|
KULT: MODRÝ ZAMAT |
KULT: MODRÝ ZAMAT |
Film Modrý zamat nakrútil David Lynch v roku 1986 podľa vlastného scenára. Je považovaný za jeden z jeho najlepších snímkov a zároveň za najvýraznejšie kinematografické dielo osemdesiatych rokov 20. storočia.
Aj tento film je jasným dôkazom tvrdenia, že dnes už neexistujú "čisté" žánre. Práve eklektický štýl s prvkami irónie a sentimentu nesmierne spopularizoval Lynch týmto filmom. O štyri roky neskôr tento princíp využil vo filme Divokosť v srdci.
Príbeh tohto surrealistického diela zasadil autor do provinčného mestečka - Lumbertonu, akých je na svete stovky a každé z nich možno pod povrchom skrýva svoje malé tajomstvo. Všetko, čo príbeh obsahuje, možno nie je úplne reálne, no určite uveriteľné. Takýto Lumberton by mohol, napriek svojej mysterióznosti existovať. Samotné umiestnenie Lumbertonu do amerického sveta päťdesiatych rokov, do obdobia, v ktorom vyrástol Lynch vyznieva dosť nerealisticky. Selanka, ktorá je natoľko ideálna, že za ňou divák logicky očakáva nejakú neprávosť. Právom si kladie otázku, čo za tým všetkým väzí? Odpoveď na ňu - teda spoznať, čo je pod povrchom - je črtou, ktorá charakterizuje všetky Lynchove filmy.
Modrý zamat, ale aj ďalšie Lynchove diela - napr. Mazacia hlava, Sloní muž alebo televízny seriál Mestečko Twin Peaks sú založené na princípe jednoty miesta. Všetky scény sa odohrávajú dôsledne v tom istom meste, či na tom istom mieste. Prípadným odchýlkám divák neprikladá zvláštnu dôležitosť. V Modrom zamate je dobre čitateľným princíp eklektizmu. Využívajú sa motívy z komiksov, prvky mystiky a romantiky. Sentiment sa mieša s krutosťou, romanca s naturalizmom. Všetky tieto vplyvy využíva Lynch kvôli atraktivizácii rozprávania. Je zároveň tým, ktorý ťahá za všetky nitky v príbehu. A občas tieto nitky odhalí pomocou nejakého scudzovacieho efektu - napr. pomocou citácie z nejakého filmu. Je to neustále balansovanie na hranici gýča, jeho využívanie a zároveň zosmiešňovanie.
|
|
Vo filme účinkuje množstvo postáv. Ale kľúčovými pre tok príbehu sú len štyri. Hlavný protagonista -Jeffrey Beaumont, zosobňujúci racionálno príbehu. Naopak - speváčka Dorothy Vallensová predstavuje iracionálny princíp. Jeffreyho priateľka Sandy zosobňuje lyrický princíp. A Frank Booth so svojimi kumpánmi stelesňuje prvok zla.
K deju príbehu sa Lynch nechal inšpirovať svojím detstvom v Spokane v štáte Washington. Jeffrey Beaumont, hlavná postava filmu, sa vracia do rodného mesta, aby pomohol svojmu otcovi v obchode. Je to mladý muž plný očakávaní a plánov. Bežný život v provinčnom mestečku Lumberton ho nudí. Rád by zažil niečo zaujímavé. V Lumbertone však už dávno skapal pes. Drevené biele ploty spoza ktorých vykúkajú starostlivo ošetrované ruže, či tulipány. Ľudia spokojne popíjajúci kávu pri svojich televíznych obrazovkách. Úplná idylka.
Jedného dňa sa však všetko zmení. Pri prechádzke lesíkom nachádza v tráve odrezané ľudské ucho. Ľudské ucho je pre Jeffreyho vstupnou bránou do sveta tajomstiev. Ucho ako zvyšná časť neznámej skladačky. Tu sa začína odvíjať celý príbeh zla, perverzností, falošnej morálky, ktorú tak starostlivo dokázalo malomesto predstierať.
Film Modrý zamat je o ceste. Jeffrey sa vnára zo svetla do tmy, do sveta zla, aby nakoniec našiel cestu späť - ku svetlu. Táto cesta a hľadanie ho mení. Zakúsil veľa zlého - ten starý naivný Jeffrey je nenávratne preč. Jeho život už nebude ten, aký žil dosiaľ. Na tejto ceste stretol mnohé extrémne existencie. Mal možnosť spoznávať vzťahy medzi ľuďmi. Ale predovšetkým mohol spoznať sám seba.
Pre celý film je typické premyslené vystavanie vizuálnej zložky. Čo sa týka realizácie jednotlivých záberov - častokrát sú riešené ako veľké detaily. Zaujímavo pôsobí napríklad veľký detail trávy a chrobákov v nej. Evokuje niečo podobné džungli. Akoby tieto chrobáky niečo s veľkou chuťou jedli. Nakoniec sa nimi zaplní celá obrazovka. Kamera častokrát využíva aj švenky - v úvodných záberoch filmu sníma veľkú tabuľu upozorňujúcu diváka: "Vitajte v Lumbertone!" Vzápätí švenkne ponad rieku na spomínané mestečko. Časté je aj vyjadrovanie sa jazdami. Napríklad nájazd kamery na otvor vedúci dovnútra ucha, ktorá akoby sa ponárala do jaskyne za zvláštnych zvukov - vo chvíli, keď Jeffrey vstupuje do sveta zla. Niektoré zábery sa opakujú - ten istý záber na začiatku a tiež na konci filmu ešte viac podčiarkuje sentimentalitu a gýčovitosť tohto prostredia. Divák vidí červené ruže za bielym plotom. Deti prechádzajúce cez prechod na pokyn dopravného strážnika. V závere ten istý záber - opäť biele ploty, červené ruže. A na lavičke sediaca Dorothy so svojím dieťaťom v náručí. To všetko zároveň v spomalených záberoch. Lynch sa pomocou tohto prvku snaží o zobrazenie atmosféry amerického malomesta (ako ho poznal vo svojich spomienkach), kde je všetko ideálne, príjemné a aj čas plynie akoby pomalšie.
Je známe, že Lynch vo svojich dielach využíva množstvo symbolov a metafor. Ako aj v Mestečku Twin Peaks, či Divokosti v srdci - aj v Modrom zamate je oheň využitý ako symbol. Tento prostriedok podčiarkuje celkovú atmosféru úzkosti. A často slúži aj ako predel medzi jednotlivými zábermi.
|
|
Aj ďalší symbol - zhasínajúca žiarovka presne rámcuje dej. Pohasína práve vo chvíli, keď Jeffrey zastrelí Franka. "Je po všetkom", uzatvára tento dejový moment detektív Williams.
Film začína pohľadom na plátno, ktoré zapĺňa jemne povievajúca tmavomodrá zamatová látka. Vyvoláva predstavu povrchu nočného jazera krátko pred búrkou alebo niečoho organického.
Rovnako aj rozkladajúce sa ľudské ucho v tráve pôsobí v tomto usporiadanom mestečku ako symbol čohosi cudzieho, neznámeho.
Meno speváčky (Dorothy) takisto nie je náhodné. Je narážkou na Dorothy z knihy Čarodejník z krajiny Oz, ktorú mal Lynch tak rád v detstve. Evokovanie sveta päťdesiatych rokov sa dá taktiež dobre vyčítať. Odkaz na Rebela bez príčiny, Jamesa Deana, vidieť prostredníctvom Jeffreyho červeného cadilacu, či oblečení dievčat pred školou.
Tak ako celý film - aj jeho formálna skladba je vystavaná vrstvením lineárnych rovín. Prvú rovinu reprezentuje napínavý príbeh o mladíkovi Jeffreym, ktorý sa pri pátraní po tajomstve barovej speváčky Dorothy náhodne zapletie do záhadného kriminálneho prípadu.
Druhá rovina filmu je tajomnejšia. Lynch diváka vovádza do sveta plného násilia a perverzností, do sveta, ktorý sa ukrýva za idylou dôsledne udržiavaných záhradiek malomesta.
Vo všetkých dielach Davida Lyncha je vo zvukovej stope počuť buchot strojov a hluk tovární. Je to akási industriálna montáž zvukov a ruchov, na ktorej sa podieľa Lynchov zvukár Alan Splet. Taktiež pomerne často možno počuť strašidelné zvuky, pripomínajúce hlasy zvierat. Pocit tajomného ohrozenia, ktorý sa nesie celým filmom, ešte umocňuje hudba Angela Badalamentiho. Nepokojná rýchla sláčiková pasáž v úvode tohto psychothrilleru by pokojne mohla byť úvodom k filmu noir.
Výrazový prostriedok, ktorý Lynch hojne využíva je kontrastné striedanie svetla a tmy. Slnečná atmosféra na začiatku filmu tvorí kontrast voči tmavým apartmánom, nočnému výletu autom alebo jazde kamery do tmavého labyrintu ucha a späť. Šedivý činžiak, izby ponorené do šera. Všetky tieto labyrinty, skrine a tmavé priestory znamenajú kino, premietaciu sálu.
Zaujímavým dramaturgickým prvkom je riešenie rozhovoru Jeffreyho s jeho príbuznými. Jeho tety sedia na gauči vo svetle televíznej obrazovky. Jeffrey im odpovedá z tmy schodiska - nevidieť ho, počuť len jeho hlas.
Dôležitým vyjadrovacím prostriedkom je v tomto filme farba. Pomocou prehnane žiarivých farieb (modrej, červenej, žltej, žiarivo bielej) vzniká gýčovitá atmosféra. Modrosť zamatovej látky prechádza do azúru jasného letného neba. Nájazd kamery na žiarivo biely drevený plot. A v popredí sa v ľahkom vetríku pohojdávajú ohnivo červené ruže. Pri tom Bobby Vinton spieva Blue Velvet. Sladký song z 50. rokov, ktorý rozpráva o spomienkach na bývalú lásku.
Čo sa týka kompozície je Modrý zamat náladovou montážou. Iba predstiera, že rozpráva nejaký príbeh - v skutočnosti je jeho štruktúra rovnako odvážna ako napríklad v Mazacej hlave.
Zaujímavo je riešená aj strihová skladba. Policajti a súdny lekár konštatujú, že "ucho bolo asi odstrihnuté nožnicami"... Cvak - a divák pocíti závan tejto brutality. Vidí prestrih na nožnice nastrihávajúce policajnú pásku na mieste nálezu.
|
|
Aj keď dej filmu plynie zdanlivo pokojne - divák je v neustálom napätí. Už samotný vstup do deja, keď kamera sníma vo veľkom detaile odrezané ľudské ucho v tráve, je dramatický. Aj Jeffreyho parkovacia pozícia v šatníku, odkiaľ pozoruje vyzliekajúcu sa Dorothy, je zdrojom napätia. Vrcholí, keď je jeho úkryt objavený. Plná napätia je aj nočná cesta autom s Frankom a jeho kumpánmi. V ňom bezmocne uväznení Jeffrey a Dorothy. Niet úniku. Tenzný je aj večer, ktorý je Jeffrey prinútený stráviť v klube Frankovho priateľa Bena. Napomáha tomu hlavne spôsob, akým Lynch tento dejový moment popisuje.
Iracionálne a úzkostne pôsobí taktiež motív homosexuality - zahŕňajúci v sebe narážku na Hitchcockovo Psycho. Ide o pasáž, keď Frank s namaľovanými perami vtlačí Jeffreymu bozk na ústa. Pre Jeffreyho je to vrchol poníženia. A zároveň bozk smrti. Frank Jeffreymu ako v tranze odrieka pri tvári text piesne Roya Orbisona. "V snoch sa s tebou prechádzam, v snoch sa s tebou rozprávam, sme stále spolu, v snoch..." Celá táto scéna je desivá. Všetci tušia, že zasahuje sám diabol.
Kulminačný bod príbehu predstavuje scéna, zobrazujúca Franka a Jeffreyho tvárou v tvár. Vo chvíli, keď Frank otvorí šatník, ho Jeffrey zastrelí.
Po tomto dejovom momente nasleduje uvoľnenie napätia. Jeffreyho putovanie za svetlom sa uzatvára. Odhalil,to, čo je skryté. Hovorí: "Za všetkým je tajomstvo."
A nakoniec v ulepenom tempe sladkého songu Blue Velvet prichádza epilóg. Jeffrey vchádza do slnkom prežiarenej kuchyne, kde trkoce jeho priateľka Sandy. O drozdoch, sediacich na konári. A v parku sedí zmierene speváčka Dorothy Vallensová, so svojím synom v náručí.
Lynch úsporne zaobchádza s filmovým časom. Z deja vyberá len tie scény, ktoré sú pre príbeh podstatné. Takými sú aj drozdy, o ktorých stále hovorí Sandy. Ukazujú na jej sentimentalitu a celkovú gýčovitosť atmosféry. Ale aj menej pozorný divák si všimne, že spomínané drozdy sú vlastne bábky. Tento scudzovací prvok v sebe zahŕňa Lynchovu snahu ironizovať príbeh.
Skutočné filmové vplyvy, ktoré sa dajú u Lyncha rozlúštiť z Modrého zamatu, či Mestečka Twin Peaks, sú filmy z päťdesiatych rokov - ako A Summer place či Peytonov hrádok. Ide o malomestské príbehy, v ktorých pod fasádou príkladného malomestského života presvitá hlboká morálna a sexuálna skazenosť.
Rovnako aj Lynch privádza v tomto psychothrilleri diváka do sveta plného násilia a sexuálnej perverzie, ktorý sa skrýva za idylickou fasádou. Lynchove filmy akoby vystupovali z hlbín jeho podvedomia. Aj pomocou filmu Modrý zamat je možné objaviť fakt, že sa pod povrchom vecí skrýva úplne iný svet, než ako sme predpokladali.
