NEMŔTVY - MŔTVY: GEORGE A. ROMERO

Polnočné kino, Pittsburg, Pensylvánia, USA
30. apríl 1967, niekoľko minút po polnoci

George Andrew Romero, 27 ročný absolvent Inštitútu umenia na univerzite Carnegie-Mellon, odbor divadlo a dizajn, sedí v prítmí kina. Cez deň pracuje v spločnosti The Latent Image, ktorá nakrúca priemyselné filmy a reklamy pre veľké nadnárodné spoločnosti. Už od detstva trávi noci v miestnom polnočnom, alebo drive-in kine, kde sú na programe ako klasické, tak aj obskurné horory, ktoré bežní distribútori odmietajú. Ako obvykle o takomto nočnom čase sedí v kine. Na plátne pred ním práve gróf Drakula v podaní Bélu Lugoshiho, vo veľkom detaile, hypnotickým pohľadom zvádza svoju bezbrannú obeť.

Nemŕtvy sprievod na čele s veľkým, tučným vodcom, ťahajúcim za sebou drevené sánky s nápisom Rosebud, vtrhne s hrmotom do kina. Nemotorne naráža do všetkého navôkol. Obecenstvo prepadá panike. Hlava nehlava sa tlačí, uteká a potkýňa sa jeden o druhého v bezhlavom behu smerom k východom. Tam ich čakajú hordy nemŕtvych. Kinosála sa mení na krvavé jatky...

George, s hrôzou na tvári, sedí ako primrznutý k sedadlu, neschopný žiadneho pohybu. Zozadu ho prekvapili a napadli hneď dvaja – Richard Matheson, kedysi spisovateľ, ktorého kniha „I am Legend“ o ceste posledného človeka na Zemi inšpirovala Romera k napísaniu trojdielnej alegórie o jednej spoločnosti nahradenej druhou. Druhým je živá mŕtvola Herka Harveyho, za živa režiséra atmosférického hororu Karneval duší (1962). Zahryznú sa mu do líca a ruky vytrhávajúc kusy mäsa. 

George sa spamätá a dáva sa na bezhlavý útek. Dobehne domov, zabarikáduje okná a dvere. Po tomto smrteľnom uhryznutí by mal byť podľa všetkého mŕtvy. Alebo skôr nemŕtvy? Nastala však zvláštna, nečakaná reakcia. Smrteľný vírus napadne iba jeho čiernobielymi filmami, horormi z 30tych rokov a trashovými filmami z polnočného kina už aj tak nakazenú myseľ. Nezmení sa na chodiacu mŕtvolu tak ako všetci ostatní. Začne s nimi sympatizovať, premýšľať o nich čo sú vlastne zač, odkiaľ a prečo prišli.

Infikovaný knihou Richarda Mathesona a nepokojnou atmosférou filmu Herka Harveyho píše scenár pod názvom Noc Anubisa. V túto hrôzostrašnú noc sa mladý muž zo španielsko-litovskej rodiny Romerovcov, George (nar. 4. februára 1940) znova narodil. Narodil sa ako filmový režisér a vizionár. Nová kapitola dejín filmového hororu sa začína.

Nad ľudskou rasou sa sťahujú mračná, stmieva sa, prichádza dlhá a desivá noc.

Kapitola prvá: NOC

Cintorín, Evans City, Pensylvánia, USA
1 október 1968, podvečer

„Prišli si pre Teba, Barbara. Pozri, tamto je jeden z nich.“

Veta, ktorú pozná každý hororový fanúšik, sa nezmazateľne zapísala do dejín svetovej kinematografie. Takto na cintoríne, Johnny (Russell W. Steiner) nevinne vtipkuje aby vystrašil svoju sestru Barbaru (Judith O’Dea). Tu sa objaví prvý nemŕtvy (S. William Hinzman), potulujúci sa po opustenom cintoríne. Napadne Barbaru. Johnny sa ju snaží zachrániť, príde však o život. Pripojí sa tak k zatiaľ relatívne malému zástupov nepochovaných mŕtvych. Barbara pri pohľade na zavraždenie svojho brata upadne do katatonického stavu. V panike uteká o život. Skryje sa na opustenej farme, kde sa spolu s Benom (Duane Jones) a rodinou Cooperovcov snaží prežiť noc. Zvyšok je už filmová história. Noc živých mŕtvol (Night of the Living Dead, 1968) vznikla vo veľmi nepokojnom období americkej histórie, a reflektuje stav vtedajšej americkej spoločnosti. V období veľkých rasových nepokojov obsadiť do úlohy hrdinu herca afro-amerického pôvodu je nanajvýš politicky nekorektné. A nechať ho na konci sedliackou domobranou zastreliť ako prašivého psa? To je už silná káva, však? Prirátajte si k tomu strach z komunizmu a atómovej apokalypsy, vietnamskú vojnu, revolúcie prebiehajúce všade vo svete, Ku Klux Klan a politické vraždy. To všetko je vpletené do tejto desivej nočnej mory, kde nemŕtvi, bez motívu, napádajú všetkých navôkol. Príbeh sa zameriava na slabé stránky každej z postáv v opustenom dome. Na ich zbabelosť, chamtivosť a stupiditu, ktoré vyplávajú na povrch, keď musia čeliť extrémnym situáciám. Kladie otázky či sú ľudia lepší ako kanibalistickí nemŕtvi. Veď oni, zbavení rozmýšľania, riadiaci sa primárnymi inštinktmi, iba využívajú chyby „rozumných“ ľudí k vlastnému hrôzostrašnému prospechu.

Noc živých mŕtvol svojím explicitným zobrazením násilia a prevrátením dovtedy zaužívaných kastingových noriem zmenila pohľad na filmové horory. Bol to jeden z prvých hororov s černochom v hlavnej úlohe. Aj keď film kritika hneď po jeho uvedení zvozila, stal sa kultovým po celom svete. V roku 1999 bol zaradený do Národného filmového registra americkej Národnej rady za zachovanie filmových diel.

Desivá noc sa končí, vychádza slnko, ktoré však neveští nič dobré. Svitá.

Kapitola druhá: ÚSVIT

Nákupné centrum Monroeville, Obchodná cesta 22
Monroeville, Pensylvánia, USA
2. september 1978, ráno

„Keď už v pekle nebude viac miesta, mŕtvi budú chodiť po zemi.“

Romero premýšľa nad nakrútením ďalšieho filmu v rámci svojej nemŕtvej tvorby. Na konci 70tych rokov sa v Amerike začínajú stavať veľké nákupné centrá. Konzumná spoločnosť je na postupe. Navštívi svojho priateľa Marka Masona, manažéra jedného z prvých veľkých nákupných centier v USA. V malom predmestskom mestečku Monroeville sa spolu prechádzajú po nekonečných koridoroch obrovského nákupného centra, labyrintu skrytých chodieb a miestností. Romero si všíma prázdne pohľady nakupujúcich más, ako pochodujú od obchodu k obchodu. Ich držanie tela a pomalá, bezduchá chôdza mu pripomínajú nemŕtvych z Noci živých mŕtvol. Na tomto mieste bolo definitívne zasiate semienko druhého dielu zombie ságy – Úsvitu mŕtvych (Dawn of the Dead, 1978). Nemŕtvi kráčajú po Zemi. Zostáva už len zopár posledných bášť ľudí. V gigantickom nákupnom centre sa proti stále rastúcim hordám zombíkov zabarikádovala malá skupinka ľudí – pilot helikoptéry Stephen (David Emge), jeho tehotná priateľka, televízna reportérka Francine (Gaylen Ross) a dvaja členovia policajného SWAT tímu Peter (Ken Foree) a Roger (Scott H. Reiniger). S nádejou prečkania v bezpečí, kým to hrozné šialenstvo vonku neskončí, začnú žiť pokojným životom. Pokiaľ im nemŕtvi spolu s inou skupinou ľudí nevniknú do ich pokojného života za bránami nákupného centra. V Úsvite sa Romero zaoberá otázkami narastajúceho konzumerizmu americkej spoločnosti, traumou vietnamskej vojny a imigrácie. To všetko jemu príznačným ostrým, satirickým, často krát až groteskným spôsobom. Reflektuje dekádu apatie v americkej spoločnosti. Postavy sa nesnažia o nič iné, len ako prežiť. Namiesto pokusov o nájdenie ďalších ľudí, ktorých by mohli zachrániť, myslia iba na seba a svoju bezpečnosť. Zatiaľ čo za múrmi ich imaginárneho kráľovstva sa ľudská civilizácie nenávratne rúca.

Úsvit sa nebadane ale isto prehupol do najtemnejšieho dňa, aký kedy ľudstvo zažilo.

Kapitola tretia: DEŇ

Podzemný vojenský bunker,
Wampum, Pensylvánia, USA
3. júl 1985, deň

„Sme v minorite. Podľa mojich prepočtov, je ich asi tak 40 OOO na jedného človeka“

80te roky v USA. Bývalý herec Ronald Reagan sa usídlil v bielom dome. Militantná politika USA je v rozkvete. Po rokoch prišiel čas aby sa Romero znova pozrel na temné stránky spoločnosti. Tentokrát sú to tendencie republikánov presadzovať svoje zámery vojenskou mocou a jej preferovanie nad vedou. Prichádza s temnou, apokalyptickou víziou nihilistickej spoločnosti - Deň mŕtvych (Day of the Dead, 1985). Ľudská spoločnosť je mŕtva. V podzemnom vojenskom sile, možno už poslednej „oáze“ ľudí žijú rozdielne skupinky, zatiaľ čo nemŕtvi už definitívne ovládli svet. Vojaci, pod velením diktátorského kapitána Rhodesa (Joe Pilato) majú za úlohu chrániť tím vedcov na čele s Dr. „Frankensteinom“ Loganom (Richard Liberty). V jeho vedeckom tíme sú Sarah (Lori Cardille) a John (Terry Alexander). Zabíjanie tisícov chodiacich mŕtvych už stratilo význam a tak sa vedci snažia prísť na to ako ich pochopiť a odnaučiť od kanibalizmu. Vojaci začínajú byť nedočkaví z nedostatku akýchkoľvek výsledkov výskumu. Nie sú schopní komunikácie, napätie medzi nimi neznesiteľne narastá, zatiaľ čo hrozba zvonku sa neustále, z hodiny na hodinu, zväčšuje. Romero tu obracia kartu, keď divákovi nie sú ľudské postavy, na život a na smrť proti sebe bojujúce, vôbec sympatické. Naopak „skrotený“, pomaly sa učiaci zombík Bub (Sherman Howard) je jednou z mála postáv s ktorou je divák schopný sa ako tak stotožniť.

Nad ľudstvom sa sťahuje súmrak apokalypsy. Krajina je posiata chodiacimi mŕtvolami.