MARIA ANTOINETTA NA DVD

Toto spracovanie kontroverzného príbehu Marie Antoinetty nie je klasickým historickým veľkofilmom. Výprava, kostýmy a každá drobnosť by tomu mohli nasvedčovať – zámerom režisérky však bolo skôr nakrútiť citlivý portrét mladej panovníčky, ktorá sa nedobrovoľne dostala do Versailles. Nesledujeme všeobecne známe dejiny, ale skôr akýsi postmoderný pohľad na to, ako sa na preslávenom francúzskom dvore mohla cítiť vtedy len pätnásťročná panovníčka. Tá prichádza z Viedne, aby sobášom spojila habsburskú monarchiu s francúzskym dvorom. Keďže prežila takmer idylické detstvo v Hofburgu, príchod do Versailles je pre ňu šokom. Rovnako ako pre filmového diváka -  Antoinetta sa doslova topí v záplavách gýču a jedla, sleduje načačkané a umelo pôsobiace dvorné dámy a s neistotou si vychutnáva nudu miestneho života. Sofia Coppolová nás cez postavu Antoinetty necháva spoznávať nezmyselné protokoly a etiketu, dvorné intrigy, vlastne celé toto luxusné väzenie. Podobne ako hrdinka zo Stratené v preklade, aj Antoinetta sa cíti sama, spočiatku nechápe tamojší život a maniere. Ľudovít sa stáva kráľom a od Antoinetty sa očakáva potomok, ktorý navždy spečatí spojenectvo monarchií. Lenže medzi mladomanželmi nie a nie preskočiť tá správna iskra. To samozrejme dáva do pohybu udalosti: z jednej strany na Antoinettu tlačí matka Mária Terézia, z druhej klebety na francúzskom dvore. Ostáva sama, nepochopená a bezradná uprostred prázdneho a pre ňu neprirodzeného luxusu.

Coppolová ukazuje Versailles podobne ako Japonsko vo svojom predchádzajúcom filme. Anonymné v noci blikajúce Tokio nahradil prečačkaný kráľovský dvor, iba hrdinka ostala rovnaká. A režisérka zobrazuje jej pocity brilantne. Využíva k tomu dokonalú modernú kameru (Lance Accord). Tá diváka doslova presýti farbami, aby ho nakoniec utopila v čiernej. Dojem je umocnený vynikajúcim moderným soundtrackom (The Strokes, Aphex Twin, Squarepusher, The Cure...), kde len párkrát zaznie klasická hudba. Neuveriteľnú atmosféru dodávajú aj dekorácie a kostýmy. Coppolová si potrpela na tom, aby sa oblečenie obyvateľov Versailles nieslo v duchu rozprávania. Je preto krikľavé, prekombinované a občas nápadne moderné. Všade sú neuveriteľné kopy jedla a tečie šampanské. A uprostred toho na šikovného diváka požmurkávajú tenisky od Číňana, či lietadlo letiace nad Malým Trianonom. Aj keď je dej filmu historicky orámcovaný, mohol by sa pokojne odohrávať na ktoromkoľvek mieste v súčasnosti.

DVD

Grafika žiari antoinettovskými „candy“ farbami, na pozadí znejú melódie z filmu. Obraz je celkom slušne prepísaný vo formáte 1.85:1, kde-tu sa však objaví aj nejaký  rušivý element. Na výber sú štyri zvukové stopy DD 5.1 (česká, anglická, maďarská a poľská) a stereofónna turecká. Originálny zvuk je vynikajúci, samozrejme je to skôr zásluhou Coppolovej dvorného zvukára, ako Sony Home Entertainment. V každom prípade ani neodporúčam zapínať český dabing, pri ktorom vôbec nebolo brané do úvahy, že sú dialógy a hlavne vnútorné monológy občas zámerne potlačené. Po česky znie všetko na rovnakej úrovni a stráca tak svoje čaro a pôvodný umelecký zámer.

Za hlavný bonus sa dá považovať slušný film o filme, ktorý nakrútila matka Sofie Coppolovej. Podobne aj najvtipnejší bonus je z dielne brata Romana – Jason Schwartzman aka. Ľudovít XVI. Predstavuje Versailles v duchu show MTV Cribs. To značí, že sa prechádza po versaillských sálach a v gangsta štýle prezentuje svoje obydlie. Vtipné. Medzi bonusmi ešte nájdeme dva trailery, ktoré sa dajú pozerať dookola a vymazané scény. Na tie som sa tešil najviac a boli pre mňa obrovským sklamaním. Teda nie obsahom, ale počtom – na disk sa dostali len dve. To, že na disku nenájdeme ani komentár režisérky, ani množstvo iných vecí, ktoré by fanúšik očakával, už nezachránia ani trailery na ďalšie disky od tejto spoločnosti.

ZÁVER

Maria Antoinetta je vynikajúci film. Nie každému sa tak môže zdať – na prvý pohľad sa môže javiť otravný ako život vo Versailles, až postupné pozorné sledovanie pomaly odkrýva režisérkinu citlivú prácu. Kto čakal zábavu, bude možno sklamaný. Smutný pohľad Billa Murraya tentoraz nenájdeme, ironický podtón je vytvorený rafinovanejšie a dýcha na diváka takmer z každého záberu. Coppolová vie, že každý tie pocity už aspoň raz zažil – na tom zakladá. V momente, ako svoj pocit divák identifikuje, ostáva nadmieru spokojný. Musí ale zabudnúť na to, že film nevidel v kine a nedostáva ho na dvojdisku...

FILM: 10/10
DVD:    6/10