PANI POMSTA

Počas sledovania Pani Pomsty sa mi opakovane vynáralo jedno slovo: barok, a to najmä v súvislosti s vytváraním vnútorného pnutia vo filme. Úlohou barokového slohu bolo nájsť nádej, vniesť ju do všeobecného pesimizmu doby, ktorej mottom sa stalo: vanitas vanitatum - márnosť nad márnosť (a tiež, posilniť pozíciu cirkvi, ale to je trochu mimo). Dôraz sa kladie na symbolizmus, za ktorým sa skrýva transcendentné – to, čo je „vyššie“, neuchopiteľné, no predsa to vedie naše životy. Umeniu panoval synkretizmus – prepájanie svetského a sakrálneho, nízkeho a vysokého. Práve motívy svetského a transcendentálneho, pomsty a vykúpenia z hriechov, ale aj práca so symbolmi sú tým, čo ma opakovane viedlo k paralele medzi barokom a filmovým príbehom ženy, ktorá ako mladá urobila chybu.

Geum-ja Lee mala devätnásť rokov, keď na seba vzala vinu za vraždu malého chlapca. Po vyše trinástich rokoch opúšťa múry väzenia. Pred sebou má dva ciele. Jeden vedený túžbou po pomste a druhý nádejou, že sa jej podarí nájsť dcérku, ktorú musela opustiť a ako aj nádejou, že malá Jenny v nej nájde matku. Vedená hnevom a zúfalstvom hľadá tú správnu cestu k pokoju.

Ako posledný film Parkovej trilógie pomsty, predstavuje Pani pomsta aj akúsi syntézu oboch svojich predchodcov. Na úrovni faktickej sa v nej stretávajú herci zo Sympathy for Mr. Vengeance (2002) a z Old boy-a (2003), film obsahuje scény a repliky odkazujúce, či priamo citujúce oba filmy. Na úrovni témy zlučuje v postave Geum-ja postavenia pomstiteľa – rodiča, ale aj únoscu z prvého filmu, a pomstiteľa – väzňa z filmu druhého. Spolu s prepojením motivácií však prichádza aj prepojenie logiky, racionálneho uvažovania – trinásť rokov plánovaná pomsta a emócie – túžby po očistení sa zo spáchaných hriechov a túžby nájsť v sebe matku, nájsť dcéru. Jednotlivé roviny, línie, motívy Park postupne vrství a vetví a buduje tak sieť vzťahov a motivácii. Vytvorenie „nového“ sveta, nového životného priestoru pre Geum-ja sa tak postupne stáva dôležitejšie než odplata, právo ktorej posunie na rodičov. Veď aj samotný akt pomsty, ktorý v prípade Old boy-a vyrážal hutnosťou emócií dych, sa v Pani Pomste stáva „len“ ďalšou scénou. Cynickou, ironickou, no onen katarzný moment je niekde inde.

Pani Pomsta je ukážkou filmu s precízne zvolenou hudbou. Park opäť siahol po tom, čo už skomponované bolo. Celá hudobná zložka je ladená barokovo a výrazne napomáha vytvárať odstup od príbehu, vytvára ďalšiu sféru. Prevažná väčšinu skladieb pochádza z diela Antonia Lucia Vivaldiho. Ústredná melódia, ária Ah ch´infelice sempre z jeho Cessate, omai cessate, je pôvodne spievaná ženou, ktorá sa snaží pomstiť za zradu.