|
RAY |
RAY |
Filmové spracovanie života soulovej legendy Raya Charlesa predchádzali veľmi pozitívne chýry, najmä o výkone predstaviteľa hlavnej postavy Jamieho Foxxa. Aká je však skutočnosť? Bohužiaľ je taká, že aj úchvatný, dokonale spracovaný film s témou, ktorá neoslovuje masy, bude zákonite na okraji záujmu. Okrem faktu, že mu v jednom z multiplexov vyhradili len jeden mizerný premietací čas, bol veľavravný aj počet divákov v maličkej sále. Jeden. Presne tak, po prvýkrát v živote som mal celé strieborné plátno len pre seba. Nie že by mi to nevyhovovalo, ale taký film ako Ray by určite oslovil celé zástupy ľudí, ktorých však ani najpozitívnejšia a najpresvedčivejšia recenzia na tento skvost nedotiahne.
Výnimočná prepracovanosť sa dá tušiť od prvého záberu, v ktorom kamera sleduje dve ruky na klávesoch cez odraz v tmavých okuliaroch. Bohaté, nápadité a vizuálne po všetkých stránkach vyvážené zábery tvoria prakticky celý film. Ide o zložitú súhru réžie, kamery, strihu, výpravy a kostýmov, pričom všetky prvky sú tak koordinované, že miestami dosahujú až absurdnú dokonalosť. Napríklad v úplne obyčajnej scéne hádky medzi hudobníkmi majú všetci aktéri navzájom ladiace farby oblečenia, a to úplne "mimovoľne" - tak, že to nevyzerá ako zámer. Celkový dojem je nádherný, sýta vizuálna hostina bohatá na odtiene hnedej a modrej, plná pohybu, života a človečiny. Dokonca sa dá povedať, že po tejto stránke Ray predbieha aj vyslovene výtvarne zamerané Dievča s perlou.
Vizuálne spracovanie však pri všetkej dokonalosti ostáva dôsledne v službách príbehu. Ten zachytáva život Raya Charlesa medzi rokmi 1948 a 1969, teda jeho prerod z vidieckeho hudobníčka na hviezdu svetového formátu. Pokiaľ ste sa nad tým ešte nezamysleli, život nevidiaceho človeka je dosť komplikovaný aj vtedy, keď sa pohybuje v známom prostredí medzi ľuďmi, ktorým môže dôverovať. Mladý slepý černoch s kufrom nastupujúci do autobusu na cestu cez pol kontinentu len s veľmi hmlistou predstavou, čo na jej konci bude robiť, musí mať zrejme v rukáve nejaké tajné tromfy.
|
|
|
Tie sa postupne odhaľujú v prvej časti filmu - Rayov úžasný sluch a hudobné nadanie, jeho odhodlanie, nehatená radosť zo života a sebavedomý optimizmus. Na scenári je krásne to, že sa nezaoberá fyzickými prekážkami ani sociálnymi aspektmi telesného postihnutia. Sú síce prítomné, ale v podobe živých, sebeckých či priateľských, ľahostajných či ochotných ľudí. Scenár následne kladie dôraz na spôsob, akým Ray naviguje svoj život pomedzi tieto úskalia a postupne si buduje svoje zázemie. Spomedzi viacerých silných scén vyniká jeho zoznámenie sa s Ahmetom Ertegunom, zástupcom Atlantic Records. Spôsob, akým si Ray svojho hosťa okamžite jemne oťuká a urobí si o ňom obraz, je naozaj veľavravný a podaný s maximálnou brilantnosťou. Je až neuveriteľné, ako veľa sa dá povedať o dvoch ľuďoch na takom malom priestore.
Neskôr - v čase keď už má meno Ray Charles aký-taký zvuk a jeho nositeľ nerobí v kapele len škaredé káčatko - sa do popredia dostávajú jeho ženy a dynamika medzi postavami je aj v tejto oblasti vynikajúca. Mnoho scén zachytáva úplne bežné problémy - napätie v milostnom trojuholníku, napätie medzi kariérou a rodinou - ale ich spracovanie solídne vťahuje diváka do deja. Zaujímavým momentom je, že portrét Raya Charlesa je v tejto oblasti dosť nelichotivý a určite sa nesnaží vyvolávať u diváka lacné sympatie. Tak isto je to aj s jeho heroínovou závislosťou a tvrdým obchodným inštinktom. To, že pravý, živý Ray Charles pred začiatkom nakrúcania obsah scenára schválil, svedčí o jeho značnej pokore, veľkorysosti a schopnosti priznať si svoje chyby.
Dej má po celý čas svižné tempo, jednak vďaka rovnomernému striedaniu a prelínaniu tém - hudba, ženy, drogy, obchod - ale aj vďaka retrospektívnym sekvenciám, ktoré sa vracajú do Rayovho detstva a dopĺňajú obraz o jeho motivácii v dospelosti. Prakticky všetky scény z detstva sú nesmierne silné najmä zásluhou postavy Rayovej matky, ktorá je vykreslená ako silná a veľmi inteligentná (negramotná) žena.
A čo hudba? Na počudovanie nehrá až takú ústrednú úlohu, akú by človek od takéhoto filmu azda očakával. Zaznie síce veľa pesničiek, ale na plátne sa počas nich vždy odohráva niečo iné - buď sledujeme napäté tváre producentov a technikov za sklenenou stenou štúdia, alebo iskrenie medzi Rayovými vokalistkami, alebo protest baptistov proti "premieňaniu gospelovej hudby na sex". Funguje to veľmi dobre, pretože aj hudba, aj dej sa navzájom obohacujú o nové rozmery a nič nevyznieva hlucho či samoúčelne. Pokiaľ ide o výber skladieb, sú to len a len najznámejšie hity, respektíve pesničky, ktoré z Raya Charlesa spravili Raya Charlesa. V soundtracku sú použité len výsledné nahrávky z albumov, čo azda niekde pôsobí príliš "učesane", ale v zásade to nevadí.
|
|
|
Z pohľadu hereckého prevedenia sa na filme dá nájsť jediné slabšie miesto - detskí herci v retrospektívnych sekvenciách. Ich rečový prejav je, povedzme, neherecký, ale sťažovať sa na to by bolo vážne prehnané punktičkárstvo. Zbytok postáv je totiž vytvorených s takou kombináciou srdca a talentu, až nad tým rozum zostáva stáť. Jamie Foxx sa vžil do Raya Charlesa tak dokonale, že sa ním prakticky stal. Jeho gestá, mimika aj hlas a reč vystihujú svoj predobraz dokonale, nejde však o prázdnu imitáciu. Foxx dokázal do postavy vložiť kus svojej osobnosti - je to rozhodne jeho Ray - ale podarilo sa mu to bez toho, že by chirurgicky presnú rekonštrukciu originálu akokoľvek narušil. Jeho Oscara hodný (uvidíme, či aj oscarovský) výkon ťahá celú snímku dopredu ako silná lokomotíva.
Medzi vedľajšími postavami - a popri Rayovi Charlesovi sú všetky ostatné postavy akosi vedľajšie - dominujú ženy. Rayova matka Aretha v podaní Sharon Warren je neskutočná, na malom priestore len vlastným výkonom dodáva filmu extra rovinu logiky a presvedčivosti. Rayovu manželku Beu hrá Kerry Washington a temperamentné milenky si zahrali Aunjanue Ellis a Regina King - všetky vytvárajú s Foxxom vlastný a osobitý druh chémie. Ešte spomeniem Curtisa Armstronga ako pána Erteguna a Cliftona Powella v úlohe Rayovho asistenta.
Napriek niektorým drobnostiam a nevyhnutným ústupkom filmovému stereotypu (agónia odvykacej liečby, synova cena za bejzbal) je Ray snímkou, aká sa v kinách objavuje zúfalo zriedkavo. Ide o pravdivý a silný film, pri ktorom vám prestane záležať na tom, či je nakrútený podľa skutočnej osoby alebo nie. Jednoducho na to zabudnete, pretože sa ľudia na plátne stanú dokonale skutočnými vďaka filmu samotnému. Je to výsledok, ktorý sa málokedy naozaj podarí dosiahnuť, a rozhodne si zaslúži viac než jeden premietací čas a jedného diváka v sále.
Ray (USA, 2004, 152 min.)
Réžia: Taylor Hackford. Scenár: James L. White. Kamera: Pawel Edelman. Hudba: Craig Armstrong, Ray Charles. Hrajú: Jamie Foxx, Regina King, Kerry Washington, Clifton Powell, Harry J. Lennix, Bokeem Woodbine
