SKONČILA SA 32. LETNÁ FILMOVÁ ŠKOLA

SKONČILA SA 32. LETNÁ FILMOVÁ ŠKOLA

článok



Od 21. júla tohto roku do Uherského Hradišťa opäť prichádzali desiatky, ba stovky milovníkov (v prvom rade) filmov, lační po nových kinozážitkoch, aby napĺňali miestne kinosály. V ten deň vypukla v poradí 32. letná filmová škola a pri pohľade do programu bolo jasné, že v Hradišti nuda nebude. Hradište síce ovládali nepríjemné tropické horúčavy, no ľudia sa nedali odradiť. Ak ste sa chceli dostať na film, pred kinosálou bolo vhodné stáť už zhruba 45 minút pred premietaním...

LFŠ zažíva u našich susedov väčšinou pomerne kritické prijatie. Na jednej strane býva kritizovaná osoba Jiřího Králika (riaditeľ festivalu), na strane druhej systém pozývania hostí či celkové smerovanie akcie. Primárnym cieľom »filmovky« by malo byť, ako to vyplýva už z názvu, filmové vzdelávanie. To znamená predstavenie menej (respektíve vôbec) známych filmov tak z dejín kinematografie, ako aj  z jej súčasnosti. A v tomto smere niet 32. ročníku akcie čo vytknúť.

Programová náplň bola rozdelená do viacerých sekcií: film a príroda, africký film, kanadský film, ozveny festivalov a pod. Názvy africký a kanadský film hovoria samy za seba. Sekcia africký film si zaumienila predstaviť najmä kinematografiu južnej a subsaharskej Afriky. Okrem pôvodných filmov, ktoré si uvádzali často ich tvorcovia (africká delegácia bola pomerne početná), sa v sekcii objavili aj filmy, ktoré reflektovali túto oblasť, hoci neboli priamo afrického pôvodu. O kanadskom filme sa dalo urobiť si tiež pomerne slušný prehľad. Z tvorcov pôsobil mimoriadne príjemným dojmom Don McKellar (ktorý sa predstavil aj ako herec, aj ako režisér). 

Skončila sa 32. letná filmová škola

Čo sa týka konkrétnych filmov, vyberať bolo z čoho. Afrika lákala okrem iného držiteľom tohtoročného Oscara za najlepší cudzojazyčný film – Tsotsi režiséra Gavina Hooda. Tsotsi však podľa môjho názoru poriadne sklamalo. Znôška melodramatických klišé, ktorej scenárista by mal ešte poriadne zapracovať, neoslnila ani »exotickým« prostredím Johannesburgu. V lektorskom úvode spomenutá podobnosť s Mestom bohov sa však po kvalitatívnej stránke nekonala. Podobne klišéovitý bol aj film Watani rozprávajúci o téme rasizmu v Paríži. Opäť sa ponúkalo porovnanie – tentoraz s La Haine Mathieua Kassovitza, ktorý Watani predbehol o niekoľko tried. Jedným z mála pozitív tak bola hudobná zložka, ktorá však fungovala skôr samostatne, ako by dotvárala celok. 

Zaujímavejšie sa zdali filmy zaradené do tejto sekcie, ktorých predmetom záujmu bola Afrika v rôznych podobách a polohách, no samy z tohto kontinentu nepochádzali. Za všetky spomeniem iba dva dokumenty francúzskeho režiséra Jeana Roucha Ja, černoch a Ľudská pyramída. Konkrétne Ľudská pyramída zaujala využívaním niektorých princípov a postupov reality show. A čo je na tejto skutočnosti také pozoruhodné? Vari iba rok vzniku filmu: 1961. Rouchova rétorika je v tomto prípade inšpiratívna a podnetná (nielen) na diskusiu dodnes.
       
Kanadský film lákal tiež niekoľkými hosťami, spomedzi ktorých charizmou a pohodovosťou vynikol Don McKellar. Na LFŠ sa dala vidieť jeho Posledná noc z projektu 2000 očami a viacero ďalších filmov, v ktorých sa predstavil aj ako herec. Okrem McKellara sa v Hradišti objavila aj režisérka Patricia Rozemová. Od nej som v rámci sekcie nevidel ani jeden film, ale náš šéfredaktor by vám mohol rozprávať... Náplň sekcie bola zaujímavá aj mimo filmov s delegáciou. K jedným z najpríjemnejších zážitkov z celej LFŠ patrila projekcia filmu Najsmutnejšia hudba sveta režiséra Guya Maddina s famóznym úvodom pána Marcela Arbeita a vynikajúcim (!!) simultánnym prekladom. Film je poctou štúdiovému spôsobu nakrúcania 20. – 40. rokov (Maddin často využíva techniky toho obdobia). Príbeh Maddinovho filmu je vskutku bizarný – jeho kostru tvorí súťaž o najsmutnejšiu hudbu na svete – a jeho svet je obývaný nemenej bizarnými postavami. Jeho humor je však natoľko osobitý, že mu nebolo možné odolať. Ako príklad vari stačí uviesť nasledujúci dialóg: »Vy ste Američanka?« »Nie, ja som nymfomanka.« (voľný preklad citátu z filmu) Maddin zaujal aj svojimi krátkymi filmami, z ktorých vyzdvihnem dielo My Dad Is 100 Years Old v hlavnej úlohe s Isabellou Rosselliniovou (hrá aj v Najsmutnejšej hudbe), ktoré je zase poctou autorom ako Rossellini (pozn. – film bol nakrútený pri príležitosti jeho výročia), ale aj Fellini či Hitchcock. 

Skončila sa 32. letná filmová škola

V rámci tejto sekcie bolo možno vidieť aj filmy u nás menej známych autorov ako Denys Arcand (režisér Invázie barbarov), ktorého Úpadok amerického impéria ma však sklamal, Atoma Egoyana (Sladké zajtrajšky, Odhadca) a ďalších.

Dramaturgia bloku venovaného filmu a prírode zastrešila pomerne rozličné diela, ktoré sa na niektorých póloch dotýkali ostatných sekcií – africký film, kanadský film či 10 filmov, ktoré otriasli svetom (zostavovateľ – Jiří Králik). Osobne ma najviac zaujala miniretrospektíva Wernera Herzoga, ktorá sa tiahla naprieč viacerými sekciami a celkovo sa vyšplhala na 4 filmy. Z nich najviac vynikol ohromujúci Fitzcarraldo z roku 1981 s Klausom Kinskim v hlavnej úlohe. V jeho podaní Fitzcarraldo má tú správnu dávku šialenstva (opera v pralese si ho vyžaduje), avšak aj odhodlanosti a vôle uskutočniť to, čo si zaumienil. Herzog využíva prostriedky hraného a dokumentárneho filmu (príbeh a dramatická štrukturácia na jednej strane / neherci, dlhé nedramatické sekvencie, „prírodopis“ na strane druhej) a darí sa mu tak vytvoriť dielo s pozoruhodným finálnym tvarom. Okrem úžasnej atmosféry (vytváranej jednak lokalitou, jednak fascinujúcim temporytmom filmu a podmanivou hudbou) film vyniká aj naozaj famóznym výkonom Kinského. Esencia jeho hereckého prejavu (a zároveň celého Herzogovho „opus magnum“) je sprítomnená v poslednej scéne, keď Fitzcarraldo s patričnou satisfakciou pozoruje svoj úspech. Ostatné Herzogove filmy stáli tiež rozhodne za to, ale nebudem vás zaťažovať dlhými opismi.

Ešte pridám zopár lahôdok, ktoré sa v Hradišti predstavili bez sekčného zaradenia:

Tarnation (r. J. Caouette) – festivalovými oceneniami ovenčený dokument o neradostnom živote newyorského tridsiatnika;

– klasiky: Tabu (Murnau/Flaherty), Rodinný portrét (Visconti), Generál della Rovere (Rossellini);

– z noviniek zaujal najviac Greengrassov United 93, ktorý onedlho budete mať možnosť posúdiť aj u nás;

Filmov bolo na LFŠ, samozrejme, viac (celkový počet sa ustálil niekde pod 200 celovečerných) a všetky sa vidieť, prirodzene, nedali. Napriek niekoľkým organizačným nedostatkom (absencia katalógov v prvý deň akcie, technické problémy s projekciami, ich presúvanie/rušenie) stál tento ročník LFŠ rozhodne za to. Akcia podobných rozmerov sa problémom, samozrejme, nevyhne, a tak ste si mohli schuti zarýpať aj tu. Ak vám však išlo o filmy a o atmosféru, Hradište ste si museli naplno vychutnať. A my môžeme opäť iba závidieť, že podobnú akciu nemáme u nás doma, ale musíme za ňou cestovať k západným susedom. Čo mi však bolo skutočne ľúto, bolo zrušenie avizovaného uvedenia filmu Terrencea Malicka Nový svet (ešte v katalógu je film uvedený, hoci čas jeho projekcie nie). Kvalitu sprievodných akcií mali možnosť sledovať iní členovia redakcie a tí sa s vami hádam o svoje zážitky podelia v diskusii. Celkovo teda hodnotím 32. ročník Letnej filmovej školy pozitívne. Dovidenia o rok, priatelia. 


HYPNÓZA
[RECENZIA ]
ROK VDOVY
[RECENZIA ]
HERETIK
[RECENZIA ]
4
Gladiátor II
GLADIÁTOR II
[RECENZIA ]
KONKLÁVE
[RECENZIA ]
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 24748
02 |
návšt. 6614
03 |
návšt. 6732
04 |
návšt. 5632
05 |
návšt. 4024
06 |
návšt. 3905
07 |
návšt. 4379
08 |
návšt. 7618
09 |
návšt. 3984
10 |
návšt. 2637
REBRÍČEK US
01 |
$32,0 mil.
02 |
$7,3 mil.
03 |
$5,3 mil.
04 |
$5,2 mil.
05 |
$4,2 mil.
06 |
$2,9 mil.
07 |
$2,8 mil.
08 |
$2,3 mil.
09 |
$2,2 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.