SILNÉ TÉMY, TVORIVÉ ŽENY – BERLINALE 2009

.hviezdy nad Berlínom

Zdalo by sa, že jedenásť berlínskych dní sa nieslo v znamení hviezd. Demi Moore, Michelle Pfeiffer, Clive Owen, Keanu Reeves, Renée Zellweger, Kate Winslet, Angela Bassett, Robin Wright Penn, Willem Dafoe naznačovali, že Hollywood nemá najmenší problém predstaviť sa na druhom konci zemegule aj v studenej zime. Možno síce argumentovať, že spomínané hviezdne mená predstavili väčšinou značne diskutabilné filmy. To však nič nemení na tom, že Berlinale ostáva dôležitým miestom pre hviezdy, a preto má neoddiskutovateľnú pozíciu v kalendári svetových festivalov. Berlín je navyše vyhľadávanou lokalitou pre veľké produkcie: aj počas Berlinale v štúdiach v Babelsbergu nakrúcali napríklad Quentin Tarantino a Roman Polanski.

.ocenené Peru

Berlínsky festival sústreďuje na seba veľkú medzinárodnú mediálnu pozornosť. Akreditovalo sa viac ako tritisíc novinárov z celého sveta, ktorí si vychutnávali tunajší fenomén: Berlinale síce patrí očakávaným hviezdam, ale ceny sa rozdeľujú spravidla „zvyšku“ sveta. Najvyššie ocenenie putovalo v posledných rokoch do krajín, ktoré určite nepatria k festivalovým premiantom (Brazília, Čína, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika). Aj tentoraz sa predpokladalo, že sedemčlenná jury na čele s neodhadnuteľne silnou Tildou Swinton z osvedčeného koloritu príliš nevybočí. A záverečný verdikt „nesklamal“.

Zlatého medveďa (uchádzalo sa oň 18 filmov) si odniesla 32-ročná peruánska režisérka Claudia Llosa za svoj druhý hraný film La teta asustada (Mlieko utrpenia). Obrovské prekvapenie – prvýkrát v histórii je peruánsky film v berlínskej súťaži a hneď získa najvyšší triumf! Hlavnou hrdinkou je večne ustráchané dievča, ktoré svoj permanentný strach akoby nasalo s materským mliekom. Narodila sa totiž znásilnenej matke, jednej z mnohých obetí zneužívania v dôsledku politického násilia v krajine v 80. rokoch minulého storočia. Mladá Fausta je postihnutá zvláštnou chorobou, ktorou údajne trpia Peruánky, čo zažili roky teroru v čase pôsobenia gerilovej organizácie Svetlý chodník. „Cena je pre Peru, pre našu krajinu,“ vyhlásila silne dojatá režisérka po prevzatí pozlátenej sošky a dodala: „Pre mňa je dôležité, aby sa spomenulo na ženy, ktoré sužovalo násilie, a aby sa uctili, pretože o tom v mojej vlasti takmer nikto nehovorí.“ Filmu, určenému pre vnímavého diváka, nemožno uprieť štylistickú precíznosť, vizuálnu presvedčivosť, úspornosť dialógov a predovšetkým silné posolstvo.

.najlepší film?

Pre mnohých z prítomných novinárov bol najlepším filmom festivalu uruguajsko-argentínsko-holandsko-nemecká koprodukcia Gigante argentínskeho tvorcu Adriana Binieza. Troma cenami to napokon potvrdila aj porota. Veľkú cenu jury, Cenu Alfreda Bauera (za inováciu vo filme) i Cenu za najlepší debut získal minimalistický portrét nesmelého strážcu v supermarkete, ktorého posadnutosťou sa stane sledovanie upratovačky prostredníctvom priemyselných kamier. Striedmy a ľudský príbeh, vyznačujúci sa napriek vážnej téme humorom a spontaneitou.

Druhú cenu Alfreda Bauera si prevzal 84-ročný klasik Andrzej Wajda za komornú drámu Tatarak (Sladká horúčka), v ktorej spojil literárnu predlohu Jaroslawa Iwaskiewicza s autentickou rodinnou tragédiou protagonistky filmu, známej herečky Krystyny Janda.

„Povinné“ percentá pre domácu kinematografiu tentoraz zastupovovala snímka režisérky Maren Ade Alle Anderen (Všetci ostatní), ktorej porota udelila druhú Veľkú cenu, ako aj Cenu pre najlepšiu herečku (Rakúšanke Birgit Minichmayr). Vzťahová dráma síce príliš neoslovila mimonemeckých recipientov, zato potvrdila jeden z trendov tohtoročného Berlinale – dominantný postoj silných žien pred a za kamerou. Túto tému rozvíjali viac alebo menej úspešne aj dánska snímka Lille soldat (Malá vojačka) režisérky Annette K. Olesen, Rage (Zlosť) Sally Potter, The Reader (Predčítač) Stephena Daldryho, Cheri Stephena Frearsa, Katalin Varga Petra Stricklanda alebo spomínaný Tatarak.

Strieborného medveďa za najlepší scenár získali Oren Moverman a Alessandro Camon za americký príbeh The Messenger (Posol) debutujúceho O. Movermana. Zachytáva osudy dvoch armádnych dôstojníkov, ktorí po návrate z Iraku dostávajú nevďačnú úlohu informovať rodiny o úmrtiach ich synov, bratov či manželov padlých v tej istej vojne. Silnému príbehu dominujú herecké výkony Bena Fostera a Woodyho Harrelsona.

Za najlepšiu réžiu porota ocenila iránskeho tvorcu Asghara Farhadiho za jeho pomerne nekonvenčný pohľad na iránsku dobre situovanú „strednú“ triedu s názvom Darbareye Elly (Hľadá sa Elly).

Azda najviac skloňovaným favoritom na Zlatého medveďa sa stal francúzsky tvorca alžírskeho pôvodu Rachid Bouchareb so snímkou London River, týkajúcou sa teroristických útokov na londýnske metro v júli 2005. Komorný príbeh spojil kresťanskú matku s muslimským otcom, hľadajúcim svoje deti bezprostredne po atentáte. Hoci časť kritikov snímke vyčítala istú dávku politickej nekorektnosti, jeho umelecké kvality prevážila realizačná precíznosť a civilné interpretácie protagonistov Brendy Blethyn a Sotiguia Kouyatého. A práve 73-ročný rodák z Mali si prevzal striebornú sošku za mužský herecký výkon. Ten sa postaral aj o patričné vzrušenie v dvaapoltisícovej sále festivalového paláca, keď svoju ďakovnú reč v dĺžke takmer 20 minút využil na filozofovanie a rozprávanie berberských príbehov.

Čestným Zlatým medveďom za celoživotné dielo dekoroval Dieter Kosslick 84-ročného Mauricea Jarreho, okrem iných aj držiteľa troch Oscarov za hudbu k filmom Lawrence z Arábie, Doktor Živago a Cesta do Indie.