|
LOST HIGHWAY - STRATENÁ DIAĽNICA |
LOST HIGHWAY - STRATENÁ DIAĽNICA |
Nočná diaľnica osvetlená reflektormi môjho auta rýchlo plynie, možno sa niekde ponáhľam, alebo pred niečím utekám. Keď svetlá zhasnú, diaľnica sa stratí.
I. Príbeh a Príklad
Prvý záber, v ktorom sa stretávame s Fredom, hlavným hrdinom Stratenej diaľnice, je detail na jeho tvár v šere. Nie vždy je možné rozpoznať tvár osvetlenú tlejúcou cigaretou, no v tomto prípade si s tým musíme vystačiť.
Pri filme SD celé rafinované mystérium spočíva v deji a ostatné zložky sú jeho rukojemníci. Ťažko sa zamerať na niečo iné ako na interpretáciu príbehu. Zložitosť a originálnosť rozprávania činí z tohto, ale aj z ostatných Lynchových filmov dvojsečné zbrane. Často si neuvedomíme, že veľakrát ide o známe scény, ktoré však vďaka medzi-textuálnej skladbe vyznievajú novátorsky. Lynchov jazyk spočíva v jednoduchom prenesení symbolov, a postupov z literárnej reči do filmu, ktorá je podoprená psychoanalýzou, objavom minulého storočia. Ak chceme pochopiť obsah jeho filmov, musíme použiť metódu, akú by použil psychoanalytik pri výklade snov. Dobrá remeselná zručnosť a vedenie hercov zabezpečuje čitateľnosť mikroscén, ktoré majú bez širších súvislosti úplne iný zmysel. Ten si totiž divák musí zložiť sám.
SD sa skladá akoby z dvoch odlišných poviedok. Prvú nazvem „Príbeh“, ten je ale na časovej osi časťou druhou. Druhú poviedku, ktorá je začiatkom, nazvem „Príklad“. Pomenoval som ju tak preto, lebo vo vzťahu k „Príbehu“ kladúcemu veľa otázok, vystupuje ako „Príklad“, ktorý na tieto otázky odpovedá. Takáto dramaturgia akoby bola inšpirovaná hovorovou rečou. Napr. Začnem rozprávať ľubovoľný príbeh. Rozprávanie preruším, a pokračujem príbuzným príkladom, aby divák spoznal skryté súvislosti. Až sa tak stane, môžem dokončiť príbeh, ktorý som začal.
Tieto dve časti fungujú ako poschodia skladačky so spoločnými východiskovými bodmi. Je na divákovi, ktoré dvojice bodov zloží ako prvé a v akom poradí. Divák si tak vytvára vlastný film. Keď všetky body skladačky pospája správne, dopátra sa k zmyslu. V opačnom prípade si musí pozrieť film ešte raz.
Zmapovanie Lynchovho filmového jazyka si vyžaduje rozsiahle archeologické práce. Dnes ešte nevieme povedať, do akej miery sú jeho výpovede vykonštruovanými tézami. Myslím, že dodnes väčšina divákov pokladá SD (a iné) skôr za atrakciu, ako za zmysluplnú stavebnicu. To všetko jeho dielam zabezpečuje nadčasovosť, a tým ho radí medzi osobitých režisérov našej doby.
|
II. Démon
Muž s bielou tvárou a okrúhlymi očami. Niečo nadprirodzené, čo môžeme stretnúť v našich snoch, reprezentuje personifikáciu temnej stánky Fredovej duše.
Lynch nie je snom len inšpirovaný. Je ním posadnutý. Je to preňho tajuplná pláž, na ktorú z mora priplávajú nové, dávno zabudnuté príšery, a neustále sa vracajú všetky staré, ktoré sme odhodili, tajne dúfajúc, že sa už nikdy nevrátia.
Všetko, čo more vyplavilo, Lynch ako malé dieťa zbiera a starostlivo ukladá. Sú to strašidelné rozprávkové krajiny, v ktorých stretneme perverzné víly, škriatkov v oblekoch a záhadných démonov s videokamerami.
Keby sa Lynch nestal režisérom, stal by sa psychoanalytikom, pretože vie, že tieto kreatúry prichádzajú z našich hláv a sú prejavom zakázaných, túžob a spomienok, za ktoré sa hanbíme. Vždy si k nám nájdu cestu. Keď sa nedostavia osobne, pošlú aspoň nejaké to video - presne tak ako to robí „Démon“ Fredovi a jeho manželke.
III. Otázniky
Film je spleť oblúkov a množstva symbolov. Zameriam sa len na niektoré motívy, pokúsim sa „osvetliť“ skladbu a dej v zásadných otázkach, ktoré vznikli spojením oblúkov z „Príbehu“ a „Príkladu“.
Začiatočná scéna „Príbehu“ s príbuznou scénou z „Príkladu“ tvorí celok nachádzajúci sa z hľadiska časovej postupnosti v strede.
„Príbeh“: Fred, dostáva z vchodového telefónu odkaz „Dick Laurent is Dead.“ Kto je Dick Lauent? „Príklad“: Fred oznamuje do vchodového telefónu (teda sám sebe) „Dick Laurent is Dead“ V zapätí prenasledovaný políciou uteká z miesta činu. Kto zabil Dicka Laurenta? Prečo to Fred hovorí sám sebe? Prečo ho prenasleduje polícia? „Príbeh“: Pri vchodových dverách už nikto nestojí. Fred nevie, odkiaľ sa vzal spomínaný odkaz. Čo to znamená?
Film pokračuje - Fred ide do klubu, má jazzový koncert. Jeho hra na saxofóne znie veľmi sugestívne. Manželka ostáva doma čítať knihu. Po koncerte jej telefonuje. Nikto nedvíha. Keď sa vráti domov, nájde ženu spať. Aj toto Lynch necháva na divákovi. Nezdvihla telefón pretože spala, alebo bola v tom čase s niekým vonku? Prečo má Fred pochybnosti?
„Príbeh“ - Fred je zadržaný na policajnej stanici, za vraždu svojej manželky. Prečo si polícia myslí, že Fred je vrah?
|
IV. Odbočka
Lynch na spojenie „Príbehu“ a „Príkladu“ použil scénu subjektívneho pohľadu z auta uháňajúceho po nočnej diaľnici. Vozidlo zrazu odbočí na krajnicu kde stojí Pete. V zapätí je Fred vo väzení za Peta zamenený. Strážnik, ktorý si to ako prvý všimne, má v hlave rovnaké „LOST HIGHWAY“ (stratený kontext) ako divák. (Strážnik: „Nie je toto nejaký posraný horor?“). SD možno použiť ako termín, ktorý nieje len programom filmu, ale aj spomínanou dramaturgickou odbočkou od „Príbehu“ k „Príkladu“. Je to až banálne prenesenie literárneho prirovnania do filmu.
V. Kľúč
Už som spomínal, že Lynch sa inšpiroval snami a psychoanalýzou. To je kľúč k druhej časti filmu. Teda predstavme si, že Fred je stále v cele a sníva sa mu, že je Pete. Čo by takýto sen znamenal? Pete je mladý automechanik, ktorý sa stará o auto, vplyvnému mužovi Dickovi. Ich vzťah pripomína puto otca a syna. Pete sa zamiluje do blondínky Alice, ktorá je Dickovou milenkou. Ide takmer o presný príklad oidipovského komplexu podľa Sigmunda Freuda - strach pred vyššou autoritou, túžbu mať matku len pre seba a premôcť otca.
V rovnici oidipovského komplexu Fred otca prisudzuje Dickovi a Matku zamieňa za Alice, čiže ide o túžbu prebrať Dickovi milenku. Dôležitým režisérskym ťahom je, že Alice je stvárnená tou istou herečkou ako Fredova manželka Renee. Neskôr bude vo filme potvrdené, že Alice je Fredovou predstavou vlastnej manželky. Je teda nelogické, aby Fred chcel Dickovi prebrať vlastnú manželku, zmysel by to malo len v prípade, keby Dick bol jej milencom.
|
VI. Odpovede
Kto je Dick Laurent? Je to milenec Fredovej manželky. To je motív, ktorý Freda vedie k likvidácii soka. Z „Príkladu“ si ďalej možno odvodiť jeho myšlienky: Fred vníma svoju manželku ako prostitútku, pretože spáva s iným chlapom. Nedáva jej to za vinu - Dick ju k tomu prinútil. Z pádu Renee obviňuje iba jeho. Možno sa domnievať, že Fred pokladal Dickovu likvidáciu za účinné riešenie manželskej krízy. Udialo sa to bez účasti Renee, keď si Fred prišiel po svoju obeť do hotela menom LOST HIGHWAY, kde sa milenci tajne stretávali.
Fred s Rene ostal žiť aj potom čo zabil Dicka. Všetko malo byť v poriadku, ale nebolo. Dick je mŕtvy, ale Fred má pocit, že nevera stále trvá.
„Príbeh“: Manželia sa milujú, muž má problém s erekciou. V detailnom zábere vidíme, ako Freda objíma ruka Démona. V príbuznej scéne z „Príkladu“ sme svedkami milovania Petea s Alice. Pete: „Prečo si si ma vybrala?“ Alice: Mňa nikdy nedostaneš!.“ Fred jednoducho nedokáže odpustiť neveru, a nechce si priznať, že Rene začína nenávidieť.
Potlačovaná túžba ublížiť manželke je prezentovaná prostredníctvom videopások, o ktorých vieme, že sú výtvorom jeho „Démona“. Pri oboch vraždách mu asistuje ako nositeľ nenávisti, žiarlivosti a zloby. Pásky sú symbolom nepríjemnej pravdy, ku ktorým má odmietavé stanovisko: Fred hovorí polícii: „Nemám rád video, mám radšej svoje vlastné spomienky“. Fred napokon brutálne zabije svoju manželku.
Skladačka je na konci. Ak pochopíme tieto súvislosti, tak pri druhom zhliadnutí filmu si môžeme skutočne vychutnať presné herecké výkony Billa Pullmana, Patricie Arquettovej a Balthazara Gettyho a takisto aj všetky obrazové, zvukové a dialógové metafory, perfektne podporené atmosférou, svietenia, zvukových efektov, hudby, vertikálnej a horizontálnej montáže. Lynch našiel spôsob ako zobraziť myšlienky vraha, nielen jeho odtlačky prstov. Žánrovo film možno zaradiť medzi „detektívky ľudského vnútra“.
VII. Záver
„Príklad“ - bol vedený z pohľadu polície, ktorá dala Peta sledovať, pretože chcela poznať motív. Jej pohľad bol aj pohľadom diváka. Polícia v SD nie je skutočnou políciou, je Fredovou osobnou políciou (Svedomím), pred ktorou sa snaží uniknúť, sám sebe, a preto sa nikdy nedozvie, kto bol autorom odkazu Dick Laurent is Dead. Únik je opäť pozvánkou pre „Démona“ do vlastného domu (Vnútorného sveta). Z neurózy sa vyvinula schizofrénia spôsobujúca medzi „Fredom v dome“ a „Fredom tam vonku“ nepreniknuteľnú LOST HIGHWAY.
Možno nakoniec nie je najdôležitejšie to, čo sa stalo, a ani to ako sa to stlalo, interpretácií môže byť veľa. Podstatné je, že temné stránky ľudskej duše existujú!
