FILMOVÝ FESTIVAL S PÔVODNOU TVÁROU ...

Ako vnímaš situáciu, že na Slovensku máme prakticky mŕtvu kinematografiu, zato budeme mať už tretí medzinárodný filmový festival?

Toto je trocha komplikovaná otázka. Nemyslím si že kinematografia na Slovensku je mŕtva, ale bohužiaľ nemá od toho ďaleko. Nechcem hovoriť o legislatívnych a iných rámcoch jej (ne)podpory. Na Slovensku stále vznikajú, čas od času, zaujímavé filmy. Napr. Iné svety Marka Škopa, ktoré získali cenu divákov tento rok na Karlovarskom festivale sú toho príkladom. A ako do toho zapadá, budem Ťa citovať, „už tretí medzinárodný filmový festival“ ? Slovenská kinematografia nie ne mŕtva, len hibernuje. Sem tam sa zobudí a to vždy poteší. Čím ďalej, tým menej chodia ľudia do kina. Pozrú si film radšej doma. Pôvodná idea pozerania filmov na plátne – kolektívny zážitok publika sa vytráca, ustupuje a do popredia prichádza pohodlná obývačka. Práve festivaly, ktoré premietajú filmy odlišné od programu multiplexov, akúsi alternatívu, sú tým miesto, kde sa ľudia stretnú v príjemnom šere kinosál a po skončení filmu si sadnú niekam, rozprávajú sa, diskutujú a konfrontujú svoje zážitky. To v mnohých ľuďoch môže podnietiť nielen „pasívny“ záujem o filmy, ale aj inšpirovať k tomu, aby sa človek sám pustil do nakrúcania filmov. Čím viac ľudí zapálených pre film, tým väčšia šanca pre kinematografiu. Začínam znieť ako nenapraviteľný idealista, však?

Ako by si predstavil svoju funkciu – programového koordinátora?

Programový koordinátor koordinuje zostavovanie a realizáciu programu festivalu. Takto by asi znela oficiálna definícia. V reáli je to v podstate to, ale ešte omnoho viac. Každý filmový festival má programovú radu, ktorá zostavuje a realizuje program. V priebehu roka sa snažíme chodiť po filmových festivaloch a v hlavách si pomaly zostavujeme program nášho festivalu. Takže programová rada zostavuje program a mojou úlohou je to celé koordinovať. Za to sa zodpovedám umeleckému riaditeľovi festivalu. A to je pekne drsný chlapík (smiech). A samozrejme tak, ako každý iný člen programovej rady mám aj ja na starosti určité programové sekcie. Tú súťažnú a retrospektívnu. Takže koordinujem aj sám seba, čo je častokrát to najťažšie.

Zaujalo ma, že festival bude v septembri a to v Piešťanoch. Je nejaký dôvod prečo v tento mesiac a prečo v tomto kúpeľnom meste?

Začnem najprv odpoveďou týkajúcou sa miesta, potom času. Prečo Piešťany? Asi tak pred dvoma rokmi, keď sme začali zvažovať myšlienku nového medzinárodného filmového festivalu na Slovensku, prvou ideou s ktorou prišiel Tomáš (Tomáš Klenovský, výkonný riaditeľ Cinematiku, pozn. autora) boli Piešťany. Krásne, príjemné miesto. Asi to najvhodnejšie pre filmový festival na Slovensku. Dobrá infraštruktúra, kinosály, zeleň, park, príjemné kaviarničky. Miesto ako stvorené pre filmový festival, kde si medzi premietaniami oddýchnete len tak posedením pod stromom v parku a načerpáte energiu zo stromov na ďalšie „intelektuálne náročné“ hodiny v kine. (smiech). Také malé slovenské Karlove Vary. No a ten čas. Už nie leto, ale ešte nie jeseň. Začiatok školského roka. Mladí ľudia ešte nezasadli do školských lavíc a my veríme, že zasadnú do sedadiel kinosál na Cinematiku. 

Čím bude MFF Cinematik unikátny?

Každý festival by mal mať niečo, čo ho odlišuje od iných. Pre mňa je to súťažná sekcia, ktorá je profilujúcou časťou každého festivalu. Niekto má v súťaži prvé a druhé hrané filmy, niekto filmy, ktoré neboli ešte vôbec nikde uvedené, no a u niekoho je súťaž špecifická tým, že nemá žiadne špecifiká. Cinematik má súťažnú sekciu nazvanú Miesto stretnutia Európa/Meeting Point Europe. Je to originálna koncepcia hlavnej súťaže, kde renomovaní mladí kritici, reprezentujúci jednotlivé krajiny Európskej Únie hlasujú o najlepšom európskom filme za obdobie uplynulého roka. Z bodovo ohodnotených výsledkov ich hlasovania sa zostaví rebríček Top 5 európskych filmov, ktoré na festivale premietneme a víťazný film dostane hlavnú cenu festivalu. Tu je hlavný rozdiel od väčšiny festivalov, kde súťažnú sekciu vyberá programová rada a porota potom počas festivalu hodnotí filmy a udeľuje ceny. U nás za programovú radu vyberajú filmy renomovaní mladí európski kritici. Tento rok máme zastúpenie 10 krajín. Mohol by si povedať, že o to menej práce má programová rada. Nie je to tak. Ver mi. Skús 2 a pol mesiaca od mladých „šialene zaneprázdnených“ filmových kritikov ťahať ich rebríčky a hodnotenia... (smiech)

No a samozrejme špecifikom Cinematiku je jeho „pohodovosť“, žiadne červené koberce, celebrity. Jednoducho filmový festival s pôvodnou tvárou, bez okázalostí a prikrášľovania, kde základom sú filmy a ich diváci. Všetci sme jedna filmová rodina. Či máš rád Hanekeho, Almodóvara alebo Olivera Stonea. 

Čo by Teba ako diváka, najviac upútalo z programovej ponuky festivalu?

Mňa osobne, ako filmového fanatika, by najviac upútala retrospektívna sekcia Rešpekt, venovaná géniovi francúzskej komédie Jacquesovi Tatimu. Myslím, že na Slovensku a ani v Čechách doposiaľ nebola takáto retrospektívna prehliadka, kde by ste mohli vidieť jeho zásadné filmy  - 2 krátke a 4 celovečerné. A prečo? Zaslúžil sa o znovu oživenie nemej komédie, no na druhej strane je oceňovaný pre revolucionizáciu zvukového filmu. Tatiho filmy oplývajú výnimočným zvukovým a vizuálnym dizajnom. Na tému architektúry v jeho filmoch sa dodnes napísalo mnoho kníh. Jeho spôsob využívania zvuku vo filme ovplyvnil mnoho filmárov, okrem iných aj Davida Lyncha. Jeho filmy sú plné nielen fyzických gagov, ale aj vizuálnych vtipov.
 
No a návštevníkom by som odporučil najmä súťaž, kde si divák pozrie fakt to najlepšie z európskej kinematografie za uplynulý rok. Créme de la créme európskej produkcie. Ver mi.

Ktoré ďalšie sekcie sa na festivale predstavia?

Diváci sa môžu tešiť na prehliadku súčasnej nemeckej kinematografie (sekcia Nemecko pod lupou) či distribučné predpremiéry (sekcia Hore dolu prúdom). V sekcii Za hranicou kultu sa predstavia filmy z najväčšej továrne na sny, nie Hollywoodu ale indického Bollywoodu, kde ľudia spontánne prepukajú v radostný spev a tanec. Len tak, bez zjavného dôvodu, iba aby potešili diváka.

No a samozrejme sekcia Neznámi známi svetoví režiséri, kde si môžete pozrieť filmy vybraných režisérov, ktorých profily sú už viac ako rok publikované na internetovom portáli kinema.sk a v týždenníku Slovo.

Nemám rád škatuľkovanie, ale kam by si zaradil Cinematik v kontexte iných filmových festivalov?

Chceme aby bol niečím medzi Karlovými Varmi - príjemná atmosféra kúpeľného mesta a Letnou filmovou školou v Uherskom Hradišti - atmosféra riadiaca sa heslom: „Všetci sme jedna veľká filmová rodina“. Všetko bude hlavne závisieť od našich návštevníkov, myslím teda hlavne atmosféra.

Na plagátoch je zobrazený DJ hrajúci miesto na platniach, na filmových kotúčoch ... charakterizuje to imidž a myšlienku festivalu?

Charakterizuje to samozrejme imidž festivalu a jeho zameranie najmä na mladé publikum. Staršie ročníky jedine v sprievode mladšej osoby.(smiech)  Našim cieľom bolo namixovať to najlepšie z uplynulého roka do 5 dňového filmového setu. Chceme aby už leták a plagáty hovorili o tom akí sme, o čo nám ide. Predovšetkým o to, aby sa tam všetci cítili príjemne, pozreli si dobré filmy, zabavili sa, diskutovali. Jednoducho aby sa Cinematik pre nich stal jednoznačne najlepším zavŕšením leta a letných prázdnin.

Je ťažké na Slovensku zorganizovať filmový festival?

Myslíš tým prvý ročník filmového festivalu? Áno. Je to ťažké.

Aké vidíš ciele pre Cinematik?

Rásť. Tohtoročným cieľom je úspešne zrealizovať jeho prvý ročník. A potom sa hneď pustiť do prípravy toho ďalšieho. A dlhodobé ciele? No chcel by som, aby festival rástol kvalitatívne a hlavne aby na Cinematik prichádzalo z roka na rok viac a viac ľudí. Vytvoriť festival, ktorý priláka široké publikum najmä svojou atmosférou, nie celebritami a červenými kobercami. Aby sme neboli iba tým tretím medzinárodným filmovým festivalom na Slovensku, ale jedným z troch.