PROFIL: STEVEN SPIELBERG

Po tom, čo si privlastnil 8 mm kameru od rodičov, začal ju používať často a rád. Kým realistický otec z toho nadšený nebol (chcel mať zo syna vedca), matka (inak pianistka)   ho v jeho hobby podporovala, usmerňovala a dokonca mu neváhala byť počas jeho filmárskych začiatkov nápomocná ohľadom náročných špeciálnych efektov (napr. údajne nechala  v kuchyni explodovať tlakový hrniec). Po niekoľkých amatérskych filmoch  (prevažne vojnového zamerania - Útek nikam alebo Bojová jednotka) mu na základe vzhliadnutia jeho  nemého filmu Amblin (ktorého názov  sa v roku 1984  mal stať názvom pre jeho produkčnú  spoločnosť, orientujúcu sa na  TV aj kino tvorbu) v Universal Pictures ponúkli sedemročný zmluvný kontrakt. Spielberg aj toto obdobie pomerne zbytočne dramatizuje, veď už počas neho vo veľmi mladom veku pracoval na takých slávnych sériách, ako sú  Zóna súmraku, Psychiatri, Nočná galéria  alebo Columbo (s Petrom Falkom túto postavu viac-menej od základov stvorili), nič-menej áno, objektívnou pravdou  zostáva, že producenti mu dávali často a s obľubou najavo, že je mladý, neskúsený... čomu sa ale vlastne nemožno nijak zvlášť čudovať, aj keď v slušných rodinách sa to nerobí, že. Nikdy na to nezabudol  a aj dnes  sa snaží z pozície producenta poskytovať "svojim" režisérom maximálne voľné  pole na "zhmotnenie ich vízií".   To nezvládol snáď len u  obľúbeného hororu Poltergeist.   Nielenže ho produkoval, ale podieľal sa aj  na scenári a vložil doňho veľa zo svojich detských strachov (vetrom rozknísaný strom za oknom). Dodnes sa nevie, ktoré scény natočil on a ktoré "oficiálny" režisér filmu, Tobe Hooper (Texaský masaker motorovou pílou). 

Sedem ročná zmluva s Universalom však nebola jeho prvým rande s touto hollywoodskou mega-spoločnosťou.  Ešte aj dnes, na staré kolená, s obľubou spomína )a ľudia tomu radi načúvajú, ako sa ako mladík dostal do ateliérov Universal takpovediac načierno. Prvé dni mal priepustku  a tak sa zakaždým zdravil s jedným vrátnikom a ukazoval mu ju. Keď mu priepustka vypršala, stačilo dotyčnému vrátnikovi mávnuť a ten ho už kamarátsky, ako starého známeho, pustil do magického sveta, v ktorom sa vyrábali americké sny. Ťažko povedať, čo všetko z toho je pravda, Steven  je skrátka pomerne  zábavný chlapík aj v reálnom živote, ale ak by sme mu naozaj mali veriť, tak treba spomenúť ešte ten "detail", že pozoroval pri práci ešte aj samotného Alfreda Hitchcocka. Dokonca spomína na to, ako si v štúdiu našiel zastrčenú, prázdnu kanceláriu a sebavedome si na dvere dal menovku.  Vďaka tomuto podvodu strávil v Universal  Pictures niekoľko týždňov, učil sa, nasával atmosféru  a nikto mu na to neprišiel.

Možno práve zmluva s Universalom mu na konci  60. rokov zachránila  život, keď mu dala aspoň ako - taký zmysel napredovať  a neutápať sa namiesto toho v depresiách. V tom roku sa totiž jeho rodičia rozviedli. Ako sa mu tak zmluva krátila, prišli začiatkom 70. rokov konečne prvé veľké úspechy. Cestný thriller na motívy poviedky Richarda Mathesona Duel  natočil  za 350 tisíc dolárov,  16 dní a s Dennisom Weaverom a šialeným nákladiakom v hlavných úlohách. Minimalistický príbeh   mal dobré kritiky  a  mimo USA, napríklad v Austrálii a Európe, sa  (bohatší o štvrť hodinu čerstvo natočených záberov)  s úspechom dostal priamo do kín. Spielberg ešte nebol za vodou, vôbec nie, ale už to začínalo na to pomaly ale isto  vyzerať. Pozíciu si následne potvrdil nenáročnou TV ducharinou Something Evil (ktorú pod prekladom "Niečo zlé" rada vysiela  aj STV-čka)  a dramatickým Sugarlandským expresom a podľa jeho námetu. Bol čas na poriadny celovečerák!

Nech už natáčanie žraločieho thrilleru Čeľuste z produkcie Zannuck &  Brown sprevádzali akékoľvek problémy (nefungujúce modely žralokov, nedodržanie termínu natáčania a rozpočtu...), stal sa komerčným trhákom, nominovaným na Oscara v kategórii najlepší film. Dočkal sa zatiaľ  troch pokračovaní, Spielberg dal už od všetkých rozumne ruky preč. Vôbec, za svoju kariéru natočil minimum sequelov. Zrejme najchvályhodnejší je v tomto smere jeho tvrdohlavosť ohľadom dvojky E.T. - Mimozemšťana; cítil, že voľné pokračovanie by nemalo zmysel   a zničilo by originál.

E. T. (scénou s pitvaním žiab  na hodine biológie sa vracia do detstva, keď sa počas tejto eskapády povracal) sa do kín dostal po jeho ďalšom legendárnom štvor-oscarovom hite Dobyvatelia stratenej archy   o slávnom archeológovi Indiana Jonesovi (Harrison Ford), srdcovom to projekte Spielberga a jeho kamaráta Georgea  Lucasa. E. T.  bol ostro sledovaný projekt od začiatku natáčania a tak mu režisér radšej dal  pracovný (a ako sa ukázalo, nič nehovoriaci) názov "Chlapcov život". Premiéru  mal ako posledný film v Cannes roku ´82  a kritici už boli unavení. Od chvíle, čo sa opona roztiahla, sa svet filmu zmenil. Nejde o to, koľko  E.T., talianskym maskérom Carlom Rambaldim schválne stvorený ako nepríťažlivé "niečo", čo si človek zamiluje až pri detailnejšom spoznaní (potom od toho ale už nikdy nedá ruky preč) zarobil peňazí - aj keď aj tie stovky miliónov sú celkom pekné. Ide o magický zážitok, ktorý vás vytiahne z problémov na aspoň  dve hodiny. Ako malého Elliota (Henry Thomas), ktorého logo s bicyklom letiacim popred mesačnú guľu, sa stalo logom spoločnosti Amblin Entertainment. Scenár napísala Melissa Mathisová, od roku 1983 manželka Harrisona Forda. Ten sa vo filme aj mihol ako riaditeľ školy, ale napokon  bol vystrihnutý a vrátil sa (s vylepšeným zvukom, trikmi, atď.) až u  príležitosti dvadsiateho  výročia, kedy  Spielberg (po vzore nanovo "zrekonštruovaných" Hviezdnych vojen) pustil do kín svoj milovaný film  tiež vo "vylepšenej" verzii. Kým z E.T. sa stával svojho času  najúspešnejší movie kinematografie, Starman Johna Carpentera a Columbie Pictures, ktorá Mathisovej scenár odmietla, sa stával čoraz očividnejší prepadák (naopak, úspech infantilného Číslo 5 žije si vyžiadal sequel).

Toho času mal už za sebou poetickú sci-fi Blízke stretnutia tretieho druhu (alias   CE3K). Za tento kúsok - s čeľusťovským Richardom Dreyfussom a Francúzom Françoisom Truffautom - si odniesol nomináciu na Oscara v kategórii najlepší režisér. Spoznal však aj trpkú pachuť  neúspechu - nepochopená vojnová  komédia 1941. Ale i tá  sa nakoniec predsa len zaplatila. S  obľubou sa zvykne hovoriť, že  drvivá väčšina amerických režisérov si praje mať aspoň také úspešné filmy, ako bol Spielbergov najneúspešnejší 1941. Nasledoval prequel  (ale vlastne je to úplne jedno) k Dobyvateľom v podobe Chrámu skazy.  Ďalší hit, tento ale Spielberg nemá  rád pre jeho temnú krvavosť a snáď až príliš bombasticky akčné tempo. Trojku natočil najmä preto, aby doktorovi Jonesovi vrátil  rozbláznenú atmosféru Dobyvateľov. Okrem filmov však mal za sebou aj profesionálnu skutočnú  tragédiu, spojenú s celovečerným poviedkovým filmom Zóna súmraku: Film. Na réžii sa podieľalo, vrátane jeho, hneď niekoľko významných osobností. Jednou bol John Landis a práve počas nočného natáčania jeho epizódy pripravil  vrtuľník brutálne o život  herca Vica Morrowa a dve deti. Spielberg  film aj produkoval, ale počas tragédie  nebol na pľace. Kým bol počas nasledujúcich rokoch Landis vláčený po súdoch (a napokon bol oslobodený), Steven sa v roku 1985 žení s herečkou Amy Irvingovou (Carrie, Yentl).

Aj keď boli príbehy archeológa  Jonesa zamýšľané ako trilógia, už po vrelom prijatí Poslednej križiackej výpravy, ktorý do kultových rozmerov pretlačil svieži  nápad zakomponovať do deja  hrdinovho otca v skvelom podaní Seana Conneryho (jonesovky boli  inšpirované aj  bondovkami a týmto hereckým gestom sa takpovediac uzavrel kruh) sa hovorilo o tom, kedy bude  štvorka. Hovorí sa o nej dodnes. Každý rok to vyzerá, že už je to ale skutočne naozaj a definitívne naozaj na spadnutie. Faktom je, že na scenári si vylámali zuby už takí renomovaní profesionáli, ako sú Frank Darabont a M. Night Shyamalan. Aj keď  občas príde do kín nejaký "indianajonesovský" film, málokedy dosiahne kvalít a úspechu prvej Múmie Stephena Sommersa, väčšinou skončí v prepadlisku dejín (Tomb Raider, Honba za pokladom Templárov  s Nicolasom Cageom). 

Osemdesiate  roky  boli zo Spielbergovej strany aj o pokusoch prekročiť vlastný tieň a natočiť niečo "seriózne". Kým 1941 bol na jeho pomery vyloženým fiaskom, kontroverzná (v tom smere, že slávny černošský román Alici Walkerovej filmuje Hollywooďan so židovskou krvou) Purpurová farba so začínajúcou Whoopi Goldbergovou  si viedla nad očakávania dobre  (15 miliónový komorný film išiel ďaleko cez 100 miliónov na tržbe) a mizerný výsledok nemala ani Ríša slnka - príbeh o chlapcovom pohľade na okolitú vojnu, inšpirovaný knihou J. G. Ballarda  - ale tieto filmy, aj keď vydarené a pomerne úspešné,  neboli plnohodnotne rešpektované a kritika ich brala proste tak, že sa niekto, kto na to veľmi nemá, ale nie je slušné povedať mu to priamo do očí, snaží ísť "proti prírode", resp. sám proti vlastnému štýlu. Toto desaťročie zakončil nie len treťou návštevou Dr. Jonesa, kedy hrdinovia odchádzajú oproti záverečným titulkom a symbolicky zapadajúcemu slnku, ale aj nikým príliš vrelo prijatou nadpozemskou  romantikou Navždy, remakeom filmu A Guy Named Joe so Spencerom Tracym, tento krát s Richardom Dreyfussom, Holly Hunterovou,  Johnom Goodmanom a Audrey Hepburnovou ako anjelom. V roku 1989 robí výraznú zmenu aj v súkromnom živote, keď sa po pár rokoch rozvádza s Amy Irvingovou, aby sa rok nato oženil  s  ďalšou herečkou, ktorú tento krát aj režíroval ; ak bol Chrám skazy na niečo preňho dobrý, tak preto, že  sa vďaka nemu spoznal s atraktívnou predstaviteľkou afektovanej    barovej speváčky Willie Scottovej, herečkou  Kate Capshawovou, s ktorou sa starajú o kŕdeľ detí.  Deti má tak rád, že keď sa nechala už odrastená Drew Barrymoreová, jeho miláčik z E.T., odfotiť  pre pánsky časopis, nechal fotky počítačovo upraviť tak, že na nich bola zahalená a zaslal jej ho.

Vzhľadom k tomu, že množstvo trikových dobrodružstiev, často krát morbídnejšie ladených, ho nechytí natoľko, aby im chcel z pozície režiséra venovať rok-dva života, je aj častým producentom, šéfom výroby, alebo ako šedá eminencia Amblinu, spájajúceho sily  so silnejšími štúdiami (napr. so Sony  a výsledkom ich vzájomne osožnej spolupráce  boli Muži v čiernom). Vďaka tomu, že kedysi produkoval Kontinentálny predel Michaela Apteda, spoznal sa s jeho scenáristom Lawrenceom Kasdanom. Toho  dohodil Lucasovi a ten s ním spolupracoval na scenároch "pôvodných" Hviezdnych vojen. Ďalším výrazným produkčným učinením Stevena Spielberga boli slávni  Landisovi Bratia Bluesovci, oba diely morbídne zábavných Gremlins jeho  "žiaka" Joea Danteho, veľa kúskov  Roberta Zemeckisa (napr. trilógia Návrat do budúcnosti), ale aj romantika (Joe verzus sopka, prvý spoločný film Hanksa a Meg Ryanovej), kreslený film (Americký chvostík) a hororom jemne okorenené   kúsky  (Arachnofóbia jeho verného producenta  Franka Marshalla, prepadák Jana De Bonta Zámok hrôzy). Mnohé filmy majú "spielbergovský feeling" bez toho, aby s nimi mal niečo spoločné; spomeňme filmy Rona Howarda. Kuriózne sa v jeho produkčnej filmografii vyníma Sen Akiru Kurosawy. Z pozície "šedej eminencie" sa podieľal na TV  projektoch, venovaných  nielen "židovskej otázke" (po  otcovi v ňom koluje židovská krv; nacistov alebo zosmiešňoval v Indiana Jones, alebo nimi opovrhoval vo svojich "serióznejších" filmoch), v tomto smere spomeňme aspoň produkovanie Očí holokaustu Jánosa Szásza z roku 2000,  ale  aj svetovej vojne -  cenená TV mini  séria Bratstvo neohrozených. Na tej sa podieľal spolu s dobrým kamarátom Tomom Hanksom, keď ešte boli obaja čerstvo  inšpirovaní spoločným vojakom Ryanom. Mimochodom, po jeho úchvatnej premiére darovali veľkú časť svojich honorárov  na založenie múzea na pamiatku bitky v Normandii v New Orleans.  Vôbec, Spielberg  sa často podieľa na charite.  

Je zaujímavé, že napriek tomu, že  hoci sa  (či už ako režisér, alebo ako producent)  podieľa na filmoch, ktoré po technickej stránke posunuli kinematografiu o pár krokov dopredu (Kto obvinil králika Rogera?, Jurský park), zostáva v určitých smeroch konzervatívny. Napríklad odmieta digitálnu kameru (na rozdiel od kamaráta Lucasa) a hovorí, že kým bude žiť, bude filmy natáčať na starú dobrú 35 milimetrovú. 

Po  trikov revolučnom Jurskom parku (so spisovateľom Michaelom Crichtonom spolupracoval ešte na Twister a seriáli Pohotovosť) a sedem Oscarovom (vrátane film a réžia) čierno-bielom Schindlerovom zozname, ktorý v ňom dozrieval vyše desať rokov a po ktorom ho už kritika začala konečne brať vážne a ktorým oživil otrasné spomienky na holokaust, si dáva prestávku. S  Jeffreym Katzenbergom, nespokojným vydedencom  od Disneyho, a Davidom Geffenom, jedným  z najmocnejších ľudí z amerického hudobného priemyslu, si v roku 1995 zakladá vlastné pieskovisko na hranie - plnohodnotné hollywoodske veľko-štúdio DreamWorks SKG. Aj keď vlajkové projekty skončili na okraji záujmu (Peacemaker, Hon na myš), dnes sa s Americkou krásou,  Shrekom alebo  Kruhom štúdio radí k najziskovejším v  Hollywoode.

Na  rok 1997 mal ohlásené hneď dva projekty,  každý  diametrálne iného  žánru,  ale  paradoxne  ani jeden  nenamútil veľa vody. Opršané pokračovanie dobrodružstva, ktoré začalo pred 65. miliónmi rokov, Stratený svet s Jeffom Goldblumom, sa dočkalo  výrazného komerčného  úspechu len   počas prvých dní od  premiéry, následne, keď diváci pochopili, že je to iba variácia na už videný príbeh, záujem spadol na dno priepasti. Na dravú trojku dohliadal už iba ako šéf výroby. Do dejín filmu sa nezapísala (hovorím to preto, lebo o to  mala evidentný záujem) ani  výborne   obsadená (Anthony Hopkins,  Morgan Freeman...) dráma o vzbure otrokov na lodi Amistad, aj keď  získala aspoň  štyri  nominácie  na Oscara.

Rok nato sa však vrátil v plnej poľnej výrazným a významným za to, aby sme zachránili vojaka Ryana. Temný príbeh z obdobia Druhej svetovej vojny, v ktorom  je oddiel kapitána Toma Hanksa poverený prejsť  bojovým poľom a nájsť posledného chlapca z rodu Ryanovcov (Matt Damon). Komerčne nečakane potenčný  vojnový epos, orámcovaný v súčasnosti sa odohrávajúcim prológom a epilógom, však napokon Akadémia  odvelila na vedľajšiu koľaj; toho roku dala prednosť  veselému Zamilovanému Shakespearovi, aj keď sa hovorí, že za to mohla predovšetkým povestne masívna  reklamná kampaň  bratov Weinsteinovcov z Miramaxu. Spielberg si toho roku odniesol "len" päť Oscarov (aj za réžiu), ale minimálne už úvodným naturalistickým vylodením v Normandii sa zapísal do dejín filmu a povedal ním o vojne veľa aj bez slov - aj keď, ako sám priznáva,  jeho film nebol ani zďaleka taký surový, aká surová je naozajstná vojna. To už by divák skutočne nemal šancu zvládnuť. Mimochodom, týmto filmom akoby sa symbolicky  pomeril s otcom Davidom, vojnovým veteránom a obsadil doňho zástup mladých, ešte neznámych hercov prevažne z nezávislých filmov (Vin Diesel, Edward Burns, Barry Pepper, Giovanni Ribisi).

Od roku 2001 sa rozbehol a dodnes sa našťastie nezastavil. K výpravnej sci-fi  filozofii A. I. - Umelej inteligencia, ktorú  prebral po zosnulom priateľovi Stanleym Kubrickovi, ktorý projekt čičíkal  desiatky rokov a nakoniec z neho nenatočil ani minútu, si dokonca napísal aj scenár - prvý krát od Blízkych stretnutí a podľa poviedky Briana Aldissa. Dojemný návrat k  milovanému žánru bol futuristickou variáciou na Pinocchiovo hľadanie Modrej víly. Melancholicky depresívny kúsok  s Haley Joel Osmentom, robotickým  gigolom  Judeom Lawom a macíkom Teddym sa však dočkal rozporuplného prijatia. Rok nato je tu   ďalšie sci-fi -  perfektne hitchcockovský  s Minority Report, mrazivý thriller z roku 2054. Zločinnosť  sa minimalizovala na minimum vďaka predpovedaniu blízkej budúcnosti. Lenže čo ak ani tento systém, nie je dokonalý? V príbehu, inšpirovaným dielom Philipa K. Dicka, Spielberg konečne režíroval svojho dlhoročného  dobrého priateľa  Toma Cruisea, povestného tým, že ide do svojich filmov naplno (šokujúca "operácia oka"). Spielberg sa na niekoľko dní zavrel s niekoľkými poprednými futuristami  do kancelárie a stvorili svet, aký by sa za tých pár desiatok rokov teoreticky snáď aj mohol existovať.