RUSKO OCENENÉ NA FESTIVALE VÝCHODOEURÓPSKEHO FILMU |
RUSKO OCENENÉ NA FESTIVALE VÝCHODOEURÓPSKEHO FILMU |
Nemecké mesto Cottbus sa po 18-ty krát stalo metropolou filmu. Medzinárodný filmový festival východoeurópskeho filmu v dňoch 11.-16.11.2008 priniesol 136 filmov z 36 krajín východnej Európy. „Plnoletého“ festivalu sa zúčastnilo 17 300 návštevníkov.
Filmy boli rozdelené do 9 sekcií, medzi nimi napríklad Retrospektíva: Pražská jar (v rámci nej sa premietali napr. Pelíšky), Národné hity (medzi nimi Bathory) alebo Špeciály (ku ktorým zaradili Obsluhoval jsem anglického krále; divákom sa páčil). V rámci sekcie Filmov pre deti a mládež bola uvedená ďalšia česká snímka: Nejkrásnější hádanka. Diváci mali možnosť vidieť aj niekoľko filmov z bývalej ČSSR, ako O slavnosti a hostech Jana Němca, alebo Vtáčkovia, siroty a blázni - Juraja Jakubiska. Zo slovenských filmov, ktoré svetlo sveta uzreli v tomto roku, sa do súťažnej sekcie nedostal žiaden.
Najväčšia sekcia Fokus: Nové kino z Pobaltska priniesla témy problémov sprevádzajúcich dospievanie, či neľahkých životných rozhodnutí u mladých ľudí. Patria tu lotyšský film Monotonija, litovský film Kolekcioniere alebo estónsky Kuhu pögenevad hunged.
Do súťaže hraných filmov boli zaradené tieto filmy: Delta (Maďarsko, Nemecko), Děti noci (ČR), Dikoe pole (Rusko), Întălniri Încrucisate (Rumunsko), Mucha (Rusko), Niciji sin (Chorvátsko), Plennyj (Rusko, Bulharsko), Rysa (Poľsko), Tulpan (Nemecko, Švajčiarsko, Kazachstan, Rusko, Poľsko), Venkovský učitel (ČR, Nem., Fr.).
Hlavnú cenu získal film rusko-bulharský film Plennyj / Captive režiséra Alexeya Uchitela. Príbeh odohrávajúci sa v centre rusko-čečenskej vojny, ktorého odkaz spočíva v poznaní, že vo vojne je človek človeku vlkom. Aj keď sa hlavný hrdina - ruský vojak s čečenským zajatcom viac-menej skamaráti, pud sebazáchovy je silnejší. Emotívny príbeh, žiaľ, neprináša nič nové. Nezmyselnosť vojny sa pretriasala už v toľkých filmoch... Treba ale vyzdvihnúť herecké výkony aj prácu kamery. Film sa k slovenskému divákovi dostane aj na MFF v Bratislave.
Cenu za najlepšiu réžiu si odniesol Sergei Dvorzevoy za film Tulpan. Je to už jeho tretia cena za rok 2008. (Tulpan sa stal aj najlepším debutovým filmom v Zurichu a v Bitole získal Striebornú kameru 300 za najlepšiu kinematografiu.) Vynikajúca snímka z exotického prostredia kazašskej stepi svojským spôsobom vyzdvihuje tradičné hodnoty. Zasmejete sa aj si poplačete. Mladý pastier oviec sa chce oženiť, ale široko-ďaleko je len jedna mladá žena súca na vydaj, a aj tú mu jej rodičia odmietajú dať. Mladík sa nevzdáva, aj keď má na mále. Bez zbytočnej patetickosti snímka preniká aj do duše ženy a zobrazuje aj svet detí vyrastajúcich uprostred stepi, z ktorých každé má svoj špecifický svet. Vysoko kvalitný film je pritom debutom režiséra, ktorý doteraz nakrútil krátke a dokumentárne filmy. Svedčí o tom aj kamera – dalo by sa povedať, že Tulpan je istým spôsobom aj dokumentom. Určite ho odporúčam do vašej pozornosti na MFF BA.
Po dvoch ruských favoritoch úspech zožal aj poľský film vyrovnávajúci sa s témou socializmu: Rysa / Scratch. Režisér Michal Rosa si zaň z Nemecka odniesol Cenu za mimoriadny umelecký prínos, konkrétne za scenár. Prirovnali ho dokonca k „poľskému Životu tých druhých“. Odvážne tvrdenie, no v každom prípade platí, že herecký výkon hlavnej ženskej hrdinky je nezabudnuteľný. Film by mohol poslúžiť aj ako podrobná psychologická štúdia človeka, ktorý stráca zmysel života. Na rozdiel od Života tých druhých vám v tomto prípade ostane v ústach trpká príchuť. Žiadne zmierenie či odpustenie. Z Cottbusu film poputuje aj na festival do Bratislavy, takže si môžete prísť moje hodnotenie porovnať.
Na spomínaný Tulpan sa podobá aj ruský film Dikoe Pole / Wild field (réžia: Mikhail Kalatozishvili), pretože diváka opäť zavedie na divokú step. Pozitívna správa: aj on sa bude premietať na prelome novembra a decembra v našom hlavnom meste! Nemali by ste si ho nechať ujsť. Ide o pohľad do života mladého lekára, ktorému spoluobyvatelia rozľahlej planiny nosia na ošetrenie napríklad aj kravu, ktorá zjedla obrus, ale aj dvoch vážne postrelených mladých ľudí po hádke. Uvidíte operáciu na holej skale, mŕtveho človeka zahrabaného po plecia do zeme, anjela aj blázna a mnohé iné prekvapujúce prvky, na ktorých vyrástol veľmi príjemný film evokujúci atmosféru ruskej literatúry, obzvlášť Čechovových poviedok. Získal ceny FIPRESCI aj Ekumenickej poroty.
Maďarský film Delta režiséra Kornéla Mundrucza bol príjemným prekvapením. Veľa sa v ňom toho nenarozpráva, ale o to sú silnejšie herecké prejavy, symbolika, hudba. Film získal cenu Dona Quijtoa. Svojou atmosférou evokuje sčasti Dogville. Keď sa väčšina spojí a rozhodne sa zničiť menšinu... Ide o tému incestu, prezentovaného však na „tej dobrej strane“. Rozhodne vedie k zamysleniu sa nad rôznymi otázkami...
Cenou za najlepší debut sa môže pochváliť ďalší ruský režisér Vladimir Kott za jeho Muchu / Fly. Je to skôr film pre mládež, v ktorom sa nešetrí humorom – ani čiernym. Výborné herecké obsadenie, skvelá hudba, originálna téma hľadania spoločnej reči dcéry a „nového“ otca. Skoro ako keby Pipi dlhá pančucha prešla z rozprávky do filmu. Kúsok odľahčenej atmosféry súťažná prehliadka potrebovala ako soľ.
V súťaži sa vyskytli aj dva české filmy – Venkovský učitel Bohdana Slámu a Deti noci Michaely Pavlátovej. Prvý z nich získal cenu publika. Celkovo sa zdá, že Nemci majú českú kinematografiu v obľube. Druhý spomínaný český výtvor bude v súťažnej sekcii aj na MFF BA. V Cottbuse ostal takmer bez povšimnutia...
„Bez povšimnutia“ poroty ostali ešte filmy Întălniri Încrucisate / Crossing dates rumunskej režisérky s menom Anca Damian a chorvátsky Niciji sin / No one´s son Arsena Antona Ostojića. Rumunský film bol akýsi nesúrodý, snažil sa spojiť tri rôzne príbehy spoločnou niťou, no tá sa kdesi pretrhla. Chorvátsky film útočiaci na city rozoberal opäť tému vojny, konkrétne srbsko – chorvátskej spred takmer dvadsiatich rokov. Muž, ktorý v nej prišiel o nohy sa dozvedá, že jeho korene sú v podstate na nepriateľskom území... Ťažký film na absorbovanie, pre Nesrbov a Nechorvátov málo zrozumiteľný (aj keď edukatívny a motivujúci k zaujímaniu sa o problematiku...)
Popri súťažných filmoch záujem u mňa vzbudil aj film zo sekcie Filmov pre deti a mládež Als Grossvater Rita Hayworth liebte / When Grandpa loved Rita Hayworth nemeckej režisérky českého pôvodu Ivy Švarcovej, ktorá v ňom prerozprávala vlastné spomienky. Hrá tu napríklad Vlastimil Brodský či Vladimír Hajdu. Síce film nakrútili už pred 8 rokmi, stále má čo povedať. Žiaľ, v slovenských ani v českých kinách sa dosiaľ nepremietal... A pritom ide o tému emigrácie rodiny z bývalého Československa do západného Nemecka v roku 1969. Výborné spracovanie, dokonalé detaily evokujúce šesťdesiate roky, dobre zvládnutá psychologická rovina, a všetko poňaté s ľahkosťou a očami malého dievčatka.