NÁVRATY: KATKA

Katka

Po víťaznom februári 1948 došlo následkom zmeny politickej situácie - otvorená proklamácia budovania socializmu na princípe plánovaného hospodárstva k zmenám aj v oblasti kultúry. Film, jednak ako "priemyselné odvetvie" a tiež ako prostriedok výchovy, bol zasiahnutý plánovaním na 5-ročnice. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistovali kompletné ateliéry, filmová výroba sa riadila heslom: "Vyrábame síce málo filmov, ale dbáme na ich kvalitu."

V roku 1949 bola Katka jediným celovečerným filmom slovenskej proveniencie, hoci sčasti nafilmovaný v pražských štúdiách na Barrandove.

Katka je príbehom dedinského dievčaťa, ktoré odchádza z dediny, aby v meste našla nové uplatnenie ako pracovníčka v továrni - v pančuchárni. Celý príbeh je ladený komicky, mierne nadsadený, hoci zo súčasného pohľadu skôr smiešny ako vtipný. Katka Jakubová zo Zvarína vstupuje do deja ako dievča rozhodnuté odísť z rodného domu, zmeniť tradície, "ktoré boli dobré jej matke a aj jej starej matke", a to aj napriek tomu, že jej otec ako veno prisľúbi dve najlepšie dojnice. Prichádza do továrne v Svite, kde po prekonaní počiatočných  administratívnych prekážok a neskôr aj pochýb o správnosti svojho rozhodnutia zostane a dokonca sa stane aj autorkou zlepšovacieho návrhu týkajúceho sa pletacieho stroja.

Téma filmu - odchod z dediny do továrne, z poľnohospodárstva do priemyslu reaguje na dobový vývoj. Na Slovensku, ktoré malo po dlhú dobu najmä poľnohospodársky ráz, začína prestavba, buduje sa, vznikajú nové továrne. Je to obdobie prác na Oravskej priehrade, budovania továrenskej haly vo Svite, ako aj Trate mládeže. A práve potreba pracovných síl mala byť podnetom pre nakrútenie filmu.

Katka však nie je typický "tvrdo priekopnícky" film. Myšlienky budovania novej socialistickej spoločnosti sú odľahčené spôsobom a situáciou ich podania. Budovateľský pátos je tak postavený do úlohy jedného z prvkov komiky. Svojím spôsobom tak slovenská kritika vcelku trefne poukazuje na meštiackosť a ľahkovážnosť filmu, hoci vyčítavo ako "...pepíckosť filmu, presnejšie rečeno suchý, špeciálne pražský humor, ktorým film ovplýva...".(3) Ppor. Jaromír Fultner v článku "Bezideový film Katka so škodlivými tendenciami potvrdzuje nutnosť zodpovednejšej práce v našom filme" píše: "Katka je veselohra. Ale nesmejete sa tomu, čo ozaj zaslúži zosmiešnenie a výsmech - tomu, čo je reakčné, neuvedomelé. Nie. Nútia vás smiať sa na hlúposti, zjašenosti a nezodpovednosti vrátnika vo fabrike, na nešikovnosti majstra pri naťahovaní pančuchy, na nerozhodnosti a priam bezradnosti riaditeľa továrne a na starých bezduchých vtipoch...".(4) Pozitívne (súhlasne) sa kritika vyjadruje o myšlienkovej náplni "prvého slovenského filmu z priemyselného prostredia" - o tom, že si kladie za úlohu: "...veselohernou formou napomôcť náborom pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu, popularizovať údernícke hnutie, uvedomelý prístup k práci, vôbec zachytiť tep nového života, ktorým dnes pulzuje náš národ."(5) Ten istý autor zároveň konštatuje: "Náborový účinok bude neveľký; na Katku sa hneď odprvoti kladú priveľké nároky, prejde prehnaným kolotočom ťažkých zážitkov, kým sa v závode udomácni a "nástrahy" číhajúce na jej nevinnosť skôr posilnia než prekonajú predsudky starých proti odchodu mládeže, a hlavne dievčat, do priemyslu." (6) Slovenská kritika sa zameriava najmä na kritiku ideovej prázdnoty (bezideovosti) a meštiackosti. "V celom filme niet ani jedného vzorného uvedomelého človeka - komunistu."(7) "Ideovú neujasnenosť" filmu podľa článku "Katka - k hlasom tlače a obecenstva" malo potvrdzovať aj vystúpenie Jána Kadára na diskusii v Klube robotníkov a spisovateľov, kde Kadár priznal "že si s problémom nevie rady, nevie k tomuto zjavu zaujať stanovisko."(8), pričom: "... správne stanovisko je jasné. Pracovať metódou socialistického realizmu, nezabúdať pritom na obecenstvo a jeho vkus, narušený dlhoročným servírovaním meštiackeho paumenia, ale nikdy sa práve touto horšou složkou vkusu nedať vliecť." (9)

Neopomenutá ale nezostala ani formálna stránka filmu, na margo ktorej sa kritika vyjadrila nasledovne: "Nový obsah si nevyhnutne žiada novú formu. Obraz nového života sa nedá vyjadriť výrazovými prostriedkami a konvenciami meštiackeho umenia, ktoré sa vo filmovej veselohre vyznačovalo v dielach umeleckých samoúčelnosťou, rafinovanými intelektuálskymi hrami asociácií, bravúrnymi paradoxmi alebo sťahovaním človeka do blata, v remeselných výrobkoch šablónovitosťou, do nekonečna omáľajúcou niekoľko základných motívov a situácií...".(10)

Film, na ktorý sa dnes nazerá ako na "priekopníka" propagačného - náborového filmu, ktorým pravdepodobne Katka aj mala byť, teda súdobá "konštruktívna" kritika neprijala jednoznačne.