FESTIVAL CINEMATIK BUDE UNPLUGGED |
FESTIVAL CINEMATIK BUDE UNPLUGGED |
Už o pár dní začne v Piešťanoch prvý ročník filmového festivalu Cinematik. Jeho umeleckým riaditeľom je režisér Vladimír Štric. Rozprávali sme sa s ním nielen o festivale, ale aj o tom, že slovenský film vonkoncom nie je v kríze.
Cinematik chce „zaplniť medzery v ponuke slovenských filmových festivalov“. Kde tieto medzery vidíte?
Chceme urobiť festival „unplugged“. Hoci bude určite profesionálne zorganizovaný, robíme ho s amatérskym nadšením. A takých filmových festivalov na Slovensku nie je veľa. Bude to festival pre mladých ľudí so všetkým, čo k tomu patrí – budú tam filmy mladých režisérov, nové filmy, ale aj filmy, ktoré mladí ľudia možno ešte nevideli preto, lebo sú mladí. Súčasťou festivalu je aj filmové vzdelávanie, chceli by sme stredoškolákom a vysokoškolákom pomôcť v získavaní „mediálnej gramotnosti“.
Čo vás k tomu vedie?
V slovenských školách sa študenti učia rozumieť literatúre. Nič proti tomu, ale dnes pomerne málo ľudí číta, zato sú však všetci denno-denne v styku s médiami a s vizuálnou kultúrou. A nikto ich neučí, ako vizuálnym médiám rozumieť.
Ako sa to dá naučiť?
My sme to zatiaľ zúžili na otázku Ako rozumieť filmu. Najjednoduchšie je urobiť to cez praktické ukážky. Ľudia si vyskúšajú ako sa robí film, uvidia – hoci len v najjednoduchšej forme – ako sa dá film vyskladať a ako možno divákovi komunikovať posolstvo. No a na záver festivalu bude veľmi dobre obsadený medzinárodný seminár o vzdelávaní k mediálnej gramotnosti.
Bude na festivale Cinematik „červený koberec“?
Cinematik bude festival „pracovný“. To znamená, že jeho súčasťou „červené koberce“ nebudú. Chceme, aby to bol príjemný festival, na ktorý radi prídu mladí ľudia. Zažijú tu štyri intenzívne dni, uvidia veľa kvalitných filmov, večer budú koncerty a po nich „after parties“.
Prečo Slováci chodia tak málo do kina?
To je na jeden ďalší rozhovor. Je to začarovaný kruh. Súvisí to s peniazmi, súvisí to s prechodom distribúcie do súkromnej sféry, s tým, že kiná zostali mestám, s nástupom multiplexov a s inými vecami.
Je slovenský film v kríze?
Určite nie. Je tu množstvo mladých talentovaných ľudí, ktorí robia filmy aj napriek tomu, že nemajú až toľko peňazí. Vznikla tu silná skupina mladých dokumentaristov, ktorí získavajú medzinárodné ceny, skupina animátorov, ktorí sa dostávajú na medzinárodnú scénu. Film nie je u nás pre nikoho povolanie. Každý robí niečo iné a film je jeho hobby. Kým sú tu ľudia, ktorí to chcú robiť, je to dôkazom toho, že film má zdravé korene a je životaschopný.
Ale hraných filmov až tak veľa nevzniká...
To je zložitejšie, lebo hrané filmy sú oveľa drahšie. Slovensko je však malý trh. A treba si priznať, že päť miliónov Slovákov nie je to isté ako, povedzme, päť miliónov Dánov. Aj napriek tomu sa ani o kríze hraného filmu nedá hovoriť. Veď tu je mnoho nových projektov a scenárov. Na to, aby sa hraný film a filmový priemysel oživili, treba synergické pôsobenie z viacerých strán. Niečo sa pritom už deje. Napríklad distribútori sa stávajú koproducentmi, ministerstvo kultúry každý rok zdvojnásobuje sumu peňazí na granty, STV pred tromi rokmi netočila vôbec nič, ale minulý rok už natočila 36 dokumentov. Skôr či neskôr sa to zlomí a začne to fungovať tak, ako má.
Nie je problém aj to, že ľudí slovenské filmy príliš nezaujímajú?
Nie je to také jednoduché. Napríklad film Zuzany Liovej Ticho videlo v televízii 400-tisíc ľudí, a to nie je málo. Pritom išlo o nový film mladej režisérky. Z toho vyplýva, že ľudia sú na slovenské filmy zvedaví.
Skúste na koniec urobiť „pozvánku“ na Cinematik. Čo tam uvidíme?
Na festivale premietneme „len“ 25 hraných a asi 50 krátkych filmov za 5 dní. To je počet, ktorý človek ešte dokáže obsiahnuť. A na svete sa aj tak natočí len asi 20 dobrých filmov za rok. Výkladnou skriňou každého festivalu je súťaž. Tá naša nemá obdobu nikde na svete. Je koncipovaná tak, že každú európsku krajinu zastupuje jeden mladý kritik, ktorý hlasuje za najlepší európsky film minulého roka. Takto vznikne rebríček, z ktorého na festivale premietneme päť filmov. Okrem toho bude na festivale päť ďalších sekcií. Jedna sa venuje Bollywoodu. Túto sekciu pre nás pripravuje partnerská indická spoločnosť. Premietneme štyri bollywoodske filmy rôznych žánrov – od romantickej drámy až po horor. Sekcia Nemecko pod lupou je venovaná mladému nemeckému filmu. V sekcii Hore prúdom premietneme zaujímavé filmy, ktoré minulý rok už v kinách boli, no spravidla len veľmi krátko. Neznámy známy ponúkne štyri avantgardnejšie filmy. V sekcii Zvláštne uvedenia premietneme Škopove Iné svety a niekoľko študentských filmov. No a v sekcii Rešpekt vzdáme každý rok hold jednému filmovému tvorcovi. Tento rok to je Jacques Tati, jeden z troch najväčších filmových komikov dvadsiateho storočia. Na festivale premietneme jeho kompletné dielo.
Rozhovor vznikol pre týždenník .týždeň.