PROFIL: JEAN RENO |
PROFIL: JEAN RENO |
Podľa vlastných slov ho už nudí stvárňovať rovnaký typ hrdinov na striebornom plátne a rád by prijal nové výzvy. Práve postavami, ktorým vdýchol život, upútal na seba pozornosť. Mená Léon, Vincent či Victor Čistič sú jeho poznávacím znamením. Patrí k hereckej elite, pritom ostáva stále nenápadný, skromný a šarmantný.
Jean Reno sa narodil 30. júla 1948 ako Juan Moreno, španielskym (andalúzskym) rodičom, ktorí ušli do Maroka pred občianskou vojnou v rokoch 1936-39 a diktatúrou Francisca Franca. Miestom jeho narodenia je mesto mnohých romantických duší, slávna Casablanca. V detstve Reno rád sledoval filmy s americkými hviezdami ako John Wayne, William Holden, Marlon Brando či Jimmy Stewart, ale aj s francúzskymi hercami Jean Gabinom a Louis Jouvetom. V tom čase skrsol v ňom záujem o dramatické umenie. Štúdiom na Národnej škole dramatického umenia v Casablance jasne naznačil svoje ďalšie smerovanie.
Na prahu dvadsiatky, prichádza Reno do Marseille. Aby získal francúzske občianstvo, absolvoval vojenskú službu vo francúzskej armáde, kde ho vytrénovali na člena prepadového komanda, čo neskôr zúročil vo svojich filmoch. Po odchode z armády sa z neho stáva Francúz. Odsťahoval sa do Paríža. Pracoval ako vodič kamiónu, úradník a pracovník fotoslužby a popri tom vyštudoval na Národnom konzervatóriu dramatických umení u Reného Simona.
Kariéru začal v sedemdesiatych rokoch predovšetkým ako divadelný herec. Debutoval malou úlohou v dráme Hypotéza o ukradnutom obraze (L' Hypothese du tableau volé, 1979). Nasledujúce roky trávil stvárňovaním maličkých úloh vo francúzskych filmoch a televíznych seriáloch. Nebudem vás zbytočne trápiť krkolomnými francúzskymi názvami, no za zmienku určite stojí film režiséra Costa-Gavrasa Žiara ženy (Clair de femme, 1979), kde dostal zopár štekov po boku Yvesa Montanda a Romy Schneider. O dva roky neskôr dostáva šancu v krátkometrážnej prvotine režiséra Luca Bessona L'avant Dernier (L'avant Dernier, 1981). Stretnutie týchto dvoch pánov možno nazvať osudovým, pretože práve Luc Besson má na svedomí, že sa z Rena raz stane uznávaný a obsadzovaný herec. Kým sa toho dočkáme, Reno musí dozrieť tak, ako dozrieva kvalitné francúzske víno..
Vo svojom ďalšom filme Besson opäť zveruje Renovi vedľajšiu úlohu Bruta (Surovec) v čiernobielom sci-fi filme Posledný súboj (Le Dernier combat, 1983). Film je zaujímavý tým, že sa v ňom takmer vôbec nerozpráva, v mnohom pripomína nemé grotesky. Reno prijal úlohu za mizerných 500 frankov. Besson s týmto filmom získal niekoľko francúzskych filmových ocenení a dokonca nomináciu na Césara za prvotinu. O dva roky mu Besson ponúkne opäť malú úlohu vo filme Podchod (Subway, 1985), v ktorom si zahrá po boku Christophera Lamberta a Isabelle Adjani. Zvláštne je, že oveľa lepšie herecké výkony podávajú vo filme vedľajšie postavy, než hlavní predstavitelia, Rena nevynímajúc.
Jean Reno oslavuje už štyridsiatku, keď v jeho kariére nastáva priaznivý zlom. Dostáva svoju prvú hlavnú úlohu v prelomovom filme Luca Bessona Magická hlbočina (Le Grand bleu, 1988). Reno stvárňuje talianskeho potápača Enza Molinariho. V modro ladenom snímku Besson majstrovsky vykreslil prepojenie človeka s morom. Magickú hlbočinu si bez Jeana Rena neviem predstaviť. Patrí k tomuto filmu ako Eiffelovka k Parížu. Prvý veľký úspech zvyčajne s človekom zamáva. Odzrkadlilo sa to aj na súkromnom živote Jeana Rena. Opustil svoju prvú ženu a dve deti, aby sa vydal do sveta za svojim cieľom.
Spoluprácu s Bessonom, ktorý má vo zvyku pracovať s tými istými ľuďmi, si Reno pochvaľuje: "Luc a ja sme ako bratia, inštinktívne si rozumieme, radíme si a pomáhame vo všetkom ohľadom nášho ďalšieho napredovania. Nie vždy však načúvame jeden druhému a niekedy je to medzi nami komplikované, ale to sa dá očakávať, keďže obaja pracujeme v tej istej oblasti." Po úspechu Magickej hlbočiny vzišla z ich spolupráce snímka Brutálna Nikita (Nikita, 1990). Príbeh sa sústreďuje na ženu menom Nikita, ktorá za držanie a požívanie drog nepocestuje za mreže, ale do školy pre špeciálnych agentov. Reno sa blesol postavou neoblomného čističa - nájomného vraha, ktorý "upratuje ľudí". Je zaujímavé, že aj keď vo filme takmer neprehovorí a nestvárňuje ani hlavnú úlohu, dokáže diváka za tých pár minút upútať a ohromiť svojim hereckým prejavom.
V krátkej dobe sa Reno predstavil aj ako komik. V komédii s Christianom Clavierom Operácia Corned Beef (L' Opération Corned-Beef, 1991) si zahral kapitána Philippa Bouliera. Film natočil režisér Jean-Marie Poiré, ktorý ústrednú dvojicu Reno-Clavier obsadil aj do svojej ďalšej komédie Návštevníci (Les Visiteurs, 1993). Jean Reno ako rytier Godefroye sa spolu so svojim sluhom Jacquardom dostane do budúcnosti, v ktorom sa stretávajú s množstvom pre nich nepochopiteľných vecí, zvykov a udalostí. Táto bláznivá komédia, pre niekoho trápna, pre iných veľmi zábavná, zaznamenala slušný komerčný úspech, čo si vyžiadalo ďalšie dve pokračovania: Návštevníci 2 - V chodbách času (Les Couloirs du temps: Les visiteurs 2, 1998) a Návštevníci: Cesta do Ameriky (Just Visiting, 2001), kde si zahrala aj Christina Applegate. Žiaľ, potvrdilo sa pravidlo, že s každým ďalším pokračovaním kvalita snímku klesá.
Leon (Léon, 1994). Ďalší vydarený projekt dua Besson-Reno, na ktorom sa Besson rozhodol spolupracovať s Američanmi. Titulnú úlohu, nájomného vraha s citlivým prístupom, stvárnil Jean Reno, ktorú mu Besson písal priamo na telo. Chvíľu váhal, či mu rolu naozaj zverí. Nakoniec sa tak stalo, a tak si dnes diváci môžu pozrieť thriller ozvláštnený vykreslením nezvyčajného kamarátskeho vzťahu medzi zabijakom a dvanásťročným dievčaťom, ktoré v jednom momente príde o celú rodinu. Detskú úlohu stvárnila talentovaná Natalie Portman, postavu šialeného a skorumpovaného policajta dokonale zosobnil Gary Oldman. Film bol pre amerických divákov zostrihaný pre príliš ostré scény.
Uvedením Leona do amerických kín, si Reno otvoril cestu do Hollywoodu. Prvou lastovičkou bola postava staromódneho policajta Jean-Paula v romantickej komédii Francúzsky bozk (French Kiss, 1995), kde si zahral spolu s Meg Ryan a Kevinom Klineom. Príbeh sa z Ameriky presunie do európskej metropoly - Paríža, kam odchádza hlavná hrdinka, aby zachránila svoj krachujúci vzťah. Ďalšou romantickou drámou je film poskladaný zo štyroch poviedok o rôznych podobách lásky Za mrakmi (Al di la delle nuvole, 1995). Na tomto európskom filme spolupracovalo množstvo zvučných mien ako Fanny Ardant, John Malkovich, Sophie Marceau, Vincent Perez, Jeanne Moreau, Kim Rossi Stuart, Marcello Mastroianni.. a jeho kvalita je hlavne v hereckej kolegialite.
Následne si Rena opäť objednáva Hollywood. Dostáva vedľajšiu úlohu v akčnom filme, natočeného podľa známeho seriálu, Mission Impossible (Mission: Impossible, 1996), kde sa stretol s Tomom Cruisom. V dobrodružnom francúzskom filme Jaguár (Le Jaguar, 1996) stvárňuje antropológa Jeana Campana, ktorý má za úlohu ochraňovať šamana z dažďového pralesa. Akcii ostal verný aj v nasledujúcom filme. Režisér blockbustrov Roland Emmerich sa rozhodol poslať na New York strašného netvora - Godzillu (Godzilla, 1998). Napriek ohromnej reklame sa z Godzilly vykľula len priemerná snímka. Iba postava vyšetrovateľa Philippa Roaché v podaní Jeana Rena, je to lepšie, čo vo filme môžeme vidieť.
Jean Reno hrá prevažne v akčných alebo komediálnych drámach. Oba žánre mu idú dobre, ale ľudia ho chcú vidieť hlavne v akcii. V americkom akčnom thrillere Ronin (Ronin, 1998) režiséra Johna Frankenheimera stvárňuje bývalého agenta Vincenta, ktorý má spolu so svojimi kumpánmi ukradnúť tajomný kufrík. Akcia sa nezdarí po tom, čo jeden z nich zradí. Okrem Rena si vo filme zahrali aj Robert DeNiro, Jonathan Pryce, Sean Bean i Čech Jan Tříska. Okrem kvalitných hereckých výkonov film zaujal aj prepracovanými akčnými scénami.
V roku 2000 prijal úlohu komisára Pierre Niemansa v thrilleri režiséra Mathieua Kassovitza, Purpurové rieky (Les Rivieres pourpres, 2000). Vyšetruje vraždu brutálne zavraždeného muža, ktorého nájdu zamrznutého v rieke. Film inšpirovaný atmosférou thrilleru Sedem (Seven) má nápadne líniu klasickej americkej kriminálky. Reno aj s partnerom sú maximálne drsní a ošľahaní detektívi, ktorí nikdy neminú svoj cieľ a nešetria päsťami. Príjemnou zmenou je svižná akčná komédia z pera Luca Bessona Wasabi (Wasabi, 2001). V tomto filme si užijete Rena presne tak, ako ho máte radi. Ako úspešný vyšetrovateľ Hubert Fiorentini odchádza do Japonska, kde ho čaká prekvapenie v podobe dcéry, ku ktorej je pribalené tučné konto. Reno so svojim najlepším priateľom - revolverom Magnum 45 predvádza ako dokáže vystreliť so šiestimi nábojmi osemkrát, golfovými loptičkami zráža ľudí z nôh a rozdáva údery so šarmom jemu vlastným.
Rok 2002 priniesol do kín romantickú drámu Felix a Rose - Dvaja v oblakoch (Décalage horaire, 2002) v hlavnej úlohe s Jean Renom a Juliette Binoche. Šarmantný francúzsky film rozpráva o náhodnom stretnutí muža a ženy, medzi ktorými sa vytvorí určité puto. Druhým filmom, ktorý ani nestojí za zmienku, je Rollerball (Rollerball, 2002), remake sci-fi filmu z roku 1975, ktorý sa mal stať hitom, no dosiahol to na označenie prepadák. Z biedy ho nevytrhlo ani slušné herecké obsadenie a dobrá predloha.
Toho času prichádza do kín komédia Drž hubu! (Tais-toi!, 2003) v ktorej sa predstaví Jean Reno spolu s Gérardom Depardieu. Reno ako Ruby najradšej pracuje sám. Zaľúbi sa do nesprávnej ženy, ktorú jej manžel, boss podsvetia odkrágľuje a mieni to isté urobiť aj s ním. Dostane sa do väzenia, kde odmieta spolupracovať, a tak mu do cely nasťahujú ukecaného Quentina. Zábava začína, keď obaja utečú na slobodu.. Drž hubu je ľahká komédia nabitá poriadnou porciou humoru, ktorá dokazuje, že Reno ani Depardieu nepatria do starého železa a majú ešte čo ponúknuť. Na jeseň nás čaká pokračovanie mysteriózneho thrilleru Purpurové rieky 2: Anjeli apokalypsy (Rivieres pourpres 2 - Les anges de l'apocalypse, 2004), v ktorom znova stvárňuje detektíva Pierre Niemansa. S novým príbehom prichádzam tentoraz režisér Olivier Dahan, scenár napísal Luc Besson. Názor na kvalitu snímku a výkon Jeana Rena nechám nech si urobí každý sám po zhliadnutí, ale myslím, že sa od jednotky príliš líšiť nebude.
Jean Reno nepatrí k hercom, ktorí zapĺňajú stránky bulváru. Žije striedavo v Paríži alebo Los Angeles so svojou druhou manželkou, bývalou modelkou Nathalie Dyszkiewicz, s ktorou má dve deti. Má rád dobré jedlo, kvalitné víno a cigary. Dohovorí sa španielsky, francúzsky, anglicky a taliansky.
Francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý nedávno udelil Jeanovi Renovi Národný rad za zásluhy, ho označil ako jedného z mimoriadnych hercov, ktorých neviditeľné puto spája v zhode a priateľstve s publikom. A mne neostáva iné, len s ním súhlasiť.