JURAJ JAKUBISKO - REŽISÉRSKA LEGENDA

Počas 70. rokov mal najmä vďaka svojej „inakosti“ zákaz nakrúcania celovečerných hraných filmov a na deväť rokov sa nedobrovoľne odmlčal. Podarilo sa mu ale presadiť na poli dokumentárnych filmov a svoj návrat realizoval filmom Postav dom, zasaď strom. Jakubisko však cenzorom príliš „nevyhovel“: došlo k cenzurovanému záveru a film bol krátko po uvedení v kinách nakoniec stiahnutý a umiestnený v trezore za negatívne skresľovanie vtedajšej socialistickej doby. Jakubisko ale po niekoľkoročnej absencii s hranými filmami nesklamal. Film síce dostal nálepku „nežiadúci“, režisérovi však možnosť v pokračovaní kariéry odoprená, našťastie, nebola.

Dostavili sa 80. roky, ktoré zaznamenali hneď niekoľko vrcholov jeho kariéry. Po sympatickej televíznej trilógii Nevera po slovensky (do kín bola uvedená v dvojdielnej verzii) prišla na rad televízna rodinná sága Tisícročná včela (1983) s plejádou hereckých ikôn slovenského filmu ako Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský či Pavol Mikulík. Filmová adaptácia rovnomenného generačného románu Petra Jaroša (prešpikovaná magickým realizmom, čo Jakubiskovi sadlo ako uliate) bola ovenčená množstvom cien a stala sa medzinárodne populárnou.

V roku 1985 si vzal za ženu divadelnú a televíznu herečku Deanu Horváthovú a v ten istý rok splodili syna Jorika. Druhá polovica 80. rokov sa niesla v znamení rozprávok. Tie boli dovtedy pre Jakubiska nepreskúmanou oblasťou. Po poetických dielach, experimentoch, kritike socialistickej spoločnosti a rodinnej dráme vytvoril kultovú slovenskú rozprávku Perinbaba (1985) v titulnej úlohe s Giuliettou Masina (manželkou Federica Felliniho) a ďalšiu populárnu vec určenú pre deti Pehavý Max a strašidlá (1987).

Plodné obdobie zavŕšil kritikmi zbožňovanou poetickou tragikomédiou Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorej vykreslil roky povojnové a päťdesiate. Podivná nerozlučná dvojica v zložení komediant a vojak, vojnou poznačená osudová žena Ester, nenávisť a komunistická mašinéria zohrali hlavné úlohy. Tento silný príbeh sa podľa režisérových slov stal „predzvesťou pádu socializmu“. Film mal premiéru v lete a socializmus kapituloval tri mesiace po uvedení. Na kvality tohto diela po revolúcii už nedokázal nadviazať.

Hudobný televízny film Takmer ružový príbeh (1990) a záver voľnej trilógie o šťastí Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) sa už ale pozitívnym ohlasom netešili. Vtedy, hádam, nikto netušil, že na svoj najväčší prešľap pán režisér ešte len čaká. Po vzniku samostatnej republiky sa presťahoval do Prahy, kde žije a pracuje dodnes. Návrat do Bratislavy ale prednedávnom vôbec nevylúčil, práve naopak. 

Po päťročnej odmlke slávil s podobenstvom o konci sveta - Nejasná správa o konci sveta (1997) - po dlhšom čase ako-také úspechy. Film si vyslúžil štyroch Českých levov (herečka vo vedľajšej úlohe, strih, zvuk, hudba) a stal sa Jakubiskovým posledným počinom v 20. storočí. 

Prišlo sedemročné čakanie na ďalší kúsok z dielne tohto filmového mága. Medzitým bol Jakubisko v roku 2002 na 10. MFF Art Film ocenený Zlatou kamerou za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a o rok neskôr sa kochal Českým levom za dlhoročný umelecký prínos českému filmu.

Kontroverzná erotická komédia Post Coitum (2004) bola síce hviezdne obsadená (Franco Nero, Richard Krajčo, Lucie Vondráčková), ale kritikmi nekompromisne zrovnaná so zemou. Svojím prvým filmom v 21. storočí si režisér značne pošpinil svoju povesť a nielen jeho verní fanúšikovia nechápavo krútili hlavou, ako mohlo toto vzniknúť pod jeho režisérskou taktovkou. 

Príde s 15. filmom, historicko – rozprávkovým Bathory, veľký comeback veľkého režiséra? Presadí sa vo svete pohyblivých obrázkov (konečne aj) v novom miléniu? Tak či onak, Juraj Jakubisko je už nejaké to desaťročie symbolom a modlou slovenskej kinematografie. Jeho tvorba je bizarná, poetická, plná fantázie a hravosti. Od roku 1999 je členom Európskej filmovej akadémie a od roku 2001 docentom na FAMU. Bez ohľadu na úspech jeho aktuálneho (veľko)filmu sa od neho pravdepodobne ešte dočkáme minimálne jedného diela. Ďalšou neprehliadnuteľnou postavou našich dejín, ktorú chce priviesť na filmové plátno, je kráľ Veľkej Moravy - Svätopluk.