HOMBRE CLINT EASTWOOD

Je zaujímavé, že táto americko-európska dvojica, ktorá stála pri renesancii westernu, si nevychutnala ovocie svojej práce až do konca, ale svojím rozchodom sa postarala o súbeh dvoch paralelných ciest. Leone zavŕšil svoje majstrovské dielo dvoma opusmi, pričom práve ten westernový (Vtedy na západe) rozvinul do dokonalosti postupy, ktoré si odskúšal na predošlých filmoch. Patrí k nemu aj málovravná postava hlavného hrdinu, ale už bez Eastwooda (jeho part nezabudnuteľne stvárnil Charles Bronson).

Clint sa vydal vlastnými chodníčkami. Obrazne by sa dalo povedať, že hľadal ďalšie využite pre svoju polohu zásadového chlapáka. Napriek tomu, že mu hľadal aj iné parkety (Dirty Harry), dlho to vyzeralo, že uviazol v príbehoch z divokého západu. Napriek tomu, že mu evidentne zostalo čo- -to z dolárových čias (bezmennosť a osamelosť hrdinov), jeho postavy veľmi rýchlo opúšťajú človečenstvo a smerujú k deštrukcii.

Eastwood - predstaviteľ amerického sna a možno aj nástupca Johna Waynea sa so zabehanými klišé žánru veľmi nepáral. Či už vzťah k Indiánom, k vláde alebo k hodnotám dostáva novú tvár. S Indiánmi sa uzatvára chlapský mier ("Olovo prederaví papier. Musí to byť muž s olovom, kto povie, či to bude život alebo smrť. Volím život."), ale vo všetkých ostatných polohách sa stáva "škaredým". Dovtedy idealizovaní unionistickí vojaci sa menia na vraždiace beštie a aj samotný prototyp hlavného hrdinu je stále viac ruinovaný.

A to, pravda, ešte nikto netušil, kam až to zájde. Ani Eastwood však nevydržal (či nevydrží) v "temnotách zla" bez prestávky. Možno aj to je dôvod, pre ktorý je občas podozrievaný z určitej vypočítavosti či hrania na city. Dôležitejším momentom pre jeho poznanie je fakt, že od roku 1971 sa stal hrajúcim režisérom, a tak o jeho žánrových, ale najmä dramaturgických a charakterových posunoch môžeme smelo hovoriť ako o jeho vlastných a teda autorských. Práve do tohto radu zapadá Pale Rider (1985), ktorý je prekvapivým obratom v doterajšej "ceste do hrdinovho pekla". Kazateľstvo hlavného hrdinu, ktorý chce zlatokopov zachrániť po dobrom a možno sa i usadiť, je návratom do klasických prostredí westernu. To, že démoni v podobe minulosti hlavného hrdinu predsa len dobehnú a prinútia ho vymeniť kolárik za zbrane, je plne v pôvodných intenciách žánru. Pravdou však je i to, že tento motív si Eastwood vypožičal ešte niekoľkokrát. Práve ostatným westernom, v ktorom hral (a ktorý už i pochopiteľne režíroval), svojou degradáciou hlavnej postavy ("hrdina" žije v hnoji a chýba mu akýkoľvek záchvev glorioly), jej motívov, minulosti a zachovaním snáď jediného svetlého bodu v živote - priateľstva - Eastwood dokončuje svoj herecký vývojový oblúk. Ďalší film S nasadením života (1993) je vlastne posledným, v ktorom hral pod taktovkou iného režiséra. Ocenenie kritík a úspech na Oscaroch akoby predznamenali, že Nezmieriteľní budú akousi výhybkou v Eastwoodovom filmovom vývoji. Napriek tomu, že hrá aj v ďalších (vlastných) filmoch, svet sa naňho pozerá inak. Už nie (iba) ako na herca, ale (najmä) ako na režiséra.

Režisér

Ako už z predošlého vyplýva, Eastwoodov režisérsky výraz (podobne ako herecký) plný cynizmu a hrubosti definovali hlavne Sergio Leone (dolárová trilógia) a Don Siegel (policajné thrillery). Vďaka tejto filmovej škole získava režisérsky pohľad, ktorý mu však po niekoľkých úspechoch prináša skôr stagnáciu ako progres. Aj preto sa snaží nájsť sám seba, objaviť svoj vlastný znak. Debutoval v roku 1971 psychologickou drámou diskdžokeja zápasiaceho s neoblomnou psychopatkou Play Misty For Me, v ktorej si, samozrejme, zahral aj hlavnú úlohu. Z uznávaného herca sa stáva ambiciózny tvorca s neutíchajúcou snahou o vlastný režijný výraz.

Dodnes nakrútil celkovo 25 filmov a je zrejmé, že ho žáner westernu so svojimi rozprávačskými postupmi a schematickými modelmi postáv ovplyvnil natoľko, že ho aplikuje aj v symbióze s inými žánrami - a čuduj sa svete, ono to funguje. Na prvý pohľad možno rozvláčna a jednoduchá réžia má v sebe punc nenapodobniteľnosti a akejsi chlapskej drsnosti. Eastwood svoju réžiu spojil nielen s talentovými vkladmi, ale aj s vlastnou témou a ikonickou hereckou postavou, ktorá je natoľko výrazná, že na jeho filmy sa nedá pozerať inak ako cez prizmu charizmatického "drsňáka", milovníka jazzu a silných patetických príbehov. Jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejším zlomom v Eastwoodovej režisérskej kariére bol temný western aplikujúci základnú premisu (ublíženie - pomsta) Unforgiven (Nezmieriteľní), ktorý mu v roku 1992 priniesol aj ocenenie najvyššie - Oscara za najlepšiu réžiu, a zároveň za najlepší film roka. Dalo by sa povedať, že western ako žáner sa stal pre Clinta osudným. Najzákladnejším rysom jeho príbehov je rozprávanie o niekom, kto kedysi dávno morálne aj ľudsky zlyhal, a o jeho návratoch z tmy zabudnutia.

Z "loosera" sa po osudovej výzve stáva záchranca seba samého a okolia, ktoré ho potrebuje. Po úspechu Nezmieriteľných prichádza s akčnou krimidrámou zasadenou do 60. rokov s názvom A Perfect World (Dokonalý svet, 1992). Do hlavnej úlohy väzňa na úteku, ktorý si ako rukojemníka zoberie malého chlapca túžiaceho po novom otcovi, obsadil Kevina Costnera. Citová dráma ohrozovaná zákonom je presným príkladom melodramatického a patetického zmýšľania režiséra, otca ôsmich detí. Návratom k westernovej typizácii sa stala romantická dráma The Bridges of Madison County (Madisonské mosty, 1995) o osamelej žene v podaní Meryl Streepovej a jej vysnenom "princovi", atraktívnom fotografovi prechádzajúcom rodnou krajinou Johna Waynea. Hlavnú úlohu fotografa Roberta Kincaida tentoraz Eastwood zveril sám sebe. Madisonské mosty si okrem iného vyslúžili nomináciu na francúzskeho Césara za najlepší cudzojazyčný film.