|
SVÄTÁ HORA - PROJEKT 100 |
SVÄTÁ HORA - PROJEKT 100 |
„Očakávam od filmu to, čo väčšina severoameričanov očakáva od psychadelických drog,“ - znie známa a často citovaná veta „mystika“ Alejandra Jodorowského, ktorého nazvať prosto režisérom by bolo výrazným zjednodušením jeho umeleckého pôsobenia a jeho celkovej profesionálnej dráhy. Okrem toho je totiž ešte spisovateľom, dramatikom, tvorcom komiksov, producentom, hudobným skladateľom, hercom, mímom, religionistom, filozofom, psychoterapeutom i vykladačom tarotu, pričom väčšina týchto činností sa odzrkadľuje aj v jeho fimovej tvorbe a obzvlášť v aktuálnej Svätej hore, ktorá sa na plátna slovenských klubových kín dostáva cez Projekt 100.
Základom všetkých filmov Jodorowského (okrem Svätej krvi) je cesta. Milenci vo Fando a Lis putujú za lepším životom do bájneho mesta Tar, hlavný protagonista Krtka obieha „divoký západ“ s cieľom sebazdokonalenia a sebapoznania a v Svätej hore sledujeme púť za „tajomstvom“ a nesmrteľnosťou. Ústrednou postavou rozprávania je Zlodej (Horácio Salinas), svojím výzorom nápadne pripomínajúci Ježisa Krista. Počas bezcieľneho motania sa bizarným svetom, na ktorého uliciach sa okrem iného verejne súloží, popravujú ľudia a uskutočňujú sa pochody s ukrižovanými a z kože stiahnutými jahniatkami, si prejde vlastným „ukrižovaním“, nosením kríža a stretáva sa aj s vlastnou „Máriou Magdalénou“. Ju však opúšťa a stretáva sa s Alchymistom (Alejandro Jodorowsky), ktorý sa stane jeho učiteľom a patrónom.
Alchymista ho zoznamuje s úplne novým svetom, svetom, kde je všetko možné - aj premeniť vlastný exkrement v zlato. Predstavuje ho s legendou o posvätnej hore, na vrchole ktorej sa dá objaviť múdrosť a večný život. Na horu sa neskôr vyberie s Alchymistom samotným a siedmimi ďalšími spolupútnikmi, zlodejmi ako on, no „najmocnejšími ľuďmi na planéte - industrialistami a politikmi“. Všetci účastníci sa ešte pred výpravou musia očistiť - vzdať sa materiálnych statkov a bohatstva a zbaviť sa vlastnej identity a vytvoriť jedinú kolektívnu identitu. Iba tak môžu naplniť cieľ svojej cesty.
|
|
Svätú horu možno vnímať hlavne z dvoch pohľadov (okrem odsúdenia, že to je „divné“, „chaotické“ či „komplikované“). Ten prvý, povrchnejší, nás nenúti nazerať do hĺbky, ale je jednoducho fascinovaný Jodorwského neskutočnou fantáziou a imaginatívnosťou. Prakticky v každom zábere sa totiž nachádza niečo, čo divákovi berie dych, a to či už vlastným tvorcovským nápadom (cirkusové dobytie Mexika zakončené žabím masakrom, Alchymistova výroba zlata, „elektronický orgazmus“, samotný záver filmu a mnoho, mnoho iných scén) alebo jeho štylizovaným prevedením (špičková výprava, dokonalé masky, „šokujúce“ a nečakané vyústenia scén a pod.). V duchu úvodného citátu sa film dá chápať ako úžasný trip so všetkými fantazmagóriami, čo k tomu patria, aj so záverečným vytriezvením. Jodorowsky nám však ponúka ešte omnoho viac.
Hlbší ponor do zákutí Svätej hory nám odhaľuje nespočetné množstvo symboliky, náboženských referencií i dobovej spoločenskej kritiky. Z náboženskej symboliky sú pre Jodorowského typicky v popredí kresťanské motívy (spomenuté sú však aj taoizmus, rozenkruciáni či kabala), ktoré sú ale veľmi zaujímavým spôsobom prepojené s režisérovým obľúbeným Tarotom. Hlavná postava Zlodeja je totiž stotožnená tak s Ježišom (prostredníctvom výzoru), ako aj s Bláznom (karta The Fool leží vedľa postavy hneď v prvej scéne, kde sa objaví), tarotovskou nultou, čistou postavou, hľadačom skúseností a múdrosti. Toto hľadanie je nám napokon prezentované ako cesta s klasicky alchymistickým cieľom porazenia smrteľnosti. Jodorowskému sa podarilo prepojiť tri nesúvisiace a naoko ani nespojiteľné témy do funkčného celku.
Spomínaná spoločenská kritika je zrejmá najmä z dosť obsiahleho Alchymistovho predstavovania „najmocnejších“, kde každý z nich je manifestáciou (pravdaže nadnesenou a do značnej miery aj ironizovanou) istého javu, zasluhujúceho odsúdenie (šírenie zbraní a vojny, manipulácia detí, nezdravá honba za krásou či hmotným blahobytom atď.). Svätá hora ako Jodorowského najkomplikovanejší a najnáročnejší film toho ponúka veľa tak pre oči, ako aj pre myseľ, divák musí byť pripravený, že uvidí niečo, čo doposiaľ ešte nevidel a ak bude dostatočne otvorený, toto skultovnené dielo filmového surrealizmu isto ocení.
La montana sagrada. The Holy Mountain (Mexiko/USA, 1973, 114 min.)
Scenár, réžia a výprava: Alejandro Jodorowsky. Kamera: Rafael Corkidi. Hudba: Alejandro Jodorowsky, Ronald Frangipane, Don Cherry. Strih: Federico Landeros. Hrajú: Alejandro Jodorowsky (alchymista), Horácio Salinas (zlodej), Ramona Saunders (popísaná žena), Juan Ferrara (Fon z Venuše), Adriana Page (Isla z Marsu), Burt Kleiner (Klen z Jupiteru), Valerie Jodorowsky (Sel zo Saturnu), Nicky Nichols (Berg z Uránu), Richard Rutowsky (Axon z Neptunu), Luis Lomelí (Lut z Pluta), Ana de Sade (prostitútka), David Kapralik, Jacqueline Voltaireová (turisti) a ďalší
