MICHAEL BAY - GÉNIUS AKČNÉHO FILMU |
MICHAEL BAY - GÉNIUS AKČNÉHO FILMU |
Už z nadpisu článku vám musí byť jasné, že filmy režiséra Baya mám v nesmiernej obľube a preto sa v tomto profile obávajte nekritického ospevovania jeho kvalít. Ale nebojte sa, snáď sa dozviete i niečo zaujímavého z jeho života.
On ten jeho život je v podstate plný samých zaujímavostí. Michael sa narodil vo februári 1965 a ako otca si uvádza pána menom John Frankenheimer. To je mimochodom istý známy (nedávno zosnulý) režisér, ktorý má na svedomí okrem Michaelovho počatia i dosť dobrých filmov (z tých posledných menujme napr. „Ronin"). Pán Frankenheimer síce otcovstvo mladého Baya odmietal a oháňal sa pritom výsledkami DNA testov, no uznajte, z 60-tych rokoch tie testy asi neboli také kvalitné ako dnes. A navyše, Michael je režisér par exellence - ako jeho údajný otec.
Preskočme pár rôčkov a pozrime sa na to, kde sa Michael priúčal umeniu filmárskemu. Ako trinásťročný sa pokúsil nakrútiť svoj prvý film - sci-fi o útoku mimozemskej bojovej lode na jeho vláčikovú súpravu. Celé to skončilo privolaním hasičov a matka asi Mikea nepochválila, no ale veď podobne začínalo mnoho mladých režisérov, napr. i taký Spielberg (ten zas spaľoval domčeky na bábiky a nakrúcal to pritom). A bola to spolupráca práve so Stevenom Spielbergom, ktorá Michaela nasmerovala definitívne na dráhu režiséra. Pomáhal totiž v štúdiách Lucasfilmu na výrobe „Dobyvateľov stratenej archy". Tomu sa už povie „škola života", že?!
Po štúdiu na Pasadena Art Centre sa Bay rozhodol venovať réžii videoklipov - je to totiž najrýchlejšia možnosť, ako sa dostať za kameru. Jeho debutom bol klip Donnyho Osmonda, no potom sa to už len hemžilo známymi hviezdami, ktoré chceli spolupracovať s týmto talentom. Spomeňme len Tinu Turner, Lionela Richieho, Meatloafa („I Would Do Anything For Love But I Won´t Do That") či Aerosmith.
Ďalším oborom, v ktorom Bay prerazil bola oblasť televíznej reklamy. V USA sa v tomto biznise točia neuveriteľné prachy a Bay bol najlepší - robil reklamy pre Nike, Budweiser, Coca-Colu, pivo Miller či Mercedes. Pozbieral množstvo cien v Cannes na festivale reklamy, za kampaň „Got Milk" (to je tá, kde sa fotia celebrity s tzv. „mliečnymi fúzami") získal cenu Clio (niečo ako Oscar vo filme) a keď už nebolo čo prekonávať, vrhol sa na film.
Stať sa v USA filmovým režisérom nie je až také ľahké, no Bay mal i v tomto prípade šťastie - počas nakrúcania videoklipu piesne „Show Me Heaven" z filmu „Dni hromu" (to je ten, pri ktorom sa zoznámil Tom Cruise a Nicole Kidmanová) si ho všimol producent Jerry Bruckheimer a po krátkom úvodnom rozhovore vytiahol zo zásuvky scenár a hodil ho na stôl - išlo o komédiu s krimiprvkami s plánovaným obsadením Dana Carveyho (blonďák z „Wayneovho sveta") a Jona Loviza (tlsťoch z „Miliónového závodu"). A navyše priklepol Michealovi rozpočet 9 miliónov dolárov. To znie síce ako úžasná suma, v našich podmienkach za to dokážete nakrútiť napr. taký „Tmavomodrý svet", no v USA je to na zaplakanie. No Bay nehodil flintu do žita - naopak, vyškrtol Loviza i Carveyho, obsadil černochov Willa Smitha a Martina Lawrencea, celé to prerobil na krimi s komediálnymi prvkami a začal nakrúcať. Film mal síce deravý scenár, ktorý museli obaja hlavní predstavitelia riešiť improvizáciou na pľace, no ich vzájomná „chémia" fungovala dobre a tak to nebol hlavný problém. No to, čím Bad Boys zaujali boli hlavne: videoklipový štýl kamery - rýchle sekvencie sú prestrihávané obrovskou rýchlosťou, takže pôsobia ešte rýchlejšie, na záverečnom finále sa nešetrilo, film je plný černochov, rýchlych áut a krásnych báb a celé to vyzerá veľmi cool. Bay tu po prvý krát použil finty, ktoré sa rýchlo stali jeho značkou - spomalené zábery na hlavných hrdinov a zvláštne uhly postavenia kamery, letecký hangár a brunetku v hlavnej ženskej úlohe.
Film mal obrovský komerčný úspech, aj keď náklady boli nakoniec cca. 13 miliónov, len v USA zarobil 160 a katapultoval všetkých zúčastnených do prvej ligy Hollywoodu. Bruckheimerovi vrátil stratený kredit geniálneho producenta, Will Smith sa začal presadzovať v akčných filmoch, Martin Lawrence za svoje prihlúple komédie dostáva viac peňazí...a Bay? Ten sa rozhodol svojim ďalším filmom všetko predchádzajúce prekonať.
Šancu dostal opäť od Jerryho Bruckheimera a jeho partnera Dona Simpsona. Veľkorozpočtový akčný spektákel „Skala" dostal do vienka to najlepšie, čo mohol - 80.miliónový rozpočet, hviezdneho Seana Conneryho a hviezdneho Nicolasa Cagea do hlavných úloh a najmä - skvelý scenár, v ktorom piloval dialógy i samotný Quentin Tarantino. Bay ponúknuté ingrediencie zamiešal a vytvoril perfektný mix akcie, napätia, emócií a charakterov. Film o zneškodňovaní chemických zbraní v legendárnej väznici Alcatraz sa stal hitom roka 1996 a nadobro potvrdil Baya ako geniálneho režiséra (tu vám dovolím so mnou subjektívne nesúhlasiť, ale viete, „Skala" je podľa mňa akčný film 20.storočia, videl som ju 36-krát a stále ma baví).
Ďalším megahitom bol „Armageddon". Snímku o záchrane Zeme pred nárazom asteroidu financovalo Disneyho štúdio a tak nebola veľmi brutálna, no na druhej strane jej rozpočet bol vyšší a tak sa dali robiť vizuálne zázraky. Bohužiaľ treba priznať, že tu Bay trochu prestrelil, pretože veľakrát sa nedá stíhať, čo sa na plátne deje a aj postavy nemajú tú hĺbku, ako mali v „Skale". Každopádne Bruce Willis v hlavnej úlohe a Ben Affleck vo vedľajšej narobili divy a „Armageddon" zarobil na celom svete viac, ako miliardu dolárov. Počas nakrúcania sa Bay vrátil i k režérovaniu videoklipov, klip Aerosmithu „I Don ´t Want To Miss A Thing" je jeho dielom.
Akú tému si má vybrať režisér, v ktorého filmoch bolo zachránené celé mesto a neskôr celá Zem? Bay síce koketoval s myšlienkou nakrútiť nejaký muzikál, ale Bruckheimer ho nasmeroval na ďalší akčný megatrhák. „Pearl Harbor" sa mal stať Bayovým „Titanicom" (v zmysle úspechu Jamesa Camerona), no prehnaný pátos mu uškodil a stal sa len dobre zarábajúcim filmom so skvelými efektmi a predlhou stopážou. Nepomohlo ani obsadenie Bena Afflecka, filmu chýbala veľká hviezda. No technicky sa akčným pasážam nedá nič vytknúť (ak si odmyslíme platnosť fyzikálnych zákonov,samozrejme). Nálet Japoncov na prístav je spracovaný s eleganciou, človek však obdivuje skôr vizuálnu stránku ako súcití s obeťami. Ale ako hovorím, finančne sa „Pearl Harbor" vyplatil a to je dnes pre Hollywood podstatné.
Po krátkej pauze tu však máme duo Bay-Bruckheimer opäť. Tentokrát sa snažia nadviazať na komerčný úspech prvých „Bad Boys" ich pokračovaním. Tentokrát však Bay nemusel šetriť a plátať diery v scenári, na film dostal 160 miliónov a stopáž je takisto dlhšia, až 2,5 hodiny. Podarí sa mu zopakovať svoj prvý úspech? Je totiž fakt, že on, Will Smith aj Martin Lawrence potrebujú nakrútiť film, ktorý veľa zarobí a Baya navyše nebude otravovať kritika výčitkami za nedodržanie historických faktov. Proste zábavnú akčnú „pecku"! A podľa názorov tých, ktorí film videli je to presne trefa do čierneho - čistá zábava a rýchla adrenalínová jízda, ktorú možno absolvovať i viackrát.