ART FILM RESURRECTION?

Začiatok ceremoniálu sa tak trochu zdržal. Bol však v celku pompézny. Po oficiálnej zvučke (ktorá sa mi teda vôbec nepáčila) nasledovalo tanečné vystúpenie, niečo v štýle prezentácie kategórie Best Original Score na Oscaroch. Trojica G-Strings zahrala na husliach a štvorica tanečníkov odtancovala mix filmových melódií A malo to obdobný efekt. Ceremoniál sa o pár minút predĺžil. Cenou bola silnejúca túžba začať predčasne tlieskať. Moderátori večera – Zuzana Fialová a Maroš Kramár robili, čo mohli v medziach slušnosti, aby neodďaľovali, buďme úprimní, raut. Plány im skrížil asi trojminútový aplauz v stoji pre Andrzeja Wajdu a len o málo kratšie standing ovations pre Jacqueline Bisset. Potom už len Americká noc Françoisa Truffauta s Jacqueline Bisset v hlavnej role a hostina mohla započať.

Celý večer prebiehal vo veľkom štýle, no aj tak.. nejako som sa nemohla zbaviť pocitu predstieraného orgazmu organizátorov. Čo už.. snáď o rok to bude skutočný úprimný sex.. a nie oje*.

Čo sa týka festivalu samotného, štyria sme boli, videli, zvíťazili.. Nakoľko sme sa ubytovali v Trenčianskych Tepliciach a našim cieľom boli najmä filmy sekcií Kult 20. storočia a Pred 50 rokmi, Trenčín a jeho program ostali mimo našu pozornosť. Tiež, škola, práca, deti a rodičia nás zdržali v Bratislave a do Teplíc sme vyrazili „až“ štvrtok ráno. Zostali sme do nedele obeda. V zásade sme videli, čo sme vidieť chceli. Hoci, Clooneyho Dobrú noc a veľa šťastia (áno, zas :-) nám zrušil prudký dážď. Sobotu sme s Mišom M. stihli workshop venovaný videoartu a poobede sa ku nám pripojili aj Peter K. a Tomáš D. na obdobný workshop tentoraz ale šlo o filmy študentov VŠVU a prednášku mala prorektorka VŠVU Anna Daučíková. Večer som si nenechala ujsť Spievanie v daždi, ktoré zostalo len na plátne. Asi sa „niekto tam hore“ bál, že začnem spievať. Na posledný deň nám ostala taká malá lahôdka – Killing od Kubricka. Čo k tomu okrem mena dodať. Následne nás opustil náš krásny, milý, inteligentný a úžasný šéfredaktor, ktorý využil pozvánku na záverečný ceremoniál (ten sa niesol v opäť honosom, červenokobercovom duchu. pozn. redakcie). My, deprimovaní a odvrhnutí, sme sa dali na alkohol a jedlo. A večer (neskoro večer) aj na tanec. Na izbu sme sa vrátili postupne a rôzne domlátení. Ráno sme sa zbalili, odubytovali, naraňajkovali a vyrazili na cestu domov.

Celkový dojem? Bolo fajn.. pre mňa najmä vďaka tomu, že som nebola zavretá v kancelárii, ale v kine. Neviem, ako Trenčín, ale Teplice mi prišli dosť vyprázdnené. Dúfam, že je to len „efekt“ vyvolaný rozdelením medzi tieto dve mestá a vybudovaním nového kina max v Trenčíne. Aj keď.. rozdelenie festivalu do dvoch miest bez zabezpečenia riadnej kyvadlovej dopravy (aby sa dali stíhať filmy a aby sa človek mohol pohodovo dostať ne miesto svojho odpočinku) nepovažujem práve za krok v ústrety študentom.

Celkom úsmevná bola aj taká maličkosť, že katalógy sa vyzdvihovali inde, ako bola akreditácia (na ktorej mám aj po 3. oprave chybu v rodnom mene). Ostatné nedostatky a chybičky krásy sme prebrali v priateľskom rozhovore s našim človekom infiltrovaným do organizačných štruktúr a uvidíme, čo sa podarí. My sme videli pár dobrých filmov – niektoré predtým nevidené, iné predtým nevidené na plátne (asi 6 dlhometrážnych, jeden krátkometrážny dokumentárny, a dve pásma videoart-u). Či pôjdeme aj budúci rok? Nemôžem odpovedať za druhých, no ja neviem. Skôr nie, pokiaľ mi festival neponúkne zaujímavý program. Beriem to však ako nový začiatok a ak to má byť len a len lepšie, zaklopme na drevo a nech to vyjde.