|
JAVIER BARDEM TÚŽIL PO MALIARSTVE |
JAVIER BARDEM TÚŽIL PO MALIARSTVE |
Môže sa pochváliť slušnou zbierkou cien, štyrikrát ďakoval pred španielskym publikom za cenu Goya, raz sa mu podarilo vyhrať Baftu a okrem iného má vo vrecku aj Zlatý glóbus či Oscara. Jeho meno je Javier Ángel Encinas Bardem.
Narodil sa 3. marca 1969 v Las Palmas na Kanárskych ostrovoch a keď sa pozrieme na jeho rodinu, hneď pochopíme odkiaľ pramení Bardemov nepochybný herecký talent. Jeho starý otec bol známym španielskym hercom (a to sa narodil ešte v 19. storočí!), mama Pilar je tiež herečka a jej brat, Javierov ujo Juan Antonio Bardem pôsobil vo filmovej brandži ako režisér. Javierovi súrodenci, Carlos a Mónica sú tiež herci, a občas si aj spolu zahrali.
I keď bol ešte len v škôlkarskom veku, mama ho so sebou brávala do divadla a prvú hereckú skúsenosť zažil ako šesťročný. Získal malú rolu v televíznom seriáli El Picaro. Cenné skúsenosti zbieral aj na divadelných doskách v kočovnom divadle, s ktorým vystupoval po celom Španielsku.
|
|
Herectvo ale nebola jeho jediná záľuba. Venoval sa aj rugby, čo v kontinentálnej Európe nie je práve najpopulárnejší šport a bol v ňom dobrý. Pri jeho fyzickej stavbe a čosi vyše 180 cm sa ani nie je čomu čudovať. Hral dokonca aj za španielsky národný tím. No, stále ho voľačo ťahalo k umeniu, tak začal študovať na Škole umení a remesiel v Madride. Jeho študijným odborom však nebolo herectvo, akoby sa dalo predpokladať. Javier sa prihlásil na maliarstvo. Stať sa raz veľkým umelcom, maliarom bol jeho sen. Podľa vlastných slov však pochopil, že na to nemá dostatok talentu a štúdium nedokončil.
Po odchode zo školy nastalo v jeho živote bizarné obdobie, počas ktorého striedal rôzne povolania. Vyskúšal si aké je to byť čašníkom, vyhadzovačom a dokonca aj striptérom.
Zlom prišiel v roku 1990 s režisérom Bigasom Lunom a jeho filmom Edades de Lulú. Tu sa mu úplnou náhodou podarilo získať rolu Jimmyho, keďže na konkurz šiel pôvodne len sprevádzať svoju sestru. Nasledovala spolupráca s nielen v Španielsku známym režisérom Pedrom Almodóvarom vo filme Vysoké opätky.
Väčšiu úlohu a aj pozornosť dostal v ďalšom filme Bigasa Lunu Šunka, šunka. V ňom stvárnil modela snívajúceho o kariére toreadora, za ktorého bol aj prvýkrát nominovaný na cenu Goya. Písal sa rok 1993. Okrem toho sa tu prvý raz stretol s vtedy ešte svetu neznámou Penélope Cruz.
Ďalšia spolupráca s Bigasom Lunom znamenala pre Javiera Bardema ďalšiu nomináciu na cenu Goya, tentoraz za rolu ambiciózneho macha Benita Gonzaleza. Vtedy už bol v Španielsku známym hereckým menom. Režisér Luna týmto filmom potvrdil, že má nos na talentovaných hercov. Okrem Bardema v tomto filme môžeme vidieť aj mladého Benicia Del Tora.
|
|
V roku 1995 konečne premenil svoju už tretiu nomináciu na cenu Goya pre herca v hlavnej úlohe. Bolo to za rolu Víctora Venturu (nezamestnaný herec, ktorý z finančnej núdze skončí ako operátor na erotickej linke) v komédii Boca a boca. Rok predtým získal Goyu za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Días Contados.
Ďalšia spolupráca dvoch talentov španielskej kinematografie, Bardema a Almodóvara sa odohrala v roku 1997. Išlo o drámu Na dno vášne. Režisér tu Javierovi zveril rolu (nominácia na Goyu) bývalého policajta Davida pripútaného na invalidný vozík. Na ten sa dostal nešťastnou náhodou pri výkone svojej práce, keď ho postrelil Victor, roznášač pizze. Vo filme môžeme opäť nájsť Almodóvarovu obľúbenkyňu Penélope Cruz a tiež aj matku Javiera Bardema, Pilar.
Svoj anglofónny debut zaznamenal v roku 1997 filmom Perdita Durango (v angličtine Dance with the Devil). Príbeh je o nebezpečnej kráske Perdite a jej milencovi Romeovi Dolorosovi (Bardem). Romeo je kriminálnik i kňaz Satanistického kultu a z času načas potrebuje nejakú tú ľudskú obeť pre svojho pána. Táto Bardemova úloha je plná násilia (ako aj film), ktoré v skutočnom živote herec odsudzuje. Aj preto si takéto agresívne až psychopatické osobnosti zahral na striebornom plátne len dva razy.
Po tomto počine sa vrátil k španielskym filmom ako napríklad Entre les Piernas režiséra Manuela Goméza Pereiru. Bardem tu hrá producenta Javiera. Javier skončí na liečení vďaka závislosti od sexu po telefóne, kde sa stretáva s Mirandou (Victoria Abril), ktorá má manžela, dcéru a sex s náhodnými mužmi.
|
|
Pre svet anglického filmu musel Javiera Bardema znovuobjaviť režisér Julian Schnabel. Ten plánoval nakrútiť film o Reinaldovi Arenasovi, kubánskom spisovateľovi, otvorenom, čo sa jeho politických aj sexuálnych preferencií týka. Schnabel pôvodne chcel, aby hlavnú postavu stvárnil Benicio Del Toro. Nakoniec rola prischla Bardemovi, aj keď ten mal sprvu námietky. Extrémne sebakritický, ako vždy, nedôveroval svojim schopnostiam stvárniť reálnu postavu umelca, o ktorom vtedy veľa nevedel. Neistý si bol aj svojou angličtinou. Schnabel musí mať veľmi dobré presvedčovacie schopnosti, keďže Bardem rolu zobral a dobre urobil. Vďaka nej bol totiž ako prvý Španiel nominovaný na Oscara a tiež Zlatý glóbus. Aj samotný film Kým sa zotmie (2000) pozbieral mnoho filmových ocenení. Pre Javiera bola asi najhodnotnejšia pochvala od jeho vzoru ešte z detských čias, Al Pacina. Ten mu zavolal domov, do Španielska, aby mu vyjadril svoj obdiv, načo mu Bardem odpovedal dnes už známou vetou: „Neverím v Boha, verím v Al Pacina!“
Po tomto fenomenálnom úspechu sa k (vraj) hanblivému Španielovi začalo hrnúť mnoho hollywoodskych ponúk, no Bardem zostal uvážlivý a vyberavý. Spolupracoval s Johnom Malkovichom na jeho režijnom debute The Dancer Upstairs, menšiu úlohu stvárnil vo filme Michaela Manna Collateral (v hlavnej role s Tomom Cruiseom). Alejandro Amenábar ho obsadil do životopisného filmu Volanie Mora o španielskom autorovi Ramónovi Sampedrovi. Ten vo veku 25 rokov nešťastnou náhodou ochrnul a zvyšok svojho života bojoval za právo na eutanáziu. Film získal Oscara a Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film a Javier Bardem vyhral svojho štvrtého Goyu. Na jar 2005 bol dokonca jedným z porotcov v Cannes, aj keď si myslí, že umenie je vysoko subjektívna záležitosť.
O rok neskôr si zahral v dlho očakávaných Goyových prízrakoch od Miloša Formana, kde podal skvelý výkon ako oportunistický brat Lorenzo. Potom mu zavolali bratia Coenovci a ponúkli mu úlohu v ich pripravovanom filme Táto krajina nie je pre starých. Verný svojim zvykom, Bardem úlohu najprv odmietol. Dôvody? Už spomínaná angličtina, nie práve vrelé city voči násilníkom a násiliu a fóbia zo šoférovania. Okrem nej má ešte jednu fóbiu, a to z mora. Za ňu je vraj zodpovedný Steven Spielberg. Našťastie Coenovci sú tiež schopní v presviedčaní a film nakrútili aj s Bardemom v úlohe zlosyna Antona Chigurha. A práve za túto rolu dostal svojho prvého Oscara. Priznáva, že nakrúcanie bolo náročné na psychiku a nepozdával sa mu ani účes, ktorý musel nosiť. Ľudia zo štábu na neho však spomínajú ako na rodeného zabávača. Jeho kolega Josh Brolin sa dokonca nechal počuť, že nestretol milšieho človeka ako je Bardem.
Momentálne tento milý človek spolupracuje na filme Vicky Cristina Barcelona s Woody Allenom a do kín prichádza jeho ďalší film Láska v čase cholery podľa rovnomennej knihy od Gabriela Garcíu Márqueza. Máme sa načo tešiť.
