HORY MAJÚ OČI

Čo teda ponúka nová verzia filmu? Príbeh ostal rovnaký. Aja však v titulkovej sekvencii a v prvej scéne filmu naznačuje, že sa bude viac venovať pozadiu degenerovaných kanibalov. Stručná informácia o množstve nukleárnych testov v danej lokalite v spojení so scénou, v ktorej sú napadnutí vedci testujúci (zrejme) mieru radiácie v oblasti, a obrazmi pod úvodnými titulkami túto pridanú líniu predznamenávajú. Avšak vo filme sa k nej už nijako nevrátime. Úvod tak funguje pomerne autonómne, je holým konštatovaním skutočnosti, ktorá v ďalšom vývoji príbehu je síce prítomná, ale sama sa nijako nerozvíja. Čo je možno škoda, pretože tu by bola potenciálna možnosť na jednej strane sa vzdialiť od Cravenovej predlohy, na strane druhej ozvláštniť pomerne opozeraný príbeh.

Po tomto "zavádzajúcom" úvode sa však dostávame do momentu, v ktorom sa začína príbeh Cravenovej predlohy. Rodina je nútená zastaviť na takmer ľudoprázdnej pumpe uprostred púšte. O tom, že skratka, na ktorú ich odkáže majiteľ pumpy, nie je príliš vhodná voľba, je už divák (aj neznalý Cravenovho filmu) presvedčený. A v tomto prípade je jeho očakávanie naplnené. A tak sa začína boj o holý život, ktorý sme už (niekde) videli...

Ajov remake má jeden zásadný problém: príliš sa drží svojej predlohy. Tak preberá aj jej nedostatky a chyby. Jednou z nich je problematická dramaturgia, ktorá podlamuje nohy v prvom rade tempu rozprávania. Úvodná časť síce exponuje postavy na horor až nezvyčajne dôkladne, otázkou však je, čo to filmu ako celku prináša/uberá. Vari práve táto časť ubližuje tempu najviac a zaslúžila by si prestrihať. O prítomnosti zla sme informovaní poriadnu chvíľu predtým, než sa ukáže v celej svojej paráde, a práve tento interval by nebolo na škodu skrátiť. Potenciálne vytvorenie nejakého vzťahu k niektorej z postáv v tomto prípade zlyháva (na rozdiel od Noci s nabrúsenou britvou). Rodina ako modelová skupina ľudí má zrejme slúžiť na to, aby sa väčšie percento divákov mohlo identifikovať s niektorou z postáv (aj keď pochybujem, že starý otec/mama na dôchodku majú v obecenstve filmu zastúpenie, čím sa vytvára bizarný zrkadlový paradox, keď postava filmu nemá ekvivalentného diváka, ktorý by sa s ňou mohol identifikovať).

Uvedomujem si, že Hory spadajú do subžánru slasher, a preto hodnotiť ich na základe toho, ako sa im darí vyvolávať u diváka pocity strachu/napätia, nie je celkom korektné. Napriek tomu to, ako sa film správa (najmä nešťastné dramaturgické rozdelenie na dve časti – "ukecanú" a "akčnú"), ma k tomuto kritériu prinavracajú. Úvodná časť, v ktorej sa zoznamujeme s postavami a prostredím, sa v určitých momentoch totiž snaží hrať práve na túto strunu. Bohužiaľ, nedarí sa jej to, atmosféra permanentného ohrozenia a strachu o osudy postáv (či nedajbože o seba samého) sa nedostavujú. Opäť treba podotknúť, že to bolo tak už u Cravena. Aj tu vidieť Ajovu zbytočnú upätosť vo vzťahu k predlohe, pričom výraznejšie odpútanie od nej by filmu ako celku len a len prospelo.