletníci, opité bývalé či tínendžeri vzpierajúci sa novým rodinným pomerom. No keď sa odhodláte nazrieť do týchto osudov hlbšie, nie sú až také veselé. Po úvodnej polhodinke prichádza vytriezvenie a Cena za šťastie smeruje do smutného dramatického žánru s fatálnymi osudmi postáv.
Na začiatku to vyzerá celkom napínavo. Alkoholom potrýznený tatko kope do dverí expartnerky a ešte sa dožaduje svojej dcérky. Nemá šancu, tam vnútri už vzniká nová rodina, ktorú sa snaží ochrániť istý chlapík a prifrčí na pomoc vždy, keď treba. Deti dotknuté osudom v tom majú jasno – Patrik volí útek s kamoškou z internetu (Bárou) a malá Lucka je zatiaľ rada za každé dobrodružstvo pri ohni či na člne. Inak Báru vychováva lesbický pár, ku ktorému sa vtrie bývalý partner jednej a chce sa prísť pozrieť na syna, zatiaľ čo dcéru ignoruje a tej sa to prirodzene nepozdáva. Rozmlátené manželstvá, aj vzťahy sú všadeprítomné a postupne doliehajú na deti odchádzajúce z bežnej spoločnosti...
Ambície určite Cena za šťastie má – a nie malé. Olga Dabrowská si napísala scenár i režírovala, no má to nesmierne ťažké. Chce udržať toľko postáv na uzde a napchať patálie do 92 minút, kde sa toho deje pomerne dosť a pritom je občas narácia roztrieštená, takže miestami sa nevieme dovtípiť čo a kedy sa deje. To sú tie ambície – aj pri štandardnom lineárnom rozprávaní (ku ktorému sa film po tretine ako-tak dopracuje) by to mala novinka nesmierne ťažké, nehovoriac o jej experimentoch so štruktúrou.
Kvantum postáv spoznáme rýchlo, no orientácia v nich nie je občas jednoduchá (aspoň mne sa takmer večne podgurážený exmanžel s náhradným mužíkom dosť mýlil). Potrebujeme rýchlo zistiť, kto je kto, alebo kto s kým bol – čo je dosť problém pri postave Tomáša Hanáka, ktorá zrejme spala so všetkými zúčastnenými dámami (alebo ho aspoň poznajú). Je to dosť kľúčové a najmä jeho spojenie s párom sa ťažšie chápe – s ktorou bol najprv a má dcéru? A s tou druhou toho syna? A oni teraz žijú spolu? Aha!
Inšpirácia inými mozaikami je zrejme na mieste – Dabrowská by chcela všetkých prepojiť cez deti či minulosť najmä v prvej polovici. V tej druhej by sa mali už riešiť posuny postáv, aj osudy, no ústia do relatívne nepravdepodobných situácií. Na papieri vyzerajú dobre: exmanžel ide vydierať sudkyňu, aby dostal do opatery dcéru. Ale že dlhší čas žijú mladí utečenci na tajnom mieste, kde fičia profitanečné párty, mastia sa sex a drogy, to je zvláštne. O to viac, keď sami priznajú, kde sú, poprú návrat a matke ostane iba konštatovať, aby sa vrátili domov. Nie som si istý, že to takto funguje v skutočnosti, kde by už na nich vyletela polícia zo všetkých strán... Je dobré vidieť ako postavy uvažujú o konsekvenciách (vráť sa, lebo ťa obvinia z únosu), no potom ich veselo ignorujú.
Ťažko povedať, či je to snaha robiť scenár dramatickejší (a vzdialiť sa realite) alebo naopak, vyhnať ho do extrémov, aby sme mohli vidieť rozdiely oproti skutočnosti a mohol slúžiť ako ukážka, kam by sa také pokusy správania a vzťahov mohli dostať. Druhá polovica už nadobro rezignuje na humor (v tej prvej sa občas oň najmä podnapití herci pokúšajú) a ide po dráme. Nie je to ani tragikomická línia – niekedy len absurdná ako scéna, kde príde exmanžel do krčmy, pozbiera poháre a potom jedným chce rozmlátiť hlavu neznámemu chlapíkovi, ktorý ho nechcel pri svojom stole...
A to sa film snaží rozprávať niektoré momenty cez segmenty s menami postáv. Spočiatku to funguje, keď vidíme jednu udalosť z dvoch pohľadov – alebo, že jedna epizóda končí tam, kde iná začala. Ale neskôr sa tieto pokusy zhatia a smerujeme do náladovo striedavej finálnej tretiny, ktorá nedrží príliš pokope. Dabrowská si do filmu toho dala skrátka príliš veľa a niektoré situácie sa nedajú rozvinúť...
Napriek tomu platí pre Cenu za šťastie niečo podobné ako pre žánrové české a slovenské filmy. Pokus, ktorý chcel vyskúšať opäť iný subžáner – drámu-mozaiku. Ťažkopadný scenár, herci so silenými výkonmi (paradoxne mladí hrajú lepšie ako starí) a neistá réžia. Na druhej strane niektoré epizódy majú dobrý štýl, nápadité momenty a hudba Jana P. Muchowa sa k dráme náramne hodí. Posúďme, čo zaberá a čo nie – a môžeme sa poučiť do budúcna.
Cena za štěstí (ČR, 2019, 92 min.)
Réžia: Olga Dabrowská. Scenár: Olga Dabrowská. Hrajú: Ivana Chýlková, Vanda Hybnerová, Tomáš Hanák, Pavel Řezníček, Jaroslav Plesl, Klára Pollertová-Trojanová, Olga Wdowiaková, Josef Trojan, Jana Šulcová, Johana Racková, Simona Prasková, Lukáš Kunz, David Černý...