KVASKA

Vskutku banálna zápletka o ceste za láskou je zasadená do prostredia divadla, kde sa odohráva drvivá časť príbehu. Dej sa točí okolo mladíka s hudobným nadaním, Mickyho, ktorý utečie z väzenia, aby sa mohol zúčastniť konkurzu na rolu v pripravovanom muzikáli. Nikto však netuší, že za príchodom talentovaného čudáka stoja aj iné pohnútky, než snaha ocitnúť sa v žiari reflektorov - je totiž platonicky zamilovaný do Karin, hlavnej hviezdy a zároveň milenky vplyvného sponzora Oskara. Zdá sa, že jediným spôsobom ako prežiť v kolotoči intríg a jednorazových vzťahov je staviť na kvasku – väzenský nápoj, obsahujúci vodu, cukor a chlieb...

A presne taká je aj Kvaska - plná obdivuhodne pospájaných surogátov s príchuťou všetkého možného, ale ničoho konkrétneho a presne identifikovateľného. Namiesto avizovaného „zákulisia“ muzikálu, pod ktorým si predstavujem niečo viac než bezmyšlienkovitú estrádu, prichádzajú tvorcovia s poctivo sfilmovaným divadlom. A skoro všetkým, čo k tomu patrí. Od audiovizuálnej rozkoše cez slušné herecké kreácie až po takmer intímny kontakt s divákom. Malebný svet šatní, skladov a javiska, kde sa odohrávajú veci veľké, ponúka skvelú príležitosť nahliadnuť do vnútra hlavných hrdinov – či už začínajúcich hercov s túžbou presadiť sa alebo profesionálov, skrytých za oponou. Bohužiaľ, postavy sú načrtnuté značne povrchne, čo však len zodpovedá uhlu pohľadu, akým režisérka nahliada na celú muzikálovú spleť osudov a vzťahov. Niekedy sa dá len ťažko ubrániť dojmu, že na pódiu poletuje banda panáčikov s tvárami známych či menej známych českých hercov, spievajúcich na playback.

Inými slovami, Mirjam Landa je zručnejšia v réžii ako v písaní scenárov. Keby tomu tak nebolo, odpustí si tie do očí bijúce prelety z jedného média do druhého a vyškrtne zbytočné postavy (Mickyho spoluväzeň), nič nehovoriace flashbacky na minulosť v base či šialene neoriginálny, nepravdepodobný i nereálny záver. Absenciu hlbšej myšlienky, rovnako ako naivnosť celej story o láske na doskách, znamenajúcich svet, nemožno spasiť len fajnovým vizuálnym kabátom či zobrazenou autenticitou príprav zložitého diela, akým muzikál určite je. Hazardovanie s možnosťami, aké na prvý pohľad odlišné formáty (film, divadlo) ponúkajú, sa nie vždy vyplatí. Ešte ťažšie je spojiť ich do divácky atraktívneho celku, akceptovaného oboma tábormi. Kvaska je kdesi na polceste.

Herecky podľa očakávania dominuje osvedčené eso totalitných galavečerov Jiří Korn, pričom prekvapujúco sviežim dojmom pôsobí v úlohe cholerického režiséra Roman Pomajbo, ktorý sem-tam utrúsi aj nejakú tu hlášku („Já chci umřít.“). Na olympiádu v hendikepovanom herectve zrelá Lucka Vondráčková má ten jedinečný dar rozčúliť diváka iba vďaka svojej prítomnosti a neváha túto svoju „zbraň“ využiť aj v dojemných pasážach Kvasky, kde sa dozvedáme, že ju nikto nemá rád. Niet sa čo čudovať, že zamyslené a zvodné pohľady (v opozícii s mimikou nepochopeného dievčaťa, nedobrovoľne uväzneného v osídlach popularity) strčí do vrecka dokonca aj autor hudby Landa v epizodnej úlohe herca s hviezdnymi manierami. Časy ukričaného slobodníka Halíka z Čiernych barónov sú síce nenávratne preč, ale stačí aby sa prešiel párkrát po pódiu alebo nazval Pomajba „buzerantom“ a už je veselo. Práve takéto nevinné výstupy, okorenené humorom, majú v sebe viac údernosti, než zábery na Luckine ladné krivky, vlniace sa do rytmu často opakovanej melódie titulnej skladby.

Suma sumárum, Kvaska by sa neporovnateľne viac vynímala v divadle. Proklamovaná „nefilmovosť“ nielenže zväzuje, ale do určitej miery selektuje v dave konzumentov vhodného diváka so slabosťou pre Landove muzikály a českú divadelnú scénu. V našich končinách si však obdobné profilovanie zo strany tvorcov tyká skôr s platformou DVD než kinom.

Kvaska (ČR, 2007, 106 min.)
Réžia: Mirjam Landa. Scenár: Mirjam Landa. Kamera: Tomáš Kobolka. Hudba: Daniel Landa. Hrajú: Filip Tomsa, Lucie Vondráčková, Rudolf Hrušínský najml., Roman Pomajbo, Jiří Korn, Jana Vaculíková, Vladimír Marek, Daniel Landa