NEZNÁMY - ZNÁMY: JOHN LANDIS

Narodil sa 3. augusta 1950 v Chicagu, štáte Illinois, USA. Keď mal pätnásť rokov, videl filozofické sci-fi Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey, 1968). Inšpirovaný transcendentálnym zážitkom napísal scenár k filmu Uvidíme sa v stredu (See you next Wednesday), ktorý však nikdy nepreviedol na filmové plátno. Svojimi slovami ho jednoducho charakterizuje ako „film aký by nakrútil 15 ročný dospievajúci chalan.“  V sedemnástich odišiel zo školy. Začal pracovať ako poslíček vo filmových štúdiách 20th Century Fox. Vystriedal rôzne filmové aj nefilmové zamestnania. Predtým než sa vydal na kľukatú cestu filmového režiséra, prešiel náročným obdobím vzletov a pádov. Dlho pracoval ako kaskadér so špecializáciou na pády z koňa. V roku 1968 padal z koňa v legendárnom spaghetti westerne od Sergia Leoneho Vtedy na západe (C’era una volta il West, 1968).

Jeho filmy nie sú dnes už zďaleka nezávislé a nízkorozpočtové. V súčasnosti patrí medzi komerčne najúspešnejších režisérov. Svoje režisérske vízie zhmotňuje pod hlavičkou veľkých hollywoodskych štúdií (napr. Universal Pictues). No tak, ako väčšina nezávislých režisérov, aj on začínal najmä s finančnou podporou zozbieranou od svojej rodiny a priateľov. Pôvodnou ideou jeho režisérskej prvotiny bolo nakrútiť undergroundový porno film. Potom, ako zistil že nakrúcanie takéhoto filmu by nevyhnutne vyžadovalo spoluprácu s rôznymi pochybnými existenciami z podsvetia, zmenil svoj úmysel. Tak v roku 1973 uzrel svetlo sveta Landisov režisérsky debut – Schlock alebo Banánové monštrum (Schlock a.k.a. Banana Monster, 1973). Malé kalifornské mestečko je terorizované vraždiacim monštrom, „Banánovým zabijakom“, nechávajúcim na mieste činu banánové šupky. Každým dňom rastie počet jeho obetí. Vrahom, stále unikajúcim polícii, je chýbajúci medzičlánok v evolúcii človeka – pračlovek z rodu Schlocktropus, v podaní samotného režiséra Johna Landisa v kostýme gorily od maskéra Ricka Bakera. Schlocktropus sa zamiluje sa do slepej dievčiny Mindy Binermanovej (Eliza Garrett), ktorá si myslí že je to veľký pes. Z času načas sa monštrum rozzúri, keď sa niekto snaží postaviť sa medzi neho a jeho lásku. Vtedy za sebou zanecháva spúšť. Schlock je paródiou na béčkové sci-fi Freddieho Francisa Trog (Trog, 1970) s Joan Crawfordovou. Satirizuje mnohé ďalšie filmy (napr. Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu). Na mušku si berie taktiež moderný spôsob života, najmä televíziu. Keďže Landis pochádza zo židovskej rodiny, v jeho prvotine je cítiť vplyv prostredia v ktorom vyrastal. Je plný židovského humoru. Film je síce extrémne nízkorozpočtovým, ale už tu sa rodí Landisov osobitý režisérsky štýl – vo svojich komédiách servíruje divákom anarchistický a absurdný humor s kamennou tvárou bez mihnutia oka.

V roku 1977 Landis spolupracuje s vtedy začínajúcu scenáristickou trojicou – Jimom Abrahamsom a bratmi Zuckerovcami (Davidom a Jerrym), známymi tiež ako ZAZ tím. ZAZ tím je aj u nás veľmi dobre známy ako scenáristické trio stojace za absurdnými paródiami Pripútajte sa prosím (Airplane!, 1980), alebo trilógiou o idiotskom New Yorskom detektívovi, Frankovi Drebinovi (Leslie Nielsen), Bláznivá strela (The Naked Gun Trilogy, 1988, 1991 a 1994). Za 65 000 dolárov tak vzniká druhý Landisov celovečený film postavený na krátkych skečoch, paródiách na reklamy, filmových traileroch a vzdelávacích filmoch, Kentucky Fried Movie (The Kentucky Fried Movie, 1977). Toto dielko nemá vlastne ani filmovú štruktúru. Jediné, čo ju ako tak pripomína, je 30 minútová easternová paródia Hrsť plná Jenov (Fistful of Yen). Tu je sparodované úplne všetko. Už v úvodnej titulkovej sekvencii sa kamera za tónov syntetizátorovej hudby ladne vznáša nad ostrovom so Sochou slobody, pričom na titulke sa objaví nápis Hong Kong. Film pokračuje v šialených parodických eskapádach až do záverečneho rozhodujúceho súboja. V štruktúre a typu humoru Kentucky Fried Movie je veľmi citeľný vplyv britskej anarchisticko-surealistickej komediálnej skupiny Monty Python.  

Študentský zverinec (National Lampoon’s Animal House, 1978) je komédiou z internátneho vysokoškolského prostredia. Prvým z radu Landisových filmov, ktoré si našli svoje oddané publiku a sa stali kultovými. Píše sa rok 1962. Na univerzite Faber College, kdesi na americkom zapadákove proti sebe stoja dva vysokoškolské kluby. Pýchou univerzity je snobský, elitný konzervatívny študentský klub Omega. Na opačnej strane barikády je Delta, vysokoškolský klub plný stratených existencií. Holdujú pivu, ženám, motorkám, erotickým časopisom a radi vydávajú rôzne neúctivé zvuky. Na podnet členov Omegy sa dekan Vernon Wormer (John Vernon) rozhodne Deltu rozpustiť a jej členov nadobro vylúčiť zo školy. Lenže ani zďaleka netuší akej, preňho hlboko ponižujúcej, pomsty sú členovia Delty John „Bluto“ Blutarsky (John Belushi), Eric „Vydra“ Stratton (Tim Hulce), Donald „Boon“ Schoestein (Peter Riegert) a Daniel Simpson „D-Day“ Day (Bruce McGill) schopní. To čo nasleduje ďalej je púha anarchia a chaos. Film svojou maniakálnou energiou neľútostne útočí na divákov a ich bránice. Landisov Študentský zverinec sa stal akýmsi praotcom dnešných tínedžerských komédií typu Prci, prci, prcičky (American Pie, 1999). Film sa takmer cez noc stal kasovým trhákom a najúspešnejšou komédiou všetkých čias. Po takomto megaúspechu sa Landisovi doslova hrnuli ponuky od rôznych producentov a filmových štúdií, aby nakrútil ďalšiu komédiu, ktorá by ich urobila bohatými.

V jeho bohatej komediálnej filmografii nasleduje ďalší fenomenálny úspech a hneď aj ďalšie kultové dielo, Bratia Bluesovci (The Blues Brothers, 1980). Bratia Jake (John Belushi) a Elwood (Dan Aykroyd) Bluesovci boli ako siroty vychovávaní rádovou sestrou. Jake sa po podmienečnom prepustení z väzenia spolu s Elwoodom vracajú do sirotinca, kde vyrastali. Tu zistia, že cirkev sirotinec už viac nechce podporovať a plánuje ho predať. Jediným spôsobom ako zachrániť miesto, kde vyrastali pod tvrdou sadistickou rukou matky predstavenej, je do 11 dní zohnať a vyplatiť daň z majetku vo výške 5.000 dolárov. Jake je pri následnej návšteve gospelového kostola, počas kázne reverenda Cleophusa Jamesa (James Brown), osvietený a „bohom poverený“, aby dal znova dokopy svoju starú bluesovú kapelu a vyrazil na koncertné turné. Je to pre bratov jediný legálny spôsob ako získať peniaze potrebné na záchranu sirotinca. Bratia Bluesovci je šialeným hudobným road movie. Plným nezabudnuteľných a nákazlivých hudobných čísel Jamesa Browna, Arethy Franklin, Johna Lee Hookera, Caba Callowaya alebo Raya Charlesa, pri ktorých si mimovoľne budete nohou dupkať to rytmu. Nechýbajú v ňom ani automobilové naháňačky v uliciach mesta alebo nákupných centrách, neonacisti z Illinois alebo rozzúrená country a westernová kapela. Maličké cameo si v ňom vystrihol aj Steven Spielberg. Renomovaný kritik novín Chicago Times, Roger Ebert popísal tento film ako „veľký, dunivý motor, ktorý napriek všetkému dokazuje, že ak ste dostatočne hlučný, vulgárny a máte dostatok surovej energie, dokážete aj z parného valca spraviť muzikál a naopak.“ Touto oslavou hudby, chaosu a afro-americkej kultúry si Landis mohol odčiarknuť vo svojej filmografii už druhý film disponujúci kultovým statusom.