PROFIL: JEREMY IRONS

Po presťahovaní do Londýna sa živil manuálnou prácou (napr. sa staral o pouličné kvetiny; láska o botaniku je dodnes jeho koníčkom). V prvej polovici sedemdesiatich rokov toho získal rolu v rockovom muzikáli dua Schwartz & Tebelak „Godspell“. Dobrý dojem z jeho osoby mu v tomto období pomáhajú vylepšovať seriály (Love for Lydia) a TV filmy (The Liberty Tree). Keďže je dnes rešpektovaným hercom, prekvapí, že vo filmoch hrá len od začiatku osemdesiatich rokov a aj to, keďže sa do nakrúcania nevrhá po hlave, nemá na konte zatiaľ ani sedemdesiat snímok. V minulosti sa mu často stávalo, že behom roka hral „iba“ v jednom filme.

Zaujal už  svojimi prvými rolami, tanečníkom (Nižinský) a maliarom (Návrat na Brideshaed). V druhom menovanom stelesnil v réžii Charlesa Sturridgea a Michaela Linsay-Hogga maliara Charlesa Rydeera. Jednalo sa o adaptáciu románu Evelyna Waughna. Adaptácie spisovateľov sa ním stali do budúcnosti často vyhľadávané; Alexander Dumas, John Fowles (vo Francúzovej milenke bol partnerom Meryl Streepovej, s ktorou sa po rokoch stretol v uhrančivom Dome duchov Bille Augusta), Roald Dahl (v Dannym, svetovom šampiónovi, si zahral so synom Samuelom a svokrom Cyrilom Cusackom), Vladimir Nabokov.

Nezanevrel na divadlo ani ako čoraz rešpektovanejší herec milovaný kritikou (aj keď nie typ herca, schopný do kina pritiahnuť po oddychu túžiace publikum). Naopak, dosky znamenajúce svet uprednostnil na tri roky pred svetom strieborného plátna. Počas nich hral s Glenn Closeovou v broadwayskej hre Toma Stopparda „Skutočná vec“ (v réžii Mikea Nicholsa - Absolvent). Za svoj výkon získal ocenenie Tony.

K filmovaniu sa vrátil až 1986 historickou (1750) amazonskou drámou Misia (r. Roland Joffé) po boku Roberta De Nira. V nej stelesnil misionára, otca Gabriela, potýkajúceho sa nie len s problémami nekresťanských domorodcov, ale aj mocichtivých bielych kresťanov (nominácia na Zlatý glóbus). S kontroverzným kanadským režisérom Cronenbergom spolupracoval zatiaľ dva krát (v Príliš dokonalej podobe stelesnil dvojčatá – gynekológov a v M. Butterfly ako veľvyslanec podľahol čaru tajomnej Číňanke Song Liling). Zlatý glóbus a Oscara získal za film podľa skutočných udalostí, keď sa v Zvrate šťasteny Barbeta Schroedera stal mužom obvineným z dvojnásobného pokusu vraždy. Začiatkom deväťdesiatich rokov zavítal do Čiech, keď prejavil dôveru voči začínajúcemu nezávislákovi (Steven Soderbergh), nakrúcajúceho tu príbeh o známom Čechovi menom Kafka. Že má krajinu rád nepotvrdil iba keď sa do nej vrátil kvôli Dungeons & Dragons, o ktorom ešte bude reč, ale aj tým, že v roku Kafky (t.j. 1991) hral - veď prečo nevyužiť čas trávený v zahraničí, že? - v réžii Jiřího Menzela v Žobráckej opere. Slovensko navštívil v roku 2005 kvôli slávnostnému odovzdávaniu cien TV Markíza TOM...

Pristanú mu úlohy vznešených, inteligentných, ale nenamyslených a pomerne tichých, k  ženám priťahovaných mužov (či už je príbeh zasadený do histórie, alebo sa odohráva v súčasnosti). Často až za hranicu vlastného zničenia. So životným heslom „Mám pochopenie pre ľudskú vášeň“ podľahol na filmovom plátne mnohým dámam:  Patricii Hodgeovej (Zrada) aj Ornelle Mutiovej (Swannova láska). Špičkou ľadovca spomedzi mužov, kvôli žene riskujúcich dlhoročne budované rodinné zázemie, je eroticky výbušná Posadnutosť zosnulého Louisa Mallea. Tu stelesnil politika, prepadajúceho sexuálnemu vzťahu s atraktívnou ženou (Francúzka Juliette Binocheová). Príbeh s temným koncom a otvorenou sexualitou komentovala Ironsova manželka Cusacková s úsmevom na perách: „Viem, že to bolo iba hrané; poznala som to podľa toho, že u nás v posteli tak dlho nevydrží“.

Irons má rád príbehy a tak sa nebojí prepožičať svoju tvár ani tým kontroverznejším. I preto občas podľahne aj dospievajúcemu dievčaťu. Nie vždy priamo sexuálne (v Bertolucciho starecky rozvážnej Zvodnej kráse bol duchovným – a umierajúcim - mentorom uhrančivej Liv Tylerovej  na talianskom vidieku hľadajúcej otca a prvého milenca). Dospievajúcemu telu, nie len mysli, podľahol o dva roky neskôr, 1997, v réžii Adriana Lynea, snažiaceho sa nadviazať na Kubricka. Zamilovanosť osamelého profesora Humberta do Lolity (Dominique Swainová) má ďalekosiahle následky na neskoršie životy ich oboch. „Počul som hlasy detí. Najhoršie nebolo, že nestála po mojom boku, ale že jej hlas medzi nimi chýbal.“