PROFIL: ROBERT RODRIGUEZ

Pomstiteľ nosí gitarové puzdro napratané zbraňami od výmyslu sveta a má tvár šarmantne dlhovlasého Antonia Banderasa. Po jeho boku krehká knihovníčka Salma Hayeková a v besnej réžii hneď celý zástup nezabudnuteľných roličiek, čakajúcich na svoje labužnícky napísané a do posledného špiku v kosti vychutnané vystúpenia. Kto by zabudol na barmana Cheecha Marina, ktorého "pivo chutí ako šťanky" a ktorý doplatí na naivnú vieru, že "barman vždy prežije"? Alebo vrhača nožov Dannyho Treja, ktorý toho veľa nenarozpráva, zato má vrecká plné štrngajúcich mincí? Kto si s iskrou v oku nepredstaví, či by naozaj niečo zarobil, keby sa v realite riadil fantastickým zápalom predneseným vulgárnym vtipom Quentina Tarantina? Práve na jeho radu sa z príbehov o pomstiteľovi postupne stala Rodriguezova "dolárová trilógia". Poslednou časťou sa stalo Vtedy v Mexiku - názov bol cnostnou hračkou na Vtedy na Západe. Aj tento kúsok bol skvostne obsadený (agent CIA s chýbajúcimi očami a slabosťou pre miestnu kuchyňu Johnny Depp, Mickey Rourke a jeho čivava,  Enrique Iglesias ako hrdinov kamarát). Lenže scenár bol prekombinovaný (a nefungoval by ani v prípade, keby sme sa rozhodli brať ho len ako srandu). Naviac, potulný gitarista je tu už len matným tieňom dávnej  zašlej slávy,  neustále mu vraždia niekoho blízkeho, až začína pripomínať nechcenú paródiu Bronsonovej série Prianie zabiť. Akoby už nemal vlastný rozum, len slepo plní  rozkazy bossov a sem-tam sa zapletie do výbušnej akcie. Tá  Rodriguezovi  vždy išla. Ale nikdy mu nešli scenáre (hlavne po skvelom rozjazde to začína ku koncu viaznuť), ktoré si stále, tvrdohlavo, sám po večeroch, vypisuje a dúfam, že sa nad nimi dobre baví aspoň on. Ak si k tomu dá pivko - dve, prečo nie? Zaujímavosťou je, že Vtedy v Mexiku bolo zostrihané už niekde na prelome rokov 2001/02, ale americkú  premiéru zdolalo až 12. 9. 2003 (a na Slovensku 27. 11. 2003).  Treba dodať, že ešte pred Desperadom nakrútil pilota k seriálu Rýchle kolesá (Roadcares) s Davidom Arquetteom, Johnom Hawkesom a Salmou Hayekovou.

Od súmraku do úsvitu bola kuriózna gangsterka netradične skombinovaná s upírskym hororom, odohrávajúcim sa v púštnej putike Titty Twister a pochádzajúcim od Quentina Tarantina. Ten ju ešte na začiatku 90. rokov napísal na objednávku, ako viac-menej propagačný materiál pre istú make-upovú firmu. Projekt bol ale odložený k ľadu, až kým sa ho v roku 1995 neujal talentovaný mladý muž menom Robert Rodriguez. On a Tarantino sa stretli na torontskom filmovom festivale, kde práve uvádzali svoje fenomenálne režijné debuty (El Mariachiho a Gaunerov). Padli si do oka a spoločne trocha zapracovali na scenári. Tarantino bol režisérovi nápomocný aj z pozície herca; obsadil totiž rolu šialenejšieho z bratov Geckovcov (druhým bola vychádzajúca hviezda Georgea Clooneyho). Do ďalších úloh sa im podarilo zlanáriť  Tarantinovho kamaráta Harveyho Keitela, Juliette Lewisovú a do vedľajších roličiek zombíckeho maskéra Toma Saviniho, Cheecha Marina alebo Salmu Hayekovú. Jej tanečné vystúpenie s hadom si musíte pamätať. Aj keď z toho  postupne bola napokon, v prvom rade, len netradičná prehliadka latexových efektov s ostrým tempom, Rodriguez & Tarantino ňou namútili slušné množstvo vody.

Nečudo, že si porozumeli. Obaja mladí a draví, nebrali ohľad na jemných divákov ani rozhorčených kritikov. Ich filmy sú po technickej stránke vynikajúcim remeslom. Podobne ako Tarantino, aj Rodriguez má na háku, že je niekto považovaný za vyhasnutú hviezdu. Pokiaľ spĺňa jeho predpoklady pre postavu, bez váhania ho obsadí (Mickey Rourke, Teri Hatcherová, Rutger Hauer). Po tom, čo sa stretli v Desperadovi, kde si Tarantino strihol roličku kuriéra s nedobrým koncom, prišiel poviedkový prepadák Štyri izby. Tu Rodriguez nakrútil časť nazvanú The Misbehavers s Banderasom a Lanou McKissackovou v hlavných úlohách. Film skončil fiaskom, kritika však postrehla a ocenila hlavne (a len) Rodriguezovu pasáž. Tá sa neskôr stala akýmsi predobrazom pre jeho vysnené  Spy Kids. Keď následne Rodriguez za jeden dolár zložil hudbu pre Kill Bill 2, Tarantino mu za rovnako "extrémny" poplatok nakrútil jednu pasáž zo Sin City a zdá sa, že sa ani v budúcnosti nemienia rozkmotriť. 

Snahou Kevina Williamsona okolo roku 1998 bolo, aby jeho šikovný scenár Fakulta urobil pre sci-fi thriller to, čo Vreskot pre teen-mordovačky. Počas  prvej polovice to malo zvrhlý šarm, ale ku koncu to už pripomínalo priemernú krvavosť. Casting pozostával zo slušných pracantov (Famke Janssenová, Robert Patrick), nechýbal Rodriguezov "talizman pre šťastie" (ako nazýva Salmu Hayekovú) a nechýbala ani mladá generácia (Josh Harnett, Elijah Wood). A  mihne sa aj Texasan Harry Knowles. Pre Rodrigueza tento film síce nebol vyloženou rutinou (napr. soundrack pozostával zo známych pesničiek nanovo naspievaných novými, mladými kapelami - aby zvuk lepšie sekol dravému dizajnu filmu), ale v konečnom efekte Fakulta vyzerala tak, ako keby ju jej režisérsky tatko vlastne ani nemal veľmi rád...

Nie, že by bol k réžii nútený nožmi a strelnými zbraňami štúdiom bratov Weinsteinovcov Dimension. Ale nie je žiadnym tajomstvom, že drsne zábavnú Fakultu natočil len preto, aby mu Weinsteinovci a ich Miramax dovolili nakrútiť jeho milovaný rodinný príbeh Spy Kids, o rodičoch, v skutočnosti tajných agentoch (Banderas & Carla Guginoová), a ich dvoch deťoch Junim a Carmen (Daryl Sabara & Alexa Vegaová). Tie sa zapletú do veľkého sveta špiónov a ich  zloduchov (maniakálny moderátor detskej TV show Alan Cumming) a ich šialených plánov. Nechýbajú ani absurdné bondovské vynálezy, akurát s tým rozdielom, že vynálezcu Q nahradil netradične, do kladnej úlohy obsadený Danny Trejo, ako strýčko Mačeta. Bláznivý film, Rodriguezov asi už posledný film nakrútený na klasickú 35 mm kameru, mal v USA taký úspech, že si vyžiadali obnovenú premiéru s niekoľkými novými  scénami. Filmoví manželia Banderas (mal ho pôvodne režírovať už v Zorrovej maske, tá mu ale napokon bola štúdiom odobratá paradoxne preto, že údajne žiadal o navŕšenie rozpočtu) a Carla Guginoová stelesnili na plátne skôr vedľajšie postavy; hlavných partov sa  dôstojne chopili neznámi detskí herci. Tento roztatárený film, plný hravých bizarných nápadov ("Palce" Rodriguez vymyslel ešte ako malý), prekvapil hlavne tým, že takúto podarenú rodinnú show nakrútil filmár, ktorého filmy sa vyznačovali hyper-kynetickým akčným tempom a nebránili sa explicitnému zobrazovania násilia. Spy Kids si vynútili ďalšie dve pokračovania, z nich najslabšie, ale paradoxne najúspešnejšie (111 miliónov len v USA + Kanade) bolo tretie, ku ktorým vám v kine k vstupenke pridali aj jednoduché 3D okuliare. V tomto kúsku dostal príležitosť dočasne povstať z mŕtvych Sly Stallone a to hneď v niekoľkých  rolách.