PROFIL: ROBERT RODRIGUEZ |
PROFIL: ROBERT RODRIGUEZ |
Celým menom: Robert Anthony Rodriguez
Dátum a miesto narodenia: 20. 6. 1968, San Antonio, Texas, USA
Manželka: od roku 1990 Elizabeth Avellanová, s ktorou má niekoľko detí a zdá sa, že sa tento kŕdeľ ešte v budúcnosti rozrastie.
Poznávacie znaky: Ak sa dostanete na nakrúcanie filmu a narazíte tam do chlapíka so šatkou a v klobúku, ako pobehuje kade-tade s kamerou, dáva rady hercom, roznáša kávu, financuje celé nakrúcanie a popri tom skladá hudbu, máte 98%-nú istotu, že ste práve vrazili do Roberta Rodrigueza.
Robert Rodriguez sa narodil v texaskom San Antoniu. Film ho bavil odjakživa. Matka ho s jeho deviatimi bratmi a sestrami často brávala do kina na muzikály alebo filmy Alfreda Hitchcocka (sám Rodriguez však za svoj vzor pokladá Carpenterov Útek z New Yorku). Už ako chlapec nakrúcal vlastné filmy na rodinnú 8 mm kameru. Do svojej dvadsiatky ich nakrútil desiatky. Vo väčšine hrala jeho rodina a známy (dodnes obsadzuje hlavne svoje sestry do často sotva postrehnuteľných roličiek). Jeho filmy sa preslávili aj úchvatnou vizualitou. Nečudo, veď už krátko po desiatich narodeninách sa zúčastnil umeleckej súťaže kresieb. Miluje animované filmy a je pravdepodobné, že skôr či neskôr aj nejaký taký nakrúti. Dokonca kreslil komix Los Hooligans. Keď si mal vybrať, čo pôjde študovať, neváhal a išiel študovať film na University of Texas v Austine. Už tu zaujal dnes už ceneným filmíkom Bedhead. Podobne ako nasledovný El Mariachi, aj tento kúsok môžete vidieť na DVD medzi bonusmi jeho novších filmov.
V roku 1992 nakrútil jeden z najslávnejších nízkorozpočtových filmov, sedem tisícového El Mariachiho s Carlosom Gallardom v hlavnej úlohe. Film obdržal cenu poroty na Redfordovom festivale Sundance. Peniaze na jeho nakrútenie si Rodriguez zarobil sám, resp. prostredníctvom svojho tela. To na nejaký čas použili lekári na vedecké výskumy, samozrejme dobrovoľné a etické. Keď sa výsledok dostavil do Hollywoodu, Columbia Pictures na prvý pohľad nenápadnému filmu zaistila širšiu distribúciu a výsledkom boli dva milióny na tržbe. Absolútne neznámemu autorovi ponúkla už podstatne väčší rozpočet (asi tak o sedem miliónov). Behom mesiaca (málo? Mariachi bol hotový za 14 dní!) vzniklo niečo medzi remakeom a sequelom. Nieslo to názov Desperado a zarobilo dobrých 25 miliónov $.
Pomstiteľ nosí gitarové puzdro napratané zbraňami od výmyslu sveta a má tvár šarmantne dlhovlasého Antonia Banderasa. Po jeho boku krehká knihovníčka Salma Hayeková a v besnej réžii hneď celý zástup nezabudnuteľných roličiek, čakajúcich na svoje labužnícky napísané a do posledného špiku v kosti vychutnané vystúpenia. Kto by zabudol na barmana Cheecha Marina, ktorého "pivo chutí ako šťanky" a ktorý doplatí na naivnú vieru, že "barman vždy prežije"? Alebo vrhača nožov Dannyho Treja, ktorý toho veľa nenarozpráva, zato má vrecká plné štrngajúcich mincí? Kto si s iskrou v oku nepredstaví, či by naozaj niečo zarobil, keby sa v realite riadil fantastickým zápalom predneseným vulgárnym vtipom Quentina Tarantina? Práve na jeho radu sa z príbehov o pomstiteľovi postupne stala Rodriguezova "dolárová trilógia". Poslednou časťou sa stalo Vtedy v Mexiku - názov bol cnostnou hračkou na Vtedy na Západe. Aj tento kúsok bol skvostne obsadený (agent CIA s chýbajúcimi očami a slabosťou pre miestnu kuchyňu Johnny Depp, Mickey Rourke a jeho čivava, Enrique Iglesias ako hrdinov kamarát). Lenže scenár bol prekombinovaný (a nefungoval by ani v prípade, keby sme sa rozhodli brať ho len ako srandu). Naviac, potulný gitarista je tu už len matným tieňom dávnej zašlej slávy, neustále mu vraždia niekoho blízkeho, až začína pripomínať nechcenú paródiu Bronsonovej série Prianie zabiť. Akoby už nemal vlastný rozum, len slepo plní rozkazy bossov a sem-tam sa zapletie do výbušnej akcie. Tá Rodriguezovi vždy išla. Ale nikdy mu nešli scenáre (hlavne po skvelom rozjazde to začína ku koncu viaznuť), ktoré si stále, tvrdohlavo, sám po večeroch, vypisuje a dúfam, že sa nad nimi dobre baví aspoň on. Ak si k tomu dá pivko - dve, prečo nie? Zaujímavosťou je, že Vtedy v Mexiku bolo zostrihané už niekde na prelome rokov 2001/02, ale americkú premiéru zdolalo až 12. 9. 2003 (a na Slovensku 27. 11. 2003). Treba dodať, že ešte pred Desperadom nakrútil pilota k seriálu Rýchle kolesá (Roadcares) s Davidom Arquetteom, Johnom Hawkesom a Salmou Hayekovou.
Od súmraku do úsvitu bola kuriózna gangsterka netradične skombinovaná s upírskym hororom, odohrávajúcim sa v púštnej putike Titty Twister a pochádzajúcim od Quentina Tarantina. Ten ju ešte na začiatku 90. rokov napísal na objednávku, ako viac-menej propagačný materiál pre istú make-upovú firmu. Projekt bol ale odložený k ľadu, až kým sa ho v roku 1995 neujal talentovaný mladý muž menom Robert Rodriguez. On a Tarantino sa stretli na torontskom filmovom festivale, kde práve uvádzali svoje fenomenálne režijné debuty (El Mariachiho a Gaunerov). Padli si do oka a spoločne trocha zapracovali na scenári. Tarantino bol režisérovi nápomocný aj z pozície herca; obsadil totiž rolu šialenejšieho z bratov Geckovcov (druhým bola vychádzajúca hviezda Georgea Clooneyho). Do ďalších úloh sa im podarilo zlanáriť Tarantinovho kamaráta Harveyho Keitela, Juliette Lewisovú a do vedľajších roličiek zombíckeho maskéra Toma Saviniho, Cheecha Marina alebo Salmu Hayekovú. Jej tanečné vystúpenie s hadom si musíte pamätať. Aj keď z toho postupne bola napokon, v prvom rade, len netradičná prehliadka latexových efektov s ostrým tempom, Rodriguez & Tarantino ňou namútili slušné množstvo vody.
Nečudo, že si porozumeli. Obaja mladí a draví, nebrali ohľad na jemných divákov ani rozhorčených kritikov. Ich filmy sú po technickej stránke vynikajúcim remeslom. Podobne ako Tarantino, aj Rodriguez má na háku, že je niekto považovaný za vyhasnutú hviezdu. Pokiaľ spĺňa jeho predpoklady pre postavu, bez váhania ho obsadí (Mickey Rourke, Teri Hatcherová, Rutger Hauer). Po tom, čo sa stretli v Desperadovi, kde si Tarantino strihol roličku kuriéra s nedobrým koncom, prišiel poviedkový prepadák Štyri izby. Tu Rodriguez nakrútil časť nazvanú The Misbehavers s Banderasom a Lanou McKissackovou v hlavných úlohách. Film skončil fiaskom, kritika však postrehla a ocenila hlavne (a len) Rodriguezovu pasáž. Tá sa neskôr stala akýmsi predobrazom pre jeho vysnené Spy Kids. Keď následne Rodriguez za jeden dolár zložil hudbu pre Kill Bill 2, Tarantino mu za rovnako "extrémny" poplatok nakrútil jednu pasáž zo Sin City a zdá sa, že sa ani v budúcnosti nemienia rozkmotriť.
Snahou Kevina Williamsona okolo roku 1998 bolo, aby jeho šikovný scenár Fakulta urobil pre sci-fi thriller to, čo Vreskot pre teen-mordovačky. Počas prvej polovice to malo zvrhlý šarm, ale ku koncu to už pripomínalo priemernú krvavosť. Casting pozostával zo slušných pracantov (Famke Janssenová, Robert Patrick), nechýbal Rodriguezov "talizman pre šťastie" (ako nazýva Salmu Hayekovú) a nechýbala ani mladá generácia (Josh Harnett, Elijah Wood). A mihne sa aj Texasan Harry Knowles. Pre Rodrigueza tento film síce nebol vyloženou rutinou (napr. soundrack pozostával zo známych pesničiek nanovo naspievaných novými, mladými kapelami - aby zvuk lepšie sekol dravému dizajnu filmu), ale v konečnom efekte Fakulta vyzerala tak, ako keby ju jej režisérsky tatko vlastne ani nemal veľmi rád...
Nie, že by bol k réžii nútený nožmi a strelnými zbraňami štúdiom bratov Weinsteinovcov Dimension. Ale nie je žiadnym tajomstvom, že drsne zábavnú Fakultu natočil len preto, aby mu Weinsteinovci a ich Miramax dovolili nakrútiť jeho milovaný rodinný príbeh Spy Kids, o rodičoch, v skutočnosti tajných agentoch (Banderas & Carla Guginoová), a ich dvoch deťoch Junim a Carmen (Daryl Sabara & Alexa Vegaová). Tie sa zapletú do veľkého sveta špiónov a ich zloduchov (maniakálny moderátor detskej TV show Alan Cumming) a ich šialených plánov. Nechýbajú ani absurdné bondovské vynálezy, akurát s tým rozdielom, že vynálezcu Q nahradil netradične, do kladnej úlohy obsadený Danny Trejo, ako strýčko Mačeta. Bláznivý film, Rodriguezov asi už posledný film nakrútený na klasickú 35 mm kameru, mal v USA taký úspech, že si vyžiadali obnovenú premiéru s niekoľkými novými scénami. Filmoví manželia Banderas (mal ho pôvodne režírovať už v Zorrovej maske, tá mu ale napokon bola štúdiom odobratá paradoxne preto, že údajne žiadal o navŕšenie rozpočtu) a Carla Guginoová stelesnili na plátne skôr vedľajšie postavy; hlavných partov sa dôstojne chopili neznámi detskí herci. Tento roztatárený film, plný hravých bizarných nápadov ("Palce" Rodriguez vymyslel ešte ako malý), prekvapil hlavne tým, že takúto podarenú rodinnú show nakrútil filmár, ktorého filmy sa vyznačovali hyper-kynetickým akčným tempom a nebránili sa explicitnému zobrazovania násilia. Spy Kids si vynútili ďalšie dve pokračovania, z nich najslabšie, ale paradoxne najúspešnejšie (111 miliónov len v USA + Kanade) bolo tretie, ku ktorým vám v kine k vstupenke pridali aj jednoduché 3D okuliare. V tomto kúsku dostal príležitosť dočasne povstať z mŕtvych Sly Stallone a to hneď v niekoľkých rolách.
Nadišiel čas zmieniť sa aj o tom, prečo je pod profilom len zoznam Rodriguezových režijných filmov. Nuž totiž keby tam mala byť celá jeho filmografia, ani zďaleka by sme neskončili pri réžii a písaní / "vylepšovaní" scenárov, ale pokračovali by sme podieľaním sa na výrobe špeciálnych efektov, museli by sme hodiť reč o tom, že v poslednom čase škrtol zo svojich filmov osobu kameramana (sem tam mu ale vypomôže napr. Guillermo Navaro) a aby toho nebolo málo, vyškrtol už skladateľa (ak ale nestíha, zaskočí Graeme Revell, John Debney alebo Danny Elfman). Okrem toho je samozrejme producentom a svoje filmy strihá. Ešte donedávna tak robil v Texase, presnejšie povedané v garáži svojho domu. Nedávno si ale prenajal hangár a tu si vybudoval vlastné impérium. Aj vďaka tomu o ňom v podstate stále môžeme hovoriť, podobne ako o Lucasovi (a zase podobne ako Peter Jackson, aj on točí filmy, vyzerajúce veľkolepejšie, než by človek povedal pri pohľade na ich rozpočet), ako o nezávislom filmárovi. Tu nakrúca svoje filmy s mizernými rozpočtami (napriek tomu po vizuálnej stránke vyzerajú úchvatne) a tak mu do toho hollywoodske štúdia nekecajú. V poslednom čase už aj ony pochopili, že čím viac slobody mu dajú, tým bude spolupráca vzájomne osožnejšia. Navyše, nič proti rozvodom a alimentom, ale Rodriguez pár bodov k dobru získava aj tým, že je občas fajn poznať úspešného filmára so šťastnou a veľkou rodinou. A nie len to. Aj odvážneho. Aby mohol Sin City nakrúcať spolu s jeho komixovým otcom Frankom Millerom, neváhal vystúpiť z vplyvnej režisérskej organizácie Director´s Guild of America, ktorej tlsté pravidlá nepovoľovali v titulkoch uvádzať mená dvoch režisérov, pokým tým jedným nebol len "hosťujúci" režisér. Rodriguez je obdivuhodný aj v tom ohľade, že jeho, na prvý pohľad, filmárske prešľapy majú zmysel. Natočil by totiž bez epizódy v Štyroch izbách - Spy Kids? Vtedy v Mexiku sa nestretlo s veľkým pochopením zo strany kritiky a vlastne ani divákov, ale aspoň si pri ňom prvý krát (a už zrejme navždy) odskúšal natáčanie na digitál, čo maximálne využil vo vizuálne neuveriteľnom Sin City, práve s hrmotom prichádzajúcim už aj do našich kín.
Rodriguez je zároveň aj zvláštny režisér v tom smere, pre aké rôzne divácke obce dokáže natáčať úspešné filmy. Preslávil sa ako režisér krvavostí, ale jednak násilie v nich bolo natoľko pritiahnuté za vlasy, že sa nedalo brať vážne - a jednak, drsné filmy nakrúcal proste len preto, lebo v tej dobe boli v móde. Je predsa všeobecne známe, že pred El Mariachim točil malé rodinné komédie. Keby ste mali deväť súrodencov, boli by ste na tom rovnako. Čo ale tomuto sympaticky pohodovému Hispáncovi so šatkou a v šiltovke nebráni v natáčaní zábavne morbídnych thrillerov. A kto vie, možno sa napokon rozhýbe aj na Predátora 3 (scenár napísal na objednávku už dávnejšie, ale toho času bol tento typ projektu finančne neúnosný), alebo jedným kúskom prispeje do svojho obľúbeného sub-žánru bondoviek. "Našťastie" sa nemusíme báť, že sa v dohľadnej dobe zmení ohľadom striedania kultových filmov s hlúposťami. Prvé náznaky totiž naznačujú, že ešte ani poriadne nevychladol záujem o jeho Sin City a už sa do kín valí 3D blábol nazvaný Príhody žraločieho chlapca a sopečného dievčaťa (The Adventures of Shark Boy and Lava Girl in 3D).
Režijná filmografia Roberta Rodrigueza:
2005 Príhody žraločieho chlapca a sopečného dievčaťa (The Adventures of Shark Boy and Lava Girl in 3D)
Sin City - Mesto hriechu (Sin City)
2003 Dvaja pátrači 3-D: Game Over (Spy Kids 3-D: Game Over)
Vtedy v Mexiku (Once Upon a Time in Mexico)
2002 Dvaja pátrači: Spy Kids 2 - Ostrov stratených snov (Spy Kids 2: Island of Lost Dreams)
2001 Spy Kids
1998 Fakulta (The Faculty)
1996 Od súmraku do úsvitu (From Dusk Till Dawn)
1995 Desperado
Štyri izby (Four Rooms - The Misbehavers)
1994 Rýchle kolesá (Roadracers) ... film pre TV
1992 El Mariachi
1991 Bedhead