ZLO JE MEDZI NAMI

Bradatý Kurt Russell bol začiatkom osemdesiatych rokov vďaka filmom ako Elvis Presley či Útek z New Yorku (tiež v Carpenterovej réžii) takou obľúbenou hviezdou, že v úvodných titulkoch je z celého hereckého tímu Veci uvedený len on! Bodaj by ale nie, veď ostatní mu iba nahrávajú, vrátane Keitha Davida (neskôr napr. Armageddon alebo Čiernočierna tma) a Wilforda Brimleya (neskôr Živý terč či Firma) ako doktora Blaira. Kurtov bradatý macho pilot helikoptéry R.J.  MacReady je spoľahlivo razantný frajer. Nič mu neujde a nemieni nejakému bastardovi z vesmíru dovoliť, aby ho terorizoval. Ale prejdime pomaly k jednoduchému no i po desiatkach rokoch fungujúcemu príbehu...

Polárna základňa pozostávajúca z čisto chlapskej posádky (jediným ženským elementom je hlas počítača – Adrienne Barbeauová) si nažíva v zovretí nekonečného snehu pokojným životom plným chľastu, kariet a znudeného monitorovania nekonečného bieleho pekla Antarktídy. Príjemne ležérny pokoj naruší až helikoptéra s nórskymi výskumníkmi majúcimi základňu ďaleko odtiaľto. To, čo vyzerá ako šialený a bezdôvodný útok na amerických kolegov, je v skutočnosti zúfalá snaha zastreliť psa, ktorého naháňajú cez celú snežnú pláň. Márny a zarážajúco agresívny pokus o psiu likvidáciu však končí ich smrťou. Pýtate sa, prečo by niekto chcel zabiť psa? Je to jednoduché: Nóri objavili hlboko v snehu obrovskú mimozemskú loď, ktorej pasažier prežil a infikoval sa medzi nich. Ako ukáže následná obhliadka ich zdevastovanej stanice, nikto neprežil. Okrem mimozemšťana – a ten sa práve v tele psa prepašoval medzi Američanov! Môže sa zamaskovať za kohokoľvek medzi nimi. Obetí pribúda. A situácia je čoraz zúfalejšia. Už nejde iba o nich. už ide o celú planétu Zem!

I s odstupom viac ako dvadsiatich rokov je Vec pilierom sci-fi hororového žánru (úvodný prílet na Zem neskôr napodobnil Predátor) a to nie len vďaka pôsobivej kamere Deana Cundeya, ale i maskám Roba Bottina (neskôr pracoval na Základnom inštinkte). Vďaka nemu je príšera vo všetkých svojich fázach skutočne nechutná a pre mnohých fanúšikov drsného hororu nachádza konkurenta snáď len v Cronenbergovej Muche. Keďže na seba emzák dokáže brať akúkoľvek podobu, patrí snímka k zásadným dielam sub-žánru infekčných sci-fi. V nich sa agresori z hlbín neznámeho vesmíru maskujú za nás alebo dokonca priamo vchádzajú do našich tiel ako odporní paraziti. Tento sub-žáner je vďaka ustavičnej paranojy masovo obľúbený a široko zastúpený; spomeňme nie len už klasickú votreleckú ságu, ale pokojne i béčko Tajomné zlo (The Hidden, 1987) s Kyleom MacLachlanom alebo ďalšie dva Carpenterove filmy - Mesto prekliatych (Village of the Damned, 1995) a Oni žijú! (They Live, 1988). Z tých novších napríklad Rodriguezovu Fakultu. Hoci sa Vec inšpiruje Votrelcom (ten sa ale zase inšpiroval The Thing From Another World), je v ukazovaní Zla jeho presným opakom. Ukazuje všetko. Prekvapivo jej to ale na pôsobivej atmosfére takmer vôbec neuberá a mnohé otázky zostanú, rovnako ako vo filme Ridleyho Scotta, múdro nezodpovedané. Zároveň je táto rafinovaná hra s divákom skutočne napínavá, pretože úprimne netušíme, kto je dotyčnou vecou z čoraz stenčujúceho sa osadenstva stanice. Carpenter strieda krvák s psychologicky prepracovaným hororom a aby sme sa nemali kedy začať nudiť, neváha použiť takmer až hitchcockovskú scénu „žeravý drôt“. Zároveň sa jedná - spolu s Kubrickovým The Shining - o jeden z najlepších „snežných hororov“. A nie len preto, že je ich tak málo.