SVET PÁNA PRSTEŇOV I. |
SVET PÁNA PRSTEŇOV I. |
Nech to znie akokoľvek zábavne, alebo výstredne, jednou z mojich obľúbených pasáži knihy Pán Prsteňov boli úvody druhej a tretej časti, v ktorých bol hutne prerozprávaný dej. Podobný rozprávačský úvod si zachovala aj rozhlasová adaptácia (dokonca pred každým dielom). Tieto úvody plnili nielen úlohu osvieženia pamäte, ale zároveň podfarbovali celé rozprávanie a dodávali mu výraznejší autorsko-rozprávací charakter.
Nasledujúci článok je venovaný najmä tím, ktorí nikdy nečítali Pána Prsteňov (resp. Hobita, Silmarilion, Stratené a Nedokončené príbehy) a po zhliadnutí filmu by chceli hlbšie pochopiť niektoré náznaky, respektíve odkazy. Ak znalci Tolkienových kníh budú mať pri čítaní týchto riadkov aspoň takú radosť ako ja pri ich písaní, budem veľmi rád.
Pozor! Ak niekto nečítal spomínané knihy a má to v pláne, mal by zvážiť, či sa chce dozvedieť pointy a súvislosti teraz, alebo radšej v plnohodnotnom šate kráľa fantasy. Ešte jedna poznámka: vzhľadom na to, že v súčasnosti bývam na inom mieste ako moje knihy, môže sa stať, že niektoré mená mierne skomolím. Poprosím kolegov – tolkienofilov o pochopenie a o prípadnú opravu.
O počiatkoch sveta
Z kozmologického hľadiska treba určiť základnú líniu udalostí. Na začiatku bol Jeden, ktorý sa volal Iluvatar alebo Eru. On je prvým hýbateľom a stvoriteľom. V jeho mysli skrsol hudobný námet, ktorý sa zhmotnil do podoby Valar a Maiar (niečo ako „väčší a menší bohovia“). Všetci spoločne tvorili hudbu, ktorá postupne rástla. Podľa povahy každého, sa Valar a Maiar rôzne zapájali. Niekomu stačilo rozvíjať dané témy, iní sa snažili vymyslieť nové a ďalší začali tvrdo presadzovať svoj námet. A tak sa hudba rôzne menila. Najväčší vplyv začal mať Melkor, najsilnejší z Valar, ktorého zlej povahe sa podriadilo viacero ďalších Valar a Maiar (medzi nimi aj Sauron). Nakoniec na popud Iluvatora bola Hudba zvrátená do pôvodnej podoby.
Spomínaná Hudba je Tolkienov kozmologický obraz vzniku sveta. Námety (dobré aj zlé) spievané V+M sa totiž zhmotňovali do zeme (Arda), jej fauny, flóry a humanoidných tvorov.
Najskôr však Valar (bolo ich 15 a tiež sa im hovorilo Mocnosti Ardy) spolu s Maiar prijali fyzickú podobu a zostúpili na Ardu a vytvorili prvú ríšu na jazernom ostrove uprostred Stredozeme. Tu sa však Melkor prejavil ako závistlivé zlo, zničil čarokrásne lampy, ktoré osvetľovali svet a zničil ostrovnú ríšu. Nahnevaní (a smutní) Valar opustili (navždy) Stredozem a zbudovali si novú ríšu. Vytvorili nový kontinent – západne od Stredozeme – pomenovali ho Valinor (zem Neumierajúcich, resp. zem Blažených). Tam stvorili svoju novú, ešte krajšiu ríšu. Áno to je to miesto, kam elfovia odchádzali a kam odišiel Bilbo a Frodo.
Elfovia, ľudia, a tí ďalší...
Napriek tomu, že Valar (pod vládou Manväho) opustili Stredozem a Melkora nestratili ju z dohľadu. Netrpezlivo totiž čakali, kedy vzíde to, čo spevom „zasiali“. Ako prvý sa podľa hudby mali zrodiť elfovia – tzv. prvorodení – miláčikovia Valar. Jeden z Valar (zabudol som meno) sa uponáhľal a stvoril trpaslíkov a preto ich musel uspať, aby sa neprebudili skôr ako elfovia... (ach tá protekcia)
Nakoniec, uprostred hviezdnatej noci sa prebudili Quendi – „Hovoriaci“ (neskôr pomenovaní - elfovia). Práve preto, že ako prvé videli krásnu hviezdnatú noc, zamilovali si hviezdy ako svoj symbol. Podľa Iluvatarovej vôle boli najkrajší, najmúdrejší, nestarnúci a nesmrteľní. Zároveň mali poznať najväčšiu radosť i najväčší žiaľ. Ich telá mali fyzickú prirodzenosť, a mohli byť mučené, zničené. Mohli zomrieť železom i žiaľom.
Po prvej veľkej vojne medzi Valar a Melkorom, ktorá skončila neúplným zničením (typické pre Tolkiena) zlej ríše Utumno, dostali Elfovia pozvanie, aby odišli bývať na Západ do Valinoru. Vtedy sa Elfovia rozdelili na dve skupiny. Na tých čo išli, Eldar a tých čo zostali Avari. Eldar (patrí tam napríklad Galadriel) sa stali tým najdokonalejším stvorením Stredozeme. Avari, hoci nesmrteľní a znalí prírody boli menej úžasní a menej „božskí“ (k nim patrí aj „božský Legolas“). Eldar žijúci v susedstve Valar vytvorili skvelé kráľovstvo a mnoho skvelých vecí. Vrcholom boli prenádherné klenoty Silmarily vyrobené elfským kráľom Fëanorom.
Tak ako sa elfovia zrodili pri mesačnom svite, ľudia sa narodili s východom slnka. Boli oproti elfom menej odolní, chorľaví, smrteľní a ľahko podľahli zlu. Ich slabina jednotlivca bola naopak silou spoločenstva. Ako plemeno sa rýchlo zmáhali a to najmä na východe Stredozeme, kde sa rýchlo dostali pod zlý vplyv Melkora (ďalšia Tolkienova klasika: dobro-zlo sa rovná metafore západ – východ. Ešte, že sme stredná Európa :) ). Tí, ktorí nepodľahli Melkorovým lžiam, postupne odchádzali na západ Stredozeme do ríši Avari (správne, to sú tí Elfovia, čo zostali v Stredozemi.). Tam sa, elfami pomenovaní ako Adani („tí druhí“), ich tri domy (čosi ako rody, alebo kmene) preslávili veľkými činmi a dostali prezývku Priatelia Elfov. K najväčším hrdinom ľudí tej doby patrili Húrin, ktorý zabil sedemdesiat skalných obrov (áno Cave Troll v Morii krát sedemdesiat) kým padol do Melkorovho zajatia a priam oidipovsky prekliaty Túrin, ktorý zabil Otca drakov Glaurunga. Úplne najväčšími hrdinami sa stali Beren Jednoruký a Eärendil Námorník (otec Elronda!). Ale o nich a o ďalších ešte neskôr.
Trpaslíci (už sme si povedali, že museli čakať na prebudenie elfov) boli stvorení ako nesmierne odolné plemeno. Keďže sa zobudili v blízkosti Zla, dostali do daru veľkú odolnosť a húževnatosť a schopnosť žiť hlboko pod zemou. Tiež získali veľkú múdrosť v niektorých odvetviach baníctvo, remeselníctvo, práca s kovmi. Získali tiež svoj vlastný jazyk, ktorý až na pár slov nepoznal nik (napr. Khazad – trpaslík). Trpaslíci vybudovali niekoľko ríši, z nich najznámejšia bola Khazad – Dum. Neskôr premenovaná na Moria. Táto ríša sa stala (kvôli jedinečnému zdroju mithrilu) trpasličím rajom, ale i hrobom.
Z množstva ostatných plemien spomeniem heslovito aspoň niektoré. Enti – Pastieri stromov precitli súčasne s elfami a keď dostali od nich dar reči stali sa strážcami a ochrancami lesov Stredozeme. Skřeti (Orc, Goblin) sú najväčším rúhaním Melkora. Ten totiž mučil zajatých elfov tak, že z nich vypestoval obludné plemeno ohavných, zlých kanibalov, ktorých jediným potešením bolo vraždiť a ničiť.
Súčasne s ľuďmi sa zrodili aj ich vzdialení príbuzní – hobiti, alebo polovičníci. Vďaka nízkemu vzrastu, pokojnej povahe a schopnosti skrývať sa, sa o nich dlhé stáročia vôbec nevedelo. Až nakoniec vstúpili do deja rozhodujúcou mierou...(to už viete :) )
Druhé pokračovanie bude o Veľkej vojne, ktorá takmer zničí elfov, o zrode rodu Aragornovho a prvej porážke Saurona.