MALÉ DETI

Celý film je o malých deťoch, o tom, že v každom z nás drieme malé dieťa, ktoré sa občas prebudí, má svoju potrebu a túži ju naplniť za každých okolností. Pritom sa môže dopustiť chýb, no dostáva právo na ich nápravu, podobnú šancu by mali dostať aj dospelí. Sarah a Brad prežijú veľké vzplanutie nepovolenej lásky. Nehľadia do budúcnosti, dôležitá je prítomnosť, no realita je neúprosná a po vzplanutí prichádza vytriezvenie.

Autor sa snaží o zobrazenie akejsi vnútornej rozdvojenosti spoločnosti. Na jednej strane spoločnosť, krútiaca sa neustále okolo dieťaťa, ktorá má svoje priania a túžby a na druhej strane „kastrovaná“ spoločnosť, zakrývajúca otcovskú podobu, zakazujúca sex, ako aj každé „iné“ vyjadrenie radosti (pôžitku) života. Platia tu prísne pravidlá a miestami až neprijateľný, nalinajkovaný systém – napríklad u Sariných kamarátok (jedna z nich má okrem iného naplánovaný aj presný deň a čas pohlavného styku so svojim manželom). Pedofil Ronnie a jeho náprotivok Larry stelesňujú jednotlivé póly spoločnosti. Larry snažiaci sa chrániť komunitu pred hrozbou exhibicionizmu či pedofílie, je tým, ktorý nie je úplne v poriadku. Je nezdravo zameraný na obranu detí, no on jediný je skutočnou hrozbou. Naopak Ronnie, čierna ovca spoločnosti, stelesňuje svojim spôsobom odlišnosť, ktorá je zároveň chorobou a neskôr sa sám stáva znakom kastrovanej spoločnosti. Ako jediný má od začiatku svoje túžby, aj keď tie presahujú rámec normality, jeho úlohou je zvýrazniť, že všetko, čo je iné, je zlé. Zároveň je Ronnie skutočným dospelým dieťaťom. Žije v područí svojej matky, bez ktorej nie je schopný existovať.

Okrem spomínanej dvojice, ktorá v sebe nesie určitú symboliku, sa tu vyskytujú ďalšie metafory, či symboly, okrem iného aj ihrisko. Detské ihrisko, miesto spoločného stretávania rodičov so svojimi ratolesťami, kde sa môžu oddávať hre. Súvislosť je tu evidentná napríklad s Bradom, ktorý tiež túži po hre (napríklad jeho pravidelné večerné sledovanie skateboardistov namiesto štúdia) a pridá sa do futbalového tímu. Správanie sa členov tímu, ako aj jeho samého, je takmer identické s detským.

Pri Malých deťoch treba vyzdvihnúť technickú stránku. Kameraman Antonio Calvache dokázal výborne vizuálne sprostredkovať atmosféru filmu. Dlhé zábery spojené s častým približovaním, či odjazdom kamery v scénach bez dialógov, obrazom spojeným s komentárom rozprávača uvoľňujú napätú atmosféru zdanlivými odklonmi od hlavnej línie. Tieto snové, či doplnkové scény však vôbec nepôsobia rušivo, skôr naopak oživujú celú snímku (tragi)komickým spôsobom. K tomu sa pridáva aj zaujímavé rozdeľovanie záberov. Nezabudnuteľná je najmä séria záberov v obrazovej skratke zhŕňajúca spoločné niekoľko dňové „spolužitie“ Brada a Sarah na kúpalisku. Rušivo nepôsobí ani prítomnosť rozprávača, ktorý vypĺňa, respektíve dopĺňa akoby medzi riadkami celý príbeh. On je tým, kto dokonale pozná všetkých protagonistov a prezrádza o nich viac ako oni samotní.