|
POHĽAD SPÄŤ – OSCAR 2008 |
POHĽAD SPÄŤ – OSCAR 2008 |
Okrúhle 80. udeľovanie cien Americkej filmovej akadémie je už síce pár hodín za nami, ale v hlavách svojich priaznivcov ešte čerstvo rezonuje. Ako ste spokojní s výsledkami tento rok? Vyberme sa na rekapitulačnú plavbu rozbúrenými oscarovými vodami.
Osobnosti filmového priemyslu sa začali pred hollywoodskym Kodak Theatre schádzať pár minút po polnoci nášho času v tradičnom Red Carpet Show. Zvedaví moderátori nedali oscarovým ašpirantom čo len vydýchnuť a z každého rohu na nich číhali nenásytné objektívy kamier či fotoaparátov.
02:30 gala večer začína
Slávnostný ceremoniál odštartovala dokrútka, ktorá do jedného obrazu stesnala najrôznejšie herecké či zvieracie filmové postavy. O pár desiatok sekúnd neskôr zavítal na pódium už ostrieľaný Jon Stewart so svojou otváracou rečou. Začal zhurta a, ako inak, nikoho nešetril. Svojou replikou „...fight is over“ spustil spŕšku narážok na nedávno skončený štrajk scenáristov a neobišiel ani zrušenú oscarovú party. Samozrejme, v svojej úvodnej reči nevynechal ani potenciálnych laureátov, keď začal hovoriť na tému krvilačných zabijakov či tehotenstva.
Udeľovanie v znamení Európanov
Španiel Javier Bardem ako psychopatický vražedný stroj a Angličan Daniel Day-Lewis alias mizantropický chamtivý ropný magnát boli od začiatku istými víťazmi. Oveľa otvorenejšie to ale bolo vo vodách nežnejšieho pohlavia. Mnohými favorizovaná Cate Blanchett figurovala v oboch ženských kategóriách, no šťastie stálo na strane Britky Tildy Swinton ako renomovanej právničky a Francúzky Marion Cotillard, ktorá sa prevtelila do titulnej úlohy slávnej šansoniérky Edith Piaf. Jej ďakovná reč so slzami v očiach a na chvíľu „stratenou niťou“ bola najdojemnejším prejavom víťazstva oscarového večera. Len podotknem, že v hlavnej ženskej hereckej kategórií vyhrala herečka v neanglicky hovorenom filme naposledy v 1962. Bola ňou Sophia Loren za výkon vo vojnovej dráme Vrchárka.
Európania úradovali aj čo sa týka kategórie Najlepší cudzojazyčný film. Rakúsky film Diablova dielňa zvíťazil v konkurencii majoritne vojnovo ladených snímok z Kazachstanu, Izraelu, Ruska a Poľska.
Nemôžem nespomenúť nesporne obrovský úspech našich západných susedov, pre ktorých však „oscarové vzrušenie“ nie je žiadne nóvum. Žiadna nominovaná či Oscarom ovenčená dráma, ale pre zmenu Markéta Irglová. Iba 20-ročná hudobníčka si spolu s rodeným Dublinčanom Glenom Hansardom (s ktorým sa poznajú od jej 13. rokov) odniesla ocenenie za spoločnú pieseň „Falling Slowly“ z filmu Once. Za zmienku stojí dodatočná ďakovná reč, ktorá bola Irglovej po reklamnej prestávke umožnená, nakoľko ju jej partner pustil k slovu až príliš neskoro. Povedala pár patetických, i keď pekných slov na tému sny, túžby a ich realizácia.
Bleskurýchly Bourne, gurmánsky potkan a Taxi to...
Čo majú tieto pojmy spoločné? No predsa Oscara na konte. Všetky tri nominácie v technických kategóriách (strih zvukových efektov, zvuk, strih) premenilo v Oscara Bourneovo ultimátum, podľa mnohých najlepší akčný triler (nielen) minulého roka. Prekvapujúci 100 %-ný zásah.
Čo sa týka najlepšieho animovaného diela a celovečerného dokumentu, na oboch frontoch sa črtal súboj mainstreamu a artu (Dobrú chuť vs. Persepolis, Taxi to Dark Side vs. Sicko). Výsledok? Jeden bod pre komerčné dielo (Dobrú chuť) a jeden pre artové (Taxi to Dark Side).
05:43 „Krv“ - „Krajina“ 2:2
Jeden z najdramatickejších momentov večera. Kým film bratov Coenovcov mal na konte Oscara za najlepší adaptovaný scenár a najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe, Andersonova Čierna krv sa mohla pýšiť najlepšou kamerou a najlepším hercom v hlavnej úlohe. Misky váh boli prakticky vyrovnané, bolo celkom pravdepodobné: kto vyhrá najlepšiu réžiu, vyhrá aj najlepší film. Na scéne privítalo publikum minuloročného držiteľa Oscara za najlepšiu réžiu, Martina Scorseseho. Pamätáte si ešte na úvod jeho ďakovnej reči: „Could you double-check the envelope, please?“. Ak nie, zostrih ocenených režisérov ostatných ročníkov vám mohol tento ako i mnohé iné pamätné okamihy priblížiť. Scorsese vyhlasuje výsledok a víťazmi sa stávajú bratia Coenovci za ich parádnu réžiu k Táto krajina nie je pre starých.
|
And the Oscar goes to Joel and Ethan Coen...
Nakoľko som patril k tým, ktorí sa jednoznačne prikláňali na stranu Čiernej krvi, predsa som niekde v kútiku duše dúfal, že výsledne skóre bude 3:3. Som totiž názoru, že réžia pre „Krajinu“ a film pre „Krv“ by bolo spravodlivé rozhodnutie. Docenili by sa oba vynikajúce počiny.
Ethan a Joel Coenovci sa nedeľňajším (u nás pondelňajším) triumfom zaradili medzi úzku elitu filmárov, ktorým sa v jednej večer podaril husársky kúsok – zisk troch zlatých rytierov stojacich na filmovom kotúči. Obdobný „triple“ si na konto pripísali Billy Wilder (Byt), Francis Ford Coppola (Krstný otec II) a James Cameron (samozrejme Titanic).
Možno sa niektorým (najmä obdivovateľom „Krajiny“) výsledok poslednej a najhodnotnejšej kategórie nezdá byť prekvapivý, avšak mojimi očami taký rozhodne je. Najväčšie šance sa pred slávnostnou ceremóniou dávali trojuholníku „Krv“ – Pokánie – „Krajina“. Pokánie malo v rukách Zlatý glóbus a BAFTU, Krajina mala výbornú réžiu a Bardema, Krv zas Day-Lewisa a tiež vážneho kandidáta na ocenenie režisér roka. Samozrejme, posledné dva menované filmy tiež zhrabli nejaké tie (u nás menej známe) filmové ceny. Po témach eutanázie (Million Dollar Baby) a rasovej neznášanlivosti (Crash) sú akadémií posledné dva ročníky po chuti skôr akčnejšie orientované filmy. Proti gustu žiaden dišputát...
Kto vyšiel s prázdnymi rukami?
Tento ročník sa čo - to ušlo výnimočne každému adeptovi na hlavnú cenu, no história si pamätá poriadnych smoliarov hlavnej „kráľovskej“ kategórie. Za roky dávno minulé spomeniem Spielbergovú Purpurovú farbu (11 nepremenených nominácií) a za roky nedávno minulé Scorseseho Gangy New Yorku (10 premárnených šancí).
Predsa sa ale našli takí, ktorí budú 80. udeľovanie výročných cien ešte dlho rozdýchavať. Na mysli mám tvorcov ambiciózneho francúzsko-amerického diela Skafander a motýľ, ktoré malo dve želiezka v ohni v hlavných a dve v technických kategóriách. Rok 2007 bol po pracovnej stránke náročný pre Cate Blanchett, čo reflektovali dve oscarové nominácie. Avšak ani kreácia kráľovnej Alžbety či Boba Dylana jej druhého Oscara nepriniesla.
Koláž rozprávky, muzikálu a romantickej komédie, Začarovaní, mala v kategórií Najlepšia filmová pieseň dokonca až troch zástupcov, a teda 60 %- nú šancu na skórovanie. Ušiam akademikom avšak viac ulahodil spomínaný song „Falling Slowly“. Značné sklamanie pravdepodobne opantalo aj tvorcov spektakulárnych Transformers. Tí neuspeli ani v jednej z troch kategórií technického zamerania (zvuk, strih zvuku, vizuálne efekty).
|
Vtipné momenty
Element, bez ktorého sa udalosť formátu Oscar nemôže zaobísť. O zábavu sa od samotného úvodu staral už tradične skvelý Stewart, no v priebehu udeľovania mu miestami obstojne pomáhali i účinkujúce dvojice (Steve Carell a Anne Hathaway, Seth Rogen a Jonah Hill či Josh Brolin a James McAvoy).
K osviežujúcim momentom patrila „ďakovačka“ Javiera Bardema, ktorý po kratšej chvíľke spustil rezký uragán slov. Nezabudol poďakovať bratom Coenovcom, že boli natoľko šialení, aby mu dali postavu s najhorším účesom aký kedy mal a jeho posledné slová vďaky smerovali v španielčine k jeho matke.
Fiktívnu kategóriu „Novorodenec“ (ako som si ju dovolil osobne nazvať) uviedol Stewart s nominovanými herečkami v druhom stave: Cate Blanchett, Jessica Alba, Nicole Kidman. Vtipná chvíľa počuť po toľkých „And the Oscar goes to...“ pre zmenu formulku „And the baby goes to... (Angelina Jolie) :-)
Helen Mirren vyhlásila najlepšieho herca v hlavnej úlohe, o ktorom, hádam, nikto ani nepochyboval. Úprimne vysmiaty a šťastný Daniel Day-Lewis si cenu prebral vo veľkom štýle, keď pred minuloročnou „kráľovnou“ nečakane pokľakol, aby mu s pozláteným rytierom „požehnala“ v rytierskom štýle.
Zostrihy mapujúce 80-ročnú históriu
K vyše trojhodinovej ceremónií neodmysliteľne patria najrozličnejšie zostrihy, dokrútky, či montáže. K najkrajším momentom sa zaradil hneď prvý zostrih ohliadajúci sa za najpamätihodnejšími situáciami doterajšej histórie za hudobného sprievodu „My Heart Will Go On“, zavŕšený ďakovnou rečou Charlieho Chaplina pri preberaní Oscara za prínos do filmového umenia.
Každej zo štvorice hereckých kategórií predchádzal príslušný zostrih reflektujúci elektrizujúce momenty bohatej histórie udeľovania. Vychutnať sme si mohli napríklad nefalšovanú detskú radosť Roberta Benigniho alebo húževnatý a vášnivý ďakovný prejav Cuba Gooding Jr. z roku 1997.
Mohli sme taktiež zhliadnuť, čo by nás s istotou neobišlo, keby scenáristi a producenti nenašli spoločné slovo. Dvojica dokrútok „Nazeranie cez ďalekohľady“ či „Prebudenie sa zo zlého sna“ bola každopádne zaujímavou zmesou klipov. O čosi hodnotnejší mi ale prišiel chronologický zostrih doposiaľ všetkých víťazných filmov od roku 1929.
Povinnou zastávkou bol už tradične prehľad umelcov filmového priemyslu, ktorí nás v uplynulom roku navždy opustili. Najväčší potlesk si bez okolkov vyslúžili fotografie s menami Ingmar Bergman, Michelangelo Antonioni či Heath Ledger, ktorý bol smutnou bodkou za nostalgickou spomienkou.
|
Citeľný vplyv štrajku
Ak by sa štrajk majstrov slova (5. 11. 2007 – 12. 2. 2008) skončil pred vyhlásením nominácií (t. j. 22. 1. 2008), tím scenáristov by zarezával o približne dvadsaťjeden dní skôr. Aj vzhľadom na fakt, že zlatý plešivec oslavoval jubilejné 80. narodeniny (mimochodom, na pódiu mu ako jediná poblahoželala milo šokovaná Tilda Swinton), šou sa niesla v chudobnejšom duchu. V porovnaní s minuloročným ceremoniálom, ten tohtoročný sprevádzal viditeľný kvalitatívny pokles. Bezpochyby, pod túto skutočnosť sa veľkou mierou podpísala štrajková pohotovosť. Chýbali mi osviežujúce kultúrne vsuvky akými minulý rok boli akrobati za filmovým plátnom alebo dych berúci „zvukový“ zbor. Musím teda nerád konštatovať, že 80. Oscarovi nemôžem nalepiť označenie pompézny či nezabudnuteľný. Najnovšie prieskumy dokonca tlmočia, že slávnostné udeľovanie sledoval rekordne najnižší počet divákov.
Čo dodať na záver?
Za celoživotný prínos do filmového umenia ocenila akadémia čestným Oscarom Roberta Doyleho, ktorý v októbri dovŕši magický vek 99 rokov. Doyle sa podpísal pod výpravu k filmom ako Na sever severozápadnou linkou, Vtáci alebo Fidlikant na streche. Za svoju kariéru sa uchádzal o najhodnotnejšiu filmovú trofej celkovo štyrikrát. Či už ste s výsledkami tohtoročných Oscarov spokojní alebo nie, asi sa zhodneme, že Oscary sa začínajú podobať športovými podujatiam, pri ktorých sa čoraz frekventovanejšie hovorí dobre známe „všetko je možné, nepredvídateľné“. A tak je tomu prakticky všade, nielen v športe či filme.
Bilancia ocenených (s počtom Oscarov viac ako jeden):
Táto krajina nie je pre starých: 4
Bourneovo ultimátum: 3
Čierna krv: 2
Edith Piaf: 2
