KULT: PREDVIANOČNÁ NOČNÁ MORA

Detstvo mal poznačené sterilným prostredím kalifornského Burbanku. Údajne jediným miestom, ktoré tam narúšalo pravidelnosť a usporiadanosť bol miestny cintorín. Burton vyrastal na low-budgetových hororoch, čo mu zanechalo výrazný vplyv na filmárskom rukopise. Už počas práce v Disneyho štúdiách začal vytvárať koncept veľkého príbehu o Vianociach. Bola to odpoveď na filmy, ktoré musel pásovo animovať. Vždy ho skôr fascinovali príbehy typu Grinch, kde je narušená atmosféra Vianoc a pracuje sa s temným motívom. Pomaly tak položil základy Predvianočnej nočnej mory. Na jej sfilmovanie si však musel niekoľko rokov počkať – až Stephen King odštartoval Burtonovu kariéru, keď zhliadol Vincenta a Frankenweenie (1984). Po komerčne úspešných komixových adaptáciách Batmana (1989) a Nožnicovorukého Edwarda (1990) si u Disneyho uvedomili Burtonov potenciál (+ možný zisk) a umožnili mu spracovať scenár, ktorý niekoľko rokov ležal v šuflíku.

Burton prepracoval celý film do formy scenára a detailných skíc. Mal kompletnú predstavu výtvarného spracovania a príbehu – vedel, že jediný spôsob, ako dostať jeho sen na plátno je stop-motion animácia. Podľa vlastných vyjadrení mu však chýbala trpezlivosť a čas. Do projektu nakoniec vstúpil produkčne, na réžiu oslovil svojho kolegu, animátora z Disneyho štúdíí – Henriho Selicka. Zložili tím skúsených výtvarníkov, kameramanov a animátorov, takmer stovka ľudí postupovala slimačím tempom tri roky k vytúženému výsledku. To, čo sa im podarilo vytvoriť bolo už takmer na hrane možností, ktoré stop-motion animácia ponúkala. Treba si uvedomiť, že v USA išlo o prvý veľký projekt tohto druhu – Burton a Selick (samozrejme aj producent) si nemohli byť istí, ako bude dielo prijaté.

Príbeh filmu je burtonovsky bizarný a hravý. Ocitáme sa v mestečku Halloween plnom groteskných postáv. Život v meste sa zdá byť spokojný – každoročne sa konajú halloweenske oslavy, nik netuší, že okrem sveta plného pijavíc, amputovaných končatín a Rulíka Zlomocného existuje čosi úplne iné. Jack Skellington – vychrtlý kostlivec, nesúci zodpovednosť za  dobrú organizáciu halloweenskych osláv, jedného dňa nadobudne dojem, že oslavovať sa dá aj kompletne odlišným spôsobom. Osud ho zaveje do Vianočného mestečka so šťastnými ľuďmi, štedrou snehovou pokrývkou a nablískanými vianočnými ozdobami. Burton tu zakladá na kontraste dvoch svetov. Typické je pre neho vykreslenie temného sveta pomocou originality, čierneho humoru a skvelých postáv.  Naproti tomu vianočný svet povrchne žiari, má anonymných obyvateľov s umelými reakciami. Preklenutie týchto dvoch svetov sa deje cez sen – Jack je vianočnou atmosférou očarený, rozhodne sa zastúpiť Santa Klausa a štedro obdariť obyvateľov zasneženej krajiny. Rozbieha sa kolotoč príprav, plný čiernych gagov. Santa Klaus je zajatý, Jack ho zastupuje a obyvatelia Vianočného mesta zažívajú svoje najoriginálnejšie Vianoce. Finálna konfrontácia Jacka so skutočnosťou a Santom je možno až príliš moralizujúca, zachováva si však potrebný nadhľad a vtip.

Vizuálne film nadväzuje na Vincenta – prostredia sú štylizované, odkazujúce na horory štúdia Hammer. Kombinujú sa tu prvky gotiky, groteskna, ale aj nemých expresionistických diel. Všetko sa odohráva pod rúškom tmy, vrhá dlhé a pokrivené tiene, vytvára pocit bizarnosti. Bábky a ich animácia sú inšpirované priekopníkom európskej animácie, Wladyslawom Starewiczom, často čerpajú z jeho Maskota (Fétiche, 1934). Každá z bábok má vytvorenú kostru, na nej sú v niekoľkých vrstvách nanášané materiály umožňujúce verné pohyby. Bábky sú detailne spracované, sú jemnou karikatúrou. Celé mesto má cez šesťdesiat originálne spracovaných obyvateľov. Na jemnú mimiku tvárí sa použili rozfázované nasadzovacie hlavy. Všetko bolo vytvorené v troch mierkach, aby sa mohlo snímať v rôznych prostrediach.

Protipólom temnej stránky je Vianočné mestečko, kde sa využíva jednoduchá architektúra, rovné línie a pravidelnosť. Celé mesto je svetlé – žiari snehom a farbami. Jazda kamery je svižnejšia, pomáha jej aj zmena tempa strihu. Postavy pôsobia oproti kolegom z mestečka Halloween plocho, nezaznejú takmer žiadne dialógy, nemáme možnosť sledovať ich emócie, iba „predpísanú“ radosť a nefalšovaný strach a prekvapenie. Zaujímavou postavou sa stáva samotný Santa – on je strojcom Jackovej premeny, rovnako aj tým, kto dá nakoniec všetko do poriadku. Aj v tomto prípade Burton špecificky narába s postavami. Podľa žánru rozprávky by mal  tvoriť na základe schémy dobro-zlo. Podobne ako v iných jeho filmoch, aj tu je záporná postava nositeľom zla iba na základe svojho vyčlenenia. V porovnaní s postavami schematicky dobrými, zlo jej dodáva skôr punc originality a poetiky, ktorá sa z kladných postáv dávno vytratila. Nedá sa teda chápať ako postava klasicky záporná.

Dôležitou súčasťou Predvianočnej nočnej mory je hudobná zložka. Film bol už od začiatku koncipovaný ako animovaný muzikál. Hudbu dostal na starosť Burtonov spolupracovník skladateľ Danny Elfman (Batman, Strihoruký Edward). Spolu písali texty piesní aj časti scenára, aby pomocou nich mohli posúvať dej. Soundtrack k Predvianočnej more patrí k tomu najlepšiemu, čo Elfman stvoril. Majú na tom zásluhu svižné texty, skvelá hudba, ale aj Jackovo sólo, ktoré naspieval sám skladateľ.