FILMY, KTORÉ SI NENECHAJTE UJSŤ!

2.12.
NEDEĽA

Let červeného balónika (Le Voyage du ballon rouge; r. Hsiao-hsien Hou, Fran)
Kinosála 3  -  13:00
Sedemročného Simona, cestou domov parížskymi ulicami, po celý čas sleduje tajomný červený balónik. Vášňou jeho matky Suzanne sú bábky. Práve pripravuje pre bábkové divadlo nové predstavenie. Je tak pohltená svojou tvorivou činnosťou, že všedný život jej prerastá cez hlavu. Rozhodne sa preto vziať si na výpomoc čínske dievča Song Fang, ktoré v Paríži študuje film a hovorí dobre francúzsky, aby sa staralo o Simona a trochu aj o domácnosť. Film je prvým z viacerých filmov, ktorými chce vedenie parížskeho múzea d'Orsay pripomenúť 20. výročie svojho založenia. „Keď mi ľudia z tohto múzea navrhli, aby som s nimi nakrútil film, hneď som to prijal a začal som o projekte rozmýšľať. Schádzal som sa s ľuďmi, čítal knihy o Paríži a o francúzskom filme. A tak som objavil film Alberta Lamorissa Červený balónik.“ (Hou Hsiao Hsien). Známy tvorca tak dostal príležitosť spojiť objav atmosféry Paríža a legendárneho Lamorissovho filmu so svojou záľubou v bábkach a v rôznych typoch bábkového divadla.

Sláva filmovému tvorcovi! (Kantoku – Banzai!; r. Takeshi Kitano, Jap.)
Kinosála 1  -  19:00
Príbeh krutej zločineckej dámy a jej peňazí chtivej dcéry, ktoré upierajú svoj chamtivý pohľad na bohatého muža. Po tejto úvodnej  sekvencii nasledujú ďalšie viac-menej bláznivé nepredvídateľné udalosti, gradujúce až ku katastrofe, ktorá zmení dejiny. A to je ten pravý čas pre režiséra, aby nielenže dokončil svoj film, ale zachránil ľudstvo! „Som frustrovaný skutočnosťou, že film neprešiel takou radikálnou evolúciou a zmenami, napriek svojej vyše storočnej histórii. Nemáme kinematografický ekvivalent ku kubizmu alebo fauvizmu, prevratným smerom v dejinách maľby. Tento film je moje vnímanie „kinematického kubizmu“, kde sa pohrávam s rôznymi filmovými žánrami. Chcel som preskúmať, čo môže byť zobrazené vo filme, ale chcel som to urobiť s humorom. Mám pocit, že toto moje hľadanie bude ešte nejaký čas pokračovať.“ (Takeshi Kitano)

Stanley Kubrick: Život v obrazoch (Stanley Kubrick: A Life in Pictures; r. Jan Harlan, USA, 142 min.)
Kinosála 2  -  19:30
Existuje lepší spôsob rozprávať o Stanleym Kubrickovi ako v obrazoch? To, že patril k najvýznamnejším filmovým režisérom 20. storočia, je neodškriepiteľný fakt. Zabudlo sa však, že skôr, než sa preslávil ako filmový režisér, začínal svoju profesnú púť ako fotograf. Fotografií samotného Kubricka je však veľmi málo. Uverejňujú sa stále tie isté: Stanley Kubrick – známy neznámy. Čím menej sa vie o Kubrickovom súkromí, o to známejšie sú jeho filmy. Film Jana Harlana ponúka prierez nielen režisérovou tvorbou. V dokumentácii vzácnych záberov predstavuje aj súkromný život, ktorý zdieľal s manželkou Christiane od roku 1958. Vo filme dostávajú priestor aj jeho priatelia, spolupracovníci a prominentní kolegovia, ktorí spomínajú na fenomén menom Stanley Kubrick.

4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (4 luni, 3 saptamani si 2 zile; r. Cristian Mungiu, Rum., 2007, 113 min.)
Kinosála 1  -  21:30
Študentka Gabita sa za pomoci kamarátky Otílie chystá zbaviť nechceného tehotenstva. Píše sa rok 1987 a v Rumunsku je potrat zakázaný. Je potrebné nájsť niekoho, kto to urobí tajne a pokiaľ možno lacno. Všetko je pripravené, ale nič neprebieha podľa plánu. Izba, kde sa má akcia uskutočniť, nebola zahovorená v správnom hoteli, na schôdzku s „pánom Bebé“, ktorý má potrat uskutočniť, pošle Gabita namiesto seba Otíliu, a tá naviac sľúbila snúbencovi, že príde na oslavu narodenín jeho matky. Dojednávanie s „pánom Bebé“ pripomína nočnú moru, ale dievčatám nezostáva nič iné než splniť jeho kruté podmienky, pokiaľ chcú, aby dodržal svoj sľub. „V roku 1966 boli v Rumunsku zakázané potraty, a tak sú čísla narodených v 70. rokoch omnoho početnejšie než tie skoršie. Na konci éry komunizmu sa ukázalo, že v tej dobe zomrelo na následky pokútnych potratov viac než pol milióna žien. Potrat vtedy postrádal akúkoľvek morálnu súvislosť, bol chápaný skôr ako vzbura proti režimu.“ (Cristian Mungiu)

3.12.
PONDELOK

Šťastné míle (Lucky Miles; r. Michael James Rowland, Austr., 2007, 105 min.)
Kinosála 4  -  12:30
V roku 1990 pristáva na pobreží Austrálie indonézska bárka s mužmi z Kambodže a Iraku, ktorí sa ilegálne vylodia. Loď však stroskotá a skupinka sa rozrastie o pirátskych námorníkov. Pobrežie tvorí okraj rozsiahlej púšte, zeme nikoho. Najbližšie obývané územie je tristo kilometrov ďaleko. Medzi mužmi dochádza ku komunikačným skratom, kultúrne rozdiely medzi nimi zapríčiňujú mnohé absurdné situácie. Zároveň je stále prítomné nebezpečenstvo smrti: hladom, smädom, vraždou. Existenciálna situácia sa však v tomto filme mení na absurdnú a komickú v momente, keď ilegálnych imigrantov začne naháňať austrálska armáda, resp. jej záložné jednotky, ktoré sú tu na cvičení. Vzniká akési surrealistické road-movie, zasadené však do realistického rámca fascinujúco vizuálnej krajiny. Kameraman Geoff Burton pozoruhodným spôsobom využíva fotogenickosť širokých austrálskych pobrežných priestorov a komično často vyplýva práve zo zobrazenia priestoru, v ktorom skupiny mužov blúdia, míňajú sa a stretávajú. Film získal Zvláštnu cenu poroty na MFF Karlove Vary 2007.

Krabice (Boxes; r. Jane Birkin, Franc., 2007, 100 min.)
Kinosála 5  -  15:00
Pobrežie Bretónska. Anna sa práve presťahovala do veľkého starého domu, kde sa ocitá medzi množstvom krabíc. Je sama. Alebo nie je? Z krabíc sa zmätene vynárajú bývalí manželia, milenci, deti, matka, otec, duchovia... Anna mala tri lásky, po ktorých jej zostali tri dcéry. Tie sa tvária nahnevane, ale aj láskyplne. Žena dúfa, že sa niekedy dočká zmierenia a pokoja. „Idea tohto príbehu vznikla pred desiatimi rokmi. Začala som písať o žene, ktorá má 45-50 rokov, sužuje ju panika, tajomstvo, strach z tohto špecifického veku. Čo sa stane? Ako sa to stane? Privykne si na to? Ona, ktorá od devätnástich dávala deti mužom, ktorých milovala. Aký dar dá teraz? Tento vek naháňa Anne hrôzu rovnako ako obavy spojené s pubertou. Kto ju bude milovať so všetkou tou bagážou, s jej dávnou históriou? A vy, boli by ste ešte schopní lásky? To boli moje otázky, keď vznikal scenár.“ (Jane Birkin)

Kinema – Film roka 2007
Počas slávnostného ceremoniálu sa budú udeľovať ocenenia v celkovo desiatich kategóriách. Okrem hlavnej kategórie Film roka 2007 sa uznaní dočkajú aj jednosálové kino roka, filmový klub roka, najnavštevovanejší film roka, titulky/dabing roka, distribučná spoločnosť roka, reklamná kampaň roka, najvýznamnejšia udalosť roka v oblasti slovenskej audiovízie, televízna udalosť roka a najnavštevovanejší film roka podľa multiplexu Palace Cinemas. O nomináciách a víťazoch rozhodne redakcia portálu Kinema.sk a, samozrejme, aj slovenská divácka verejnosť. Tá sa k slovu dostane už počas MFF Bratislava, kedy sa na portáli Kinema.sk začne niekoľkotýždňové hlasovanie o Divácky film roka 2007. Výsledky diváckeho hlasovania budú známe v januári budúceho roka. Podujatie Kinema Film roka 2007 sa za tri roky svojej existencie stalo už pravidelnou súčasťou slovensk ho kinematografického a audiovizuálneho prostredia.
V PREDAJI JE 50 LÍSTKOV!

Stratená dovolenka (Ztracená dovolená; r. Lucie Králová, ČR, 2007, 84 min.)
Kinosála 5  -  20:00
V roku 2000 našiel český cestovateľ vo Švédsku kufor, v ktorom bolo dvadsaťdva dôsledne zabalených negatívov. Keď ich v Prahe vyvolal, zistil, že obsahujú 756 fotografií siedmich neznámych Ázijcov z ich cesty po Škandinávii. Dokumentaristka Lucie Králová sa so svojím tímom rozhodla zistiť, či je možné v súčasnom svete vypátrať niekoho výlučne podľa stratených fotografií. Výsledkom niekoľkomesačného pátrania filmovej detektívnej jednotky bolo zistenie, že ide o skupinu čínskych úradníkov. Nasledovala cesta do Číny, reportáž Centrálnej čínskej televízie (CCTV) a ďalšie hľadanie. Stratená dovolenka je investigatívny dokument, je to detektívka pracujúca so stopami, indíciami a dedukciami. Nejde však iba o záznam dobrodružného pátrania, ale aj o úvahu nad výpovednou hodnotou fotografie a jej zmyslom. Film získal Cenu za najlepší dokumentárny film nad 30 minút v Súťaži dokumentárnych filmov na MFF Karlove Vary 2007.

V krajine slobody (It's a Free World...; r. Ken Loach, VB/Tal./Nem./Špan./Pol., 2007, 96 min.)
Kinosála 1  -  21:30
Angie síce nemá požadované vzdelanie, ale nechýba jej inteligencia, ambicióznosť a predovšetkým plné nasadenie. Jej život sa však zmieta v chaose, čo ju veľmi unavuje. Teraz sa ale naskytá šanca, že všetko môže byť inak. S kamarátkou Rose založí sprostredkovateľňu príležitostnej práce pre prisťahovalcov z rôznych končín sveta. Tento príbeh sa stavia proti realite anglosaského zázraku flexibilnej práce, globalizácii, či dvojakému prístupu k práci. „Angie so svojou priateľkou sa rozhodnú, že sa postavia na vlastné nohy. Poznajú dobre zákulisie tejto práce a mnoho ľudí využije ich služby. Zdá sa, že pre odvážne ženy je to jasná cesta k šťastiu.  Alebo nie je? (Ken Loach) 

4.12.
UTOROK

Orlando (Orlando; r. Sally Potter, VB/USA/Rus./Franc./Hol., 1992, 93 min.)
Kinosála 1  -  13:30
Píše sa rok 1600, mladý šlachtic Orlando (Sally Potter) sa pozabudol pod majestátnym dubom pri rozmýšľaní nad otázkami o živote a smrti. Píše sa rok 1610 a mladý šlachtic Orlando sa vážne zamiluje. 1650 – mladý šlachtic Orlando lieči svoje zlomené srdce poéziou. 1700 – mladý šlachtic Orlando odchádza ako vyslanec Britského impéria do Perzie (stále lieči svoje zlomené srdce). 1750 – Orlando sa stáva mladou ženou, ktorá je konfrontovaná s nekompromisnými pravidlami spoločnosti. 1850 – Orlando potrebuje milenca. Píše sa blízka budúcnosť, Orlando má dieťa, dopísala svoju knihu a jej život sa len začína. Fantazijný životopisný román Orlando od Virginie Wooflovej patrí pre svoj polyfonický charakter k tým literárnym dielam, ktoré sa oprávnene považujú za nesfilmovateľné. Sally Potter zjednodušila košatú dejovú líniu do siedmich epizód, vzdala sa väčšiny literárnych referencií predlohy a vytvorila vizuálne unikátne filmové dielo, ktoré oslavuje i paroduje majestátnosť britského impéria.

Import/Export (Import/Export; r. Ulrich Seidl, Rak., 2007, 135 min.)
Kinosála 1  -  18:30
Import: Oľga, mladá zdravotná sestra z Ukrajiny, hľadá lepší život na Západe. Emigruje do Rakúska a zamestná sa ako upratovačka na geriatrickej klinike, kde ju jeden 82-ročný pacient požiada o ruku. Export: Paul, mladý Rakúšan, bývalý pracovník bezpečnostnej služby, musí každé ráno hľadať nejaký pádny dôvod na to, aby vôbec vstal. Vydáva sa so svojím otčimom skúsiť šťastie na Východe. Skončia na Slovensku a potom na Ukrajine, kde nie je núdza ani o alkohol, ani o pekné dievčatá.

Rozhovor anjelov (The Angelic Conversation; r. Derek Jarman, VB, 1995, 78 min.)
Kinosála 5  -  20:30
Intenzívny, snový, poetický – taký je jeden z najumeleckejších filmov Dereka Jarmana Rozhovor anjelov. Vďaka svojmu maliarskemu cíteniu Jarman namiešal prekrásnu zmes farieb, svetiel a vzorov, do ktorej nekonvenčne a nesmierne pôsobivo odel Shakespearove ľúbostné básne. Väčšina zo 154 Shakespearových sonetov bola venovaná neznámemu mladému mužovi, často nazývanému Pôvabný mladík. Emotívny prednes 14 sonetov v podaní Judi Dench sa prelína s éterickými scénami: postavy na morskom pobreží, pri potoku či v pestrofarebných záhradách. Narušenie týchto magických scén obrazmi pustej a hrozivo vyzerajúcej krajiny dokonale vyjadruje radosti a útrapy lásky zobrazené v sonetoch. Jedinečná technická metóda spočíva v použití formátu Super8 a následnom prenesení na 35 mm film. Výsledkom je úžasná estetika a jej opojnosť umocnená ospalým Coilovým soundtrackom.

Na druhej strane (Auf der anderen Seite; r. Fatih Akin, Nem./Tur., 2007, 122 min.)
Kinosála  -  21:30
Nejat patrí k druhej generácii tureckých prisťahovalcov do Nemecka a váži si svoje postavenie, ktoré dosiahol vďaka vzdelaniu. Neschvaľuje pomer svojho otca s prostitútkou Yeter. Názor zmení, keď sa dozvie, že otcova priateľka  posiela do Turecka peniaze, aby jej dcéra mohla študovať. Ženina smrť, ktorú zaviní otec svojou prchkosťou, postaví medzi syna a otca bariéru. Otec je odsúdený a Nejat odchádza do Istanbulu hľadať Yeterinu dcéru Ayten. Netuší, že tá ako politická aktivistka už predtým utiekla pred tureckou políciou do Nemecka, kde sa spriatelila s nemeckou študentkou Lotte. Ayten však v Nemecku zatkne polícia a následne je vyhostená do Turecka, kde ju uväznia. Lotte sa za ňou vydá, napriek nesúhlasu svojej matky. Hrou osudu sa Lotte stretáva s Nejatom, ktorý v Istanbule zostal, a udalosti, ktoré sa rozpútali Lottiným odhodlaním stretnúť sa s uväznenou priateľkou, ovplyvnia ich životy. Jedného dňa sa do Isanbulu vydá aj Lottina matka, aby vďaka vlastnej skúsenosti prehodnotila svoje postoje.

5.12.
STREDA

Mliečna dráha (Tejút; r. Benedek Fliegauf, Maď., 2007, 82 min.)
Kinosála 2  -  14:30
Dlhý záber na vrtuľu veternej elektrárne, komponovaný na stred. Vychádza slnko a začína fúkať vietor. Obraz stanu a vstávajúcich postáv, ktoré sa začnú pohybovať. Stan odfúkne. Obraz pohybu loďky na rieke v súvislosti s pohybom detského kočíka. Obraz stromu a dvoch trénujúcich bicyklistov v strede záberu. Je už okolo obeda a niekoľko postáv pláva v bazéne, jedna z nich v žltej čiapke. Cesta so stojacim autom a nafúknutou detskou atrakciou. Pri obrovských skladoch čaká človek v kabáte na výdaj tovaru. Podvečerné opustené detské ihrisko a na ňom unavená babička. Slnko pomaly zapadá, terénne auto zastaví na kopci a posádka postaví snehuliaka. Vysvietené okná večerného mesta, nad ktorým sa tancuje dovtedy, kým sa slnko úplne nestratí... Nový desaťzáberový film Benedeka Fliegaufa, autora extrémne populárneho, skoro už kultového filmu Díler (MFF Bratislava 2004), sa zaoberá choreografiou času a priestoru. Zábery sú vnútorne prepojené presnou geometriou pohybu. Pri vnímaní filmu sa treba meditatívne naladiť, nechať svoje vedomie a pozornosť voľne plynúť. A vytvoriť vlastnú interpretáciu.

Vyhostenie (Izgnanie; r. Andrej Zviagincev, Rus., 2007, 150 min.)
Kinosála 1  -  14:30
Alex odíde s manželkou Verou a dvoma malými deťmi z mesta na vidiek, aby prežili niekoľko dní v jeho rodnom dome, stojacom na samote v rozľahlej krajine. Počas pobytu Vera oznámi Alexovi, že je tehotná, ale dieťa nie je od neho. Nahnevaný Alex trvá na potrate. Deti pošle na pár dní k známym a s pomocou svojho brata Marka zariadi zákrok. Celá udalosť však nezostane bez následkov, ktoré Alexa prinútia k zamysleniu sa nad oprávnenosťou jeho počínania. Očakávaný film talentovaného ruského tvorcu, ktorý svojím debutom v roku 2003 vyhral benátsky festival, bol inšpirovaný krátkou prózou Williama Saroyana z roku 1953. Režisér tu podáva obraz rodiny, ktorá sa ocitla v kríze, a diváka zavedie do bližšie neurčeného času a priestoru (exteriéry vznikali v Moldavsku, Belgicku a vo Francúzsku).

Pokánie (Atonement; r. Joe Wright, VB, 2007, 123 min.)
Kinosála 1  -  17:30
Anglicko, rok 1935. Najteplejší deň roka. V prebleskujúcich tieňoch druhej svetovej vojny žije Briony Tallis a jej zámožná rodina vo velikánskom viktoriánsko-gotickom sídle. Tá sa schádza na víkend, počas ktorého sa, v dôsledku dusnej horúčavy a dlho potlačovaných emócií, obnažujú zlovestné a nebezpečné nálady. Briony, začínajúca spisovateľka, je dievčaťom so živou predstavivosťou. Kvôli niektorým vážnym nedorozumeniam obžaluje Robbieho Turnera, syna domácej a milenca svojej sestry Cecilie, zo zločinu, ktorý nespáchal. Toto obvinenie nielenže zničí klíčiacu lásku, ale aj dramaticky zmení život všetkých ostatných. „Film hovorí o deštruktívnej a oslobodzujúcej sile epického príbehu. Sú rôzne verzie adaptácie knižnej predlohy, tak ako sú rôzne typy čitateľov. Urobil som adaptáciu knihy, ktorú som videl, keď som ju čítal. Film je, prirodzene, tiež len ilúzia, ktorá sa pohybuje vo vašej mysli. Príbeh tohto filmu si preto teraz musíte predstaviť sami.“ (Joe Wright)

Ópium – Denník bláznivej ženy (Ópium – Egy elmebeteg nö naplója; r. János Szász, Maď., 2007, 108 min.)
Kinosála 3  -  20:30
Maďarsko v roku 1913. Príbeh Josefa Brennera, spisovateľa a lekára, je faustovským príbehom našich čias. Brenner pracuje ako lekár v psychiatrickej klinike začiatkom 20. storočia. Už mesiace nie je schopný zachytiť ani slovo na papier a stáva sa závislým na morfiu. Jedného dňa dostane novú pacientku, 28-ročnú Gizelu. Duševne chorá žena, naopak, píše neustále; je závislá na svojom denníku a nevie sa rozlúčiť s ceruzkou. Trpí nekontrolovateľnými záchvatmi, v ktorých sa jej zmocňuje neznáma sila. Gizela vytvára aj nádherné obrazy a doktor na ňu začne žiarliť. Vzťah medzi lekárom a pacientkou postupne graduje a mení sa na erotické šialenstvo, z ktorého niet východiska. Lekár za to musí platiť. Gizela ho požiada, aby jej odobral mozog, čím ju zbaví Zla a jemu prinesie konečné zabudnutie. Brenner nemá na výber. Musí zabiť Gizelu – jedinú osobu, ktorú kedy vo svojom živote miloval.

Muž z Londýna (The Man from London; r. Béla Tarr, Franc./Nem./Maď., 2007, 135 min.)
Kinosála 4  -  20:30
Maloin žije jednotvárny život bez nejakých očakávaní ako strážca v morskom prístave, kde monotónne zaznamenáva svet vôkol seba. Už rezignoval na pomalé a neodvratné zhoršovanie života okolo seba a svojej absolútnej osamelosti. Keď sa ale stane svedkom vraždy, nastane v jeho živote náhly obrat. Musí čeliť otázkam morálky, hriechu, trestu, keď sa ocitá na hranici medzi nevinou a účasťou na zločine. Táto situácia ho privedie k zásadnej otázke o zmysle a cene ľudskej existencie. Je to príbeh o túžbe, o ľudskom nezničiteľnom úsilí po slobodnom a šťastnom živote. O ilúziách, ktoré sa nikdy neuskutočnili – o veciach, ktoré nám všetkým dávajú energiu pokračovať v živote, ísť večer spať a nasledujúci deň opäť vstať. Maloinov príbeh je aj naším príbehom. Nás všetkých, ktorí pochybujú a sú schopní pochybovať o svojej obyčajnej banálnej existencii.
 
Cargo 200 (Gruz 200; r. Alexej Balabanov, Rus., 2007, 90 min.)
Kinosála 1  -  22:30
Nový retro-film Alexeja Balabanova vzbudil tento rok v Rusku veľmi rozporuplné reakcie. Cargo 200 sa zaoberá afgánskou vojnovou traumou a sovietskym šialenstvom, spletitý príbeh rozpráva o viacnásobnom znásilnení, totálnom alkoholizme, nekrofílii, maniakálnych policajtoch a brutálnych vraždách. Rozpráva o tom, ako sa doba vymkla z kĺbov a ako prestali platiť morálne či etické zásady. Morbídnosť Balabanovho filmu vyplýva z autenticity prostredia, v ktorom sa postavy pohybujú – preto je taký presvedčivý a málokoho necháva chladným. Alexej Balabanov prešiel vo svojej tvorbe pozoruhodným vývojom, nakrútil výtvarne pozoruhodné, experimentálne ladené filmy ako napríklad Šťastné dni či O netvoroch a ľuďoch, zároveň však režíroval profesionálne bezchybné žánrové, komerčne orientované filmy ako Brat, Brat 2 alebo Vojna. Jeho najnovší Cargo 200 je niečo medzi týmito dvoma vymedzeniami, je to pozoruhodne nakrútená esencia hnusu a šialenstva, ktorá má za cieľ šokovať a tak pravdepodobne prinútiť diváka k úvahám nad sebou samým.