|
NEZNÁMY - ZNÁMY: VINCENT GALLO |
NEZNÁMY - ZNÁMY: VINCENT GALLO |
“Vieš čo? Vieš čo sa dnes stalo? Našiel som si dievča. Jasné? Mám dievča. Našiel som dievča, ktoré ma ľúbi. A je fakt pekná, a je veľmi milá a ľúbi ma. Čo ty na to? [kričiac] Tak vypadni a drž sa čo najďalej od mojej skrinky!”
Billie Brown, Buffalo 66
Vincent Gallo do dnešného dňa nakrútil iba dva dlhometrážne filmy. Prvý ostal tak trochu nepovšimnutým a ten druhý mal neslávnu premiéru na festivale v Cannes 2003. Svetoznámy kritik Roger Ebert sa o filme vyjadril, že je to ten najhorší film, aký kedy v Cannes videl. Prečo takéhoto tvorcu zaraďujeme do sekcie neznámy známy? Nič nie je také čierno biele ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Vincent Gallo je nesmierne zaujímavá osobnosť, človek mnohých talentov, ktorý určite stojí za povšimnutie. Je to pán Šialenec, alebo pán Umelec? Podľa toho, na ktorej strane rieky je Vám pohodlnejšie stáť. Či na tej konzumnej, kde dostanete štandardnú, šablónovitú zábavu, ktorá Vás ničím neprekvapí, nezatrasie Vami, či Vašimi názormi a myšlienkami, snáď prinesie úsmev na tvár a je pomerne plochá. Alebo ste radšej na strane dlhej, kde Vás čaká viac individuálneho podania sveta tvorcom, ktorý sa Vás pýta niekedy nie veľmi pohodlné otázky a konfrontuje Vás s nie vždy príjemnými témami. Ak Vám práve táto strana sedí viac, tak čítajte ďalej, možno je Gallo aj Vašou krvnou skupinou.
Vincent Gallo je v dnešnej dobe zvláštny prípad. V súčasnosti máme tendenciu všetko radiť buď do „hlavného prúdu“, alebo so „nezávislej scény“. Gallo nepatrí ani do jedného. Napáda ako hlavný prúd, tak i nezávislú scénu. Je silnou, nezávislou ľudskou bytosťou, ktorá sa nebojí povedať vlastný názor, pohádať sa za svoje hodnoty. Skutočne málo ľudí je tak prudkých a výrečných ako on. Vincent si nedáva servítku pred ústa, nebojí sa adresovať „citlivé témy“ a stojí si za svojim slovom. Niektorí ľudia sú znalcami vína, iní drog, Vincent nepije alkohol ani nikdy nebral drogy, zastáva filozofiu „Stačí povedať nie!“ Vincent je však znalcom a odborníkom na konflikt. Akoby práve v konfliktoch hľadal inšpiráciu. Dobrovoľne a otvorene kritizuje a napáda veci, do ktorých sa zástancovia politickej korektnosti nemajú odvahu pustiť. Možno aj preto ho majú radi novinári. Za posledné obdobie sa dostal výrazne do povedomia verejnosti svojim presvedčivým pretláčaním Georgea W. Busha pred Al Gorom a prejavoval otvorenú náklonnosť a obdiv politikom Reaganovi a Nixonovi. Zároveň však povedal, že sa nehlási ani k republikánom, ani k demokratom. Je nepriateľom pokrytectva a zdalo sa mu, že za Clintonovej éry ho bolo zo strany demokratov viac ako bolo únosné.
|
|
Vincent Gallo je súčasťou vlastného prúdu nazývaného „Vincent Gallo“. Je to egoistický narcis, je to však aj skvelý hudobník, maliar, filmový producent, režisér, scenárista, strihač a herec. Narodil sa 11.4.1962 v meste Buffalo, New York. Jeho rodičia imigrovali do Spojených Štátov z talianskej Sicílie. Otec ho vyhodil z domu, keď mal 16 rokov a mladý Vincent sa rozhodol presťahovať sa do New York City. Tu začínal ako hudobník, neskôr maliar, pretekár na motorke, model, herec a nakoniec režisér. Už ako mladík hral v rôznych hudobných kapelách. V jednej z nich (Grey) hral spolu so svetoznámym maliarom Jean Miechelom Basquiatom. Ďalším krokom v mnohostrannej umeleckosti bola maľba. Maliarsky prerazil v roku 1985 a prvú výstavu mal v galérii Annina Nosei, kde mal svoj debut aj už spomínaný Basquait. Výstava pozostávala z pôsobivých, strašidelných zátiší precízne namaľovaných na znehodnotené priemyselné železo, ktoré pripomínali staroveké rímske ruiny v kontexte moderného mestského rozpadu. V roku 2000 mal až 17 samostatných výstav. Na nasledujúcom schodíku čakalo talentovaného Galla herectvo. Prvý krát si zahral vo filme Erica Mitchela, režiséra novej New Yorkskej vlny, The Way It Is (1984) po boku Stevea Buscemiho a Marka Boonea Juniora. Zahral si aj po boku Johnnyho Deppa a Jerriho Louisa vo filme Emira Kusturicu Rising Arisona, 1987. U nás sme ho určite mali možnosť vidieť vo filme Dom duchov (The House of Spirits, 1993) s Maryl Streepovou, Jeremy Ironsom a Winonou Ryder kde si zahral divného a zatrpknutého Winoninho nevlastného brata. V tomto období často lietal medzi New Yorkom a L.A. a práve v tomto období sa zrodila inšpirácia na jeho druhý, už spomínaný film Hnedý Zajačik (The Brown Bunny, 2003).
Gallo, ako majster konfliktu mal často problém nájsť režisérov, s ktorými by neprichádzal do sporov, či ktorí by boli schopní plne využiť jeho potenciál a preto sa v roku 1998 rozhodol sám režírovať svoju prvotinu Buffalo 66. Príbeh je polobiografický, poloodveta. Prečo odveta? Slovami Vincenta Galla „Všetky veci ktoré robím spadajú do kategórie pozitívnej odvety. Proces, cez ktorý prechádzam začína tým, že niekto o mne povie, že to čo robím je na nič. Na mňa to zapôsobí tak, že sa rozbehnem domov a rozhodnem sa, že ja im ešte ukážem. Nie však v zmysle‚ ‘veď ja si Vás nájdem a Váš názor na mňa z Vás vymlátim,’ ale práve tak, že pôjdem domov a urobím také veci, že oľutujete, že ste mali o mne takýto nesprávny názor.“ Gallo si zahral hlavného hrdinu Billieho Browna. Billieho po prvý krát stretávame, keď sa dostáva von z väzenia a zároveň sa dostáva do trápnej situácie, lebo potrebuje ísť na toaletu a späť do väzenia už ho nechcú pustiť. Neuspeje ani na autobusovej stanici, kam ho väzenský autobus odvezie, ani v blízkej reštaurácii. Dostáva sa do budovy, kde nechtiac naruší hodinu stepu a v zmätku unesie jednu zo študentiek. Študentka sa volá Layla a hrá ju Christina Ricci. Billie od nej chce, aby pred jeho rodičmi predstierala, že je jeho manželka. Roger Ebert označil jej herecký výkon vo filme za dych berúci. Christina podľa neho fantasticky dominuje plochu, ktorú má vyčlenenú. Na druhej strane, Gallo sa o Christine a jej hereckom výkone vyjadril „Nemám ju rád, ale to vôbec nevadí. Je úplnou bábkou. Povedal som jej čo má urobiť a ona to urobila.“
|
|
Layla, oblečená ako Barbie nie je svojim únosom vôbec zaskočená a zareaguje vecne otázkou „Sú tvoji rodičia vegetariáni? Dúfam, že áno, lebo ja nikdy nejem mäso!“. Billiho otca hrá Ben Grazzara, jeden z dvorných hercov režiséra Johna Cassavetes a matku si zahrala Anjelica Huston. Otec toho veľa nenahovorí a matka ani neodlepí oči od televíznej obrazovky, kde si púšťa starý zápas svojho obľúbeného tímu Buffalo Bills (podľa ktorého aj svojho syna pomenovala). Absolútne nefunkčná, podivná rodina. Matka vie, že jej syn je silný alergik a nesmie jesť veľa vecí, napríklad čokoládu a aj napriek tomu do ňho chce natlačiť čokoládovú šišku. Gallo nakrútil tieto scény v dome, kde strávil svoje detstvo a postavy rodičov sú inšpirované jeho vlastnými rodičmi. Režisér nám postupne odhaľuje Billieho príbeh, ako sa dostal do väzenia o Layle sa však nedozvieme takmer nič. Nie je to na škodu príbehu a už vôbec nie filmu.
Na mňa osobne tento film veľmi silne zapôsobil, pre svoju drsnú úprimnosť. Je to príbeh o láske v podivnej situácii. Je to o láske v dnešnom trochu vyšinutom, neosobnom svete, plnom nedôvery, pozérstva a strachu o stratu vlastnej identity, či slobody. Zbližovanie Billieho a Layly, postáv, ktoré by si za normálnych okolností ani nemali čo povedať, je dojemne neohrabané a pôsobí neskutočne krehko. Možno po tom, čo som o Gallovi už napísala to znie neuveriteľne, no skúste si film pozrieť a uveríte mi. V jednom z rozhovorov na otázku či sa jedná o autobiografiu sa Gallo vyjadril „Nie, vôbec nie. Je to veľmi koncepčný film a dôrazom na vlastné estetično a citlivosť. Aj napriek tomu, že sa postavy otca a matky dosť výrazne podobajú na mojich rodičov mohli by to byť rodičia hocikoho iného. Mojim cieľom bolo vymyslieť dve fiktívne postavy, ktoré sa stretnú v dome mojich vlastných rodičov. Čo tým chcem povedať je, že keď niekto označí film za autobiografický akoby tým naznačoval, že som vlastne k filmu nenapísal scenár. Že sa scenár akoby napísal sám. A keďže v tomto filme hrám sám seba, tak vlastne ani nehrám, scenár sa napísal sám a tým sa vlastne film aj sám režíroval. Nie je to autobiografia a film bol nakrútený podľa skutočného scenára a je plný skutočných hereckých výkonov a skutočnej hudby.“
V máji 2003 zažil známy americký filmový kritik Roger Ebert nepríjemnú skúsenosť. Na filmovom festivale zvučného mena Cannes takmer odišiel uprostred premietania jedného z filmov a na jeho margo sa vyjadril, že to bol „najhorší film v histórii festivalu.“ Tento film sa volá Hnedý zajačik (The Brown Bunny, 2003) a je to režisérska druhotina Vincenta Galla. Vincent reagoval na Ebertove slová svojsky a uvalil kliatbu na Ebertovu prostatu. Popri tom ho nazval „Tlstým prasaťom,“ na čo Ebert veľmi vecne reagoval „Ja možno schudnem, ale Vincent Gallo navždy ostane režisérom filmu Hnedý zajačik.“ Na druhej strane Wernerovi Herzogovi sa film nesmierne páčil a nazval ho „Najlepším portrétom osamelosti, akú len môže muž cítiť.“. Vzťah Ebert Gallo sa eventuálne zlepšil. Gallo po prvom osobnom stretnutí a rozhovore s ním Eberta dokonca označil za nadmieru príjemného človeka s nesmierne otvorenou mysľou. Gallo okrem toho Hnedého zajačika zobral do strižne a skrátil ho o 26 minút. A Ebert sa k filmu vrátil a dal mu tri hviezdičky. Povedal o ňom, že to možno nie je úplný úspech, je to však vynikajúca štúdia osamelosti a potreby, vyvolávajúca trochu smútku.
|
|
Toľko ku spletitým medziľudským vzťahom a la Vincent Gallo a teraz trochu k príbehu. Hlavnou postavou filmu je Bud Clay (Vincent Gallo), pretekár na motorke, ktorý prehrá súťaž, naštartuje svoju dodávku a vyráža na cestu. Bud je osamelý, introvertný muž, ktorý sa utápa v spomienkach na starú lásku Daisy (meno Daisy v americkej literatúre reprezentuje idealizovanú, nedosiahnuteľnú lásku), ktorú hrá Chloe Sevigny. Je to film o láske s odvážnou scénou, v ktorej bájna láska obdarí osamelého cestovateľa orálnym sexom. Nebudem prezrádzať príbeh, chcem len povedať, že je to odvážny, veľmi osobný a sebareflektujúci film. Kdesi som našla prirovnanie filmu Hnedý zajačik k hudbe Toma Waitsa, ktorá sa na povrchu zdá byť gýčová je však nabitá emóciami, konfrontujúcimi práve spomínaný gýč. Niečo na tom bude. Nie je to určite film pre diváka, ktorý obľubuje hlavný prúd. Diváci a filmový odborníci sa do filmu buď okamžite zaľúbili, alebo ho „roztrhali v zuboch“.
Vincent sám na margo útokov voči filmu Hnedý zajačik povedal, ”Nesnažím sa pre divákov nastavovať nejaké pasce. Respektíve, nerobím to cielene. Vždy sa snažím smerovať k tomu, čo považujem za nádherné, čo sa mne zdá ľahké na pochopenie a zrozumiteľné. Vždy ma šokuje, keď ľudia takto reagujú, lebo ja s nimi fakt nechcem bojovať.“. Je to film robený s láskou a vášňou Gallovi vlastnou. Čo to znamená? Láska k čomu? K sebe samému? K zajačikom? K majestátnosti Skalnatých hôr? K láske ako takej? Láska ku Chloe a všetkému čo reprezentuje? Pravdepodobne kombinácia všetkého spomenutého a ešte plejáda ďalších prísad. Možno sa bude niekomu zdať, že je to len príbeh narcisa pre mňa je to však rovnako ako jeho predchodca príbeh o láske. Rovnako ako Buffalo 66 je to príbeh, ktorý j akousi zrkadlovou reflexiou k dnešnej odosobnenej dobe. Gallo sa aj v skutočnosti do Chloe Sevigny zaľúbil na prvý pohľad. Podľa neho je Chloe Sevigny najkrajšia žena akú kedy stretol, ideálna žena pre neho. Roky proti nej ostro vystupoval, pretože podľa jeho vlastného názoru „on nie je perfektným mužom pre ňu.“ Keď Gallo pôvodne písal scenár, vôbec nemal na mysli obsadiť ju do hlavnej úlohy. Príbeh šil na mieru skôr herečke Jannifer Jason Leigh. Až jedného rána sa zobudil a rozhodol sa, že tá rola je ako stvorená pre Chloe a zaumienil si, až ak Chloe povie nie, tak film nikdy nevznikne. Zohnal jej číslo, zavolal jej a všetkými možnými citovými ťahmi ju presvedčil a film bol na svete.
Vincent Gallo je pre mňa skutočne fascinujúcou osôbkou. Pre kamarátku môjho veľmi dobrého známeho bol Vincent subjekt jej doktorandskej práce. Ak chcela, aby bola práca dobrá, musela sa s ním stretnúť. Pred odchodom do New Yorku bola nesmierne nervózna. Pri svojich rešeršoch nakumulovala o Gallovi množstvo informácií a bola si istá, že toto nebude jednoduchý oriešok na rozlúsknutie. Práve teraz je v New Yoku a možno práve v tomto momente s ním robí rozhovor. Možno aj na ňu zaútočí ako na nie jedného novinára a možno nie. Každopádne sa teším na informácie z prvej ruky, keď sa vráti. Kým však k tomu dôjde, ak Vás Gallov krátky profil zaujal, vrelo odporúčam navštíviť jeho osobnú stránku, ktorú sám pravidelne aktualizuje. Okrem prehľadu hereckých úloh, hudobných diel, režisérskych skúseností, malieb a textov tu nájdete aj hypertextový odkaz na merchandize, kde si môžete okrem oblečenia, CD, DVD, malieb kúpiť za 1 milión USD aj spermiu Vincenta Gallo s detailnými inštrukciami „ako na to“. Geniálny šialenec, alebo šialený génius? :)
lucmik
poďakovanie všetkým mojim blízkym, ktorí mali trpezlivosť počúvať všetky pikošky, ktoré sa mi o tomto fascinujúcom chlapíkovi podarilo zozbierať
