POHĽAD SPÄŤ NA FESTIVAL JEDEN SVET

Po filme Most cez Wadi boli divácky najúspešnejšie filmy Keď sa cesta kľukatí, Potupa, Duchovia Abú Ghraib a Lekcia bieloruštiny. Na budúci rok by sa okrem diváckeho hlasovania malo spustiť aj hlasovanie profesionálnej poroty.

Na Festivale sa občas  vyskytli menšie nedokonalosti v organizácii. Diváci prišli na film, ktorý si vybrali podľa stanoveného programu, a dozvedeli sa, že sa premieta na inom mieste, prípadne sa začal premietať už pred pätnástimi minútami. Stávalo sa aj to, že v kinosále, kde sa pôvodne mal premietať určitý film, sa premietal úplne iný. Keď sa divák pokúšal film „reklamovať“, zistil, že podobnú „chybu z nepozornosti“ neurobil sám... O rôznych zmenách v programe boli diváci informovaní často až päť minút po dvanástej. Odhliadnuc od drobných a odpustiteľných chýb boli organizátori nápomocní, ochotní a ich snaha sa cení. 

Minirecenzie vybraných filmov

Sekcia: STRETY A STRETNUTIA KULTÚR
Cena za pól (S. Julén, Dánsko, Švajčiarsko, 2006, 80 min.)
Film s týmto neutrálnym názvom rozpráva o Eskimákovi Menikovi.V detskom veku ho do USA priviezol objaviteľ severného pólu Robert E. Peary. Rozprávačom príbehu je Robert Peary II., polovičný Eskimák, potomok slávneho cestovateľa. Dokument je založený na jeho ceste po Menikových stopách. Nachádza ľudí, ktorí Menika poznali. Názov filmu podvedome evokuje polárny sneh, ľad a chlad. Možno vás „zamrazí“ pri Menikovom výroku: „Odchádzam z tejto teplej krajiny, z USA, kde ľudia majú chladné srdcia a vraciam sa do chladnej krajiny, do Grónska, kde ľudia majú teplo v srdciach.“

Japtik (E.  Bartenev, Rusko, 2006, 29 min.)
Tu som sa prvýkrát dopočula o etniku zvanom Nencovia. Žijú kočovným spôsobom života v ruskej tundre. Je šokujúce vidieť dieťa, ako je surové mäso a bacuľatú tváričku má celú od krvi. Ale spôsob, akým je film spracovaný, vás prinúti Nencov si obľúbiť. Je to veľmi milá snímka. Nezaznie v nej ani jedno slovo, a napriek tomu dosiahne rovnakú výpovednú hodnotu ako iné dokumenty. Režisér si vystačil s pár titulkami. Keďže vás „neruší“ žiadne slovo, o to viac budete môcť „počuť“ vynárajúce sa myšlienky. V mojom prípade ich zastupovali otázky: Čo je to, čo drží kočovné národy pri ich spôsobe života? Prečo ich ešte nespálili dravé plamene civilizácie..?

Sekcia: DEMOCRACY REPORT
Hlasujte za mňa (W. Chen, Čína, 2006, 55 min.)
Keby som bola dala na dojem z anotácií filmov uvedených vo Festivalových novinách, asi by som sa o tento film nezaujímala. Našťastie a náhodou som sa ocitla na jeho premietaní. Úprimne povedané, šokovalo ma, aké vedia byť deti „vymakané“ v politických bojoch. Bolo úžasné sledovať, ako sa aktivizujú ich rodičia. Berú to tak vážne, až si pomyslíte, že si tým zakrývajú vlastné komplexy z detstva. Neodvažujem sa posúdiť, či by voľby do triednych samospráv v našich školách vyzerali rovnako. Až vám naskočia zimomriavky, keď si uvedomíte, že takto sa možno v detstve správali všetci neskorší diktátori. Uvažujete, či aj z týchto detí jedného dňa nevyrastú krutí vodcovia... Režisér sa sústreďuje na troch detských kandidátov, je s nimi v rámci sledovaného obdobia vždy a všade. Je to takmer psychologický dokument. Vidieť to napríklad v situácii, kde kandidát na predsedu triedy pred kamerou hrdo vyhlási: „Už sa nebojím. Ani Boha sa nebojím.“  Tento film skončil v diváckom hlasovaní na siedmom mieste.

Kongo – čakanie na demokraciu (Ch. Liedekerke, Francúzsko, 2006, 72 min.)Príklad klasického dokumentu: historické fakty, „hovoriace hlavy“ odborníkov aj „prostých ľudí“ postihnutých vojnou, názorné mapky. V tomto informačnom toku je ťažké neutopiť sa. Bez predchádzajúceho uvedenia do problematiky a bez poznania základných faktov, nie je Kongo čakaním na demokraciu, ale čakaním na koniec filmu. Menej je niekedy viac. Najdôležitejšie informácie by bolo vhodné nepovedať na začiatku filmu, ale postupne s pribúdajúcou pozornosťou diváka. Nepoužiť všetky príbehy „prostých ľudí“, aké sú napokon vo všetkých dokumentoch o vojnách. Film sa umiestnil na 32.mieste.

Sekcia: MÁTE PRÁVO VEDIEŤ
Jonestown (S. Nelson, USA, 2006, 90 min)
Jonestown je dokument, ktorý by mohol mať podtitul: Film, po ktorom sa vám nebude chcieť rozprávať. Pôvodne náboženský vodca Jim Jones zmanipuluje masy, ktoré ho nasledujú aj na iný kontinent. Vykľuje sa z neho šialenec, ktorý svoje „ovečky“ posiela na nedobrovoľne dobrovoľnú smrť. Silné a dojímavé sú výpovede tých, čo takto stratili svojich príbuzných alebo len o vlások unikli smrti, lebo neuverili Jonesovým slovám: „Keď vo mne vidíte brata, budem vaším bratom, keď vo mne vidíte otca, budem vaším otcom, a keď vo mne vidíte Boha, budem vaším Bohom.“