3.0

Filmová recenzia

Máme to celkom zvláštny rok ten Dvetisíc piaty. Presne pred sto rokmi si dvaja muži dvoch odlišných svetov symbolicky podali štafetu storočí. Presne pred sto rokmi zomrel Jules Verne a Albert Einstein objavil teóriu relativity. 19 storočie plné vynálezov a romantiky skončilo.

Vizionár a fantasta Jules Verne patrí k tým o ktorých sa klišeovito hovorí, že prebehli dobu. V tomto prípade je však slovo predbehli veľmi slabé, pretože pomer medzi jeho "výmyslami" a dnešnou realitou je úžasný a odsúva všetkých Nostradamov do šuplíka fantastu druhej kategórie. Kto prečítal aspoň niekoľko Verneoviek (buďme úprimní ich literárna kvalita kolíše, nájdu sa aj také, ktoré sú do počtu) vie, že základná rovina príbehu býva pomerne jednoduchá a zakladá sa na jasne vyprofilovaných postavách, či už je to 15 ročný kapitán, alebo Nemo, alebo Fogg, alebo ktokoľvek iný. Nie zriedka tieto postavy patria do jednej z dvoch základných skupín: Dokonalý (britský) gentleman alebo roztržitý čudák. No a pokiaľ aj kvalita niektorej knihy nedosiahla vysokú kvalitu jej ústredný motív nezlomnej ľudskej odvahy a bezhraničného génia pretrváva. Povedzme si pravdu, čitateľov Vernoviek je (asi) stále menej, ale Míle pod morom a Týždne v balóne (áno aj nesplnený sen o Dvoch rokoch prázdnin) pozná snáď každý. Ak sa medzi takýchto ľudí radíte, dajte si pozor! Ktosi sa vás totiž chystá presvedčiť, že všetko je úplne inak.

Frank Coraci je nie veľmi nápaditý autor komédii prevažne s Adamom Sandlerom v hlavnej úlohe, ktorý mal (zdá sa) rozhodnúť o definitívnom (ne)etablovaní Jackie Chana v luxuse Beverly Hills. Je trochu smutné, že tento starý pracant bojových umení, ktorý udivuje nezlomnou vôľou a polámanými kosťami na oltári bojových scén si svoju hlavnú úlohu musel vytrpieť v takomto filme (a takmer do konca).

Česi a Slováci majú pritom celkom peknú tradíciu Verneových adaptácii a nezabudnuteľný Karel Zeman, ale i Tajomný hrad v Karpatech dokázali, že sa dá z kníh vytrieskať obrovský kapitál a dostať sa ešte ďalej. Tentoraz to žiaľ bude iné.

Traja scenáristi (symptomatické) spolu s režisérom si vybrali z bohatej Verneovskej ponuky pravdepodobne najčastejšie sfilmovaný námet (spolu s Cestou do stredu zeme a Michaelom Strogoffom) a rozhodli sa urobiť pestrofarebnú zábavu pre deti, ktorá bude, tak ako sa patrí, občas pomrkávať na ich dospelý sprievod. Menšie či väčšie camea Owena Wilsona, Arnolda Schwarzeneggera, Johna Cleesea patrili k pomrkávačkam - všetko ostatné malo byť detské.

Vlastne aj bolo, aj keď možno v inom význame než by sa žiadalo. Jednoduchý nenáročný príbeh, ktorý má naozaj pramálo spoločné s literárnou predlohou (snáď iba mená postáv a cestovanie) predkladá čudáka vynálezcu a jeho čínskeho sluhu (!), ktorí v spoločnosti s francúzskou neuznanou impresionistkou putujú z východu na západ. Asi nemá veľký zmysel rozoberať zmeny medzi pôvodným Foggom, ktorý bol dochvilným aristokratom ducha, veriacim v zásady gentlemanstva a v racionalitu poznania - a pojašeným nestálym "kvázivedcom" z filmu. Týchto zmien je film plný a napriek tomu, že ma "štvali" dalo by sa nad nimi čiastočne mávnuť rukou v zmysle... "len nech sa dielko podarí." Je však s podivom, že práve ľudia, ktorí vlastnej kreativity prejavia pramálo si trúfnu presekať takýmto spôsobom klasiku. Film sa tak mení na triviálnu naháňačku zaplnenú "vtipnými" figúrkami a scénami. Ich vtipnosť žiaľ končí tam, kde začínala takmer pred storočím slapsticková groteska - pádmi, škaredými tvárami a náhodnými nehodami. Vrcholom filmu sa tak stali klasické Chanové bojové i nebojové eskapády, ale i tým chýbalo nejaké nóvum. Takže za objavnosť a inováciu - veľká nula.

Objavným by sme mohli označiť grafiku, ktorá spája jednotlivé lokácie tejto Tour de Monde ale asi iba v kontexte gýčovej výstavby. Nebyť jedného-dvoch nápadikov (zrazenie písmen v slove TURKEY á la vlakové vozne) tak by som povedal, že bola strašná.

Osobitným momentom pre moje prežívanie je finále filmu. Zatiaľ čo väčšinu času som sa "iba" poctivo nudil (so zábleskami záujmu pri bratoch Wrightovcov, jednej Pythonovskej scéne a jednej scéne s "pythonom" Cleesom) finále ma naštvalo. Neviem čo v priebehu samotného filmu oprávnilo scenáristov k drzosti na pozmenenie notoricky známeho finále, ale jednak že ho sprznili, jednak balansovali na pochybnej laťke argumentu, či treba prísť na horný schod, aby ste splnil úlohu, a jednak urobili zo všetkých Angličanov stupidmanov, ktorí nevedia narátať do 80. Ak to bolo všetko len kvôli tomu, aby na pľac dotiahli kráľovnú v ďalšom cameo (Kathy Misery Bates) tak teda pardon!

Suma sumárum - Cesta okolo sveta je film, ktorý nestál málo peňazí, ale viac ako nabubrelú, kolotočiarsku scénu určenú pre bežnú grotesku sa z neho nepodarilo vytrieskať. Je evidentne určení širšiemu publiku, ale myslím, že okrem detí under 10 nemá žiadnu šancu. Malé deti sa určite zasmejú ("aby né, pane Hurych"), ale akákoľvek hodnota navyše je tomuto filmu vzdialená. Rada pre rodičov: Ak potrebujete deti "vyvenčiť" je to možné riešenie. Ak im chcete ponúknuť čo i len o kúsok viac, skúste niečo iné. Aj v segmente "filmy pre deti" sa dá nájsť množstvo klenotov.

Around the World in 80 Days (USA/Nemecko/Írsko, 2004, 120 min.)
Réžia: Frank Coraci. Scenár: David N. Titcher, David Benullo, David Andrew Goldstein. Kamera: Phil Meheux. Hudba: Trevor Jones, David A. Stewart. Hrajú: Jackie Chan, Steve Coogan, Cécile De France, Owen Wilson, Ian McNeice, Rob Schneider, Luke Wilson, Mark Addy, Macy Gray, Arnold Schwarzenegger