PÄŤ ÁZIJSKÝCH HOROROV BEZ SADAKO

Pil-Sung Yim: Hansel & Gretel (2007)
Janko a Marienka so šikmými očami

To, že rozprávky majú výborný hororový potenciál, vie každé malé dieťa, ktoré zo sna budí predstava veľkého zlého vlka, ktorý vylieza z babičkinho rozpáraného brucha. Bohužiaľ, tento potenciál sa vo filme podarí málokomu využiť. Mali sme tu síce horory, ktoré na rozprávky priamo či menej priamo odkazovali, ako Snow White: A Tale of Terror, Rumpelstiltskin alias Martinko Klingáč, Pinocchio’s Revenge či Red Riding Hood, no nepatrili práve medzi perly hororovej kinematografie. O to príjemnejšie je sledovať, ako sa niekomu podarí pretaviť rozprávku do kvalitného hororu. Ázijský horor Henjelgwa Geuretel/Hansel & Gretel je inšpirovaný rovnomennou rozprávkou bratov Grimmovcov o dvoch deťoch a zlej ježibabe, ktorá ich uväznila vo svojom dome, aby si ich mohla vykŕmiť, upiecť a zjesť. Samozrejme, deti nakoniec ježibabu prekabátia a tá nakoniec sama končí v peci. Mierne upravená verzia tejto rozprávky je v našich končinách známa ako O perníkovej chalúpke alebo O Jankovi a Marienke. Hoci mená hlavných postáv sa zmenili, základné prvky „rozprávky“, t. j. mučenie malých detí, kanibalizmus a pomsta, ostali rovnaké. A presne s týmito prvkami narába aj film Hansel & Gretel, v ktorom však nepôjde iba o pomstu „ježibabe“, ale všetkým dospelým. Na vlastnej koži to zažije aj Eun-Soo, ktorý sa tak ponáhľa za svojou chorou mamou do nemocnice, že so svojím autom zíde z cesty. Keď sa preberie, stojí nad ním dievčatko s lampášikom v ruke a cez bludisko hustých stromov ho odvádza k veľkému domu uprostred lesa, ktorý pripomína perníkovú chalúpku, hoci nie je z perníka. Tam ho vítajú už rodičia dievčaťa, ktorí mu predstavia svoje ďalšie dve deti, staršieho chlapca a mladšie dievčatko, a ponúknu mu nocľah. Zmätený Eun-soo si síce chce najskôr zatelefonovať, no vyčerpaním omdlie a o pár hodín sa už prebúdza uprostred hračiek na zvuk veľkých kukučkových hodín v tvare hradu, ktoré visia vedľa niekoľkých portrétov zajacov. Na raňajky dostane veľkú kopu farebných koláčov a pomaly si uvedomuje, že celý tento dom je jedno obrovské detské ihrisko. A deti, títo malí anjelikovia, sa chcú s ním hrať. Navždy. Ak sa chce Eun-soo ešte niekedy dostať z lesa, ktorý pripomína bludisko, musí zistiť, čo sú tieto deti vlastne zač a prečo doposiaľ zabili každého dospelého v ich blízkosti. A kľúčom sa zdá byť práve útla knižočka s rozprávkou Hansel a Gretel. Vo filme padne veta „Dieťa a diabol sú vychovávaní rovnako,“ ktorá naznačuje pôvod zvláštnych detí. Alebo je všetko inak a čaká nás klasický ázijský dvadsaťminútový záver, ktorý bude vysvetľovať predošlý zamotaný dej? Odpoveď už nechám na vás, aby ste mali dôvod pozrieť si tento horor, ktorý síce predstavuje klasický ázijský duchársky žáner, no vo veľmi netradičnom podaní. Pekný dôkaz, že nie každý duch musí vyzerať ako Sadako Yamamura, hoci vekovo sa jej môže veľmi približovať.

Dae-wung Lim: Bloody Reunion (2006)
Tri pomsty na jednej stretávke

Stretnutie po rokoch so spolužiakmi zo strednej školy sa môže stať vašou nočnou moru. Najmä ak „po rokoch“ znamená niekoľko desaťročí a vy si zrazu uvedomíte, že ste vlastne nikdy nedosiahli to, čo ste si ešte na strednej predsavzali. Ak patríte k ľuďom, ktorí odmietajú prijať zodpovednosť za svoj život, môže sa stať, že zo svojho neúspechu začne viniť svoju niekdajšiu triednu učiteľku. A niektoré učiteľky je naozaj ľahké viniť. Medzi také patrí aj pani Parková, ktorá na svojich žiakov uplatňovala metódu, založenú na tom, že človeka môže posunúť ďalej jedine kritika. Hoci je táto žena už na dôchodku a na invalidnom vozíku, každý má na ňu stále spomienky, pre ktoré by ju najradšej zabil. A „stretávka po rokoch“ v učiteľkinom rozľahlom dome na to poskytuje ideálnu príležitosť. Bývalí študenti to však nebudú mať také jednoduché. Nie sú totiž jediní, ktorí sa chcú za niečo pomstiť. Je tu ešte učiteľkin syn, ktorého pre jeho znetvorenie tváre ukrývala v suteréne. Ten si ešte pamätá na výsmech, ktorý sa mu kedysi ušiel od matkiných žiakov. A najlepšia pomsta, aká mu napadne, je vypichovanie očí, sypanie polámaného noža do hrdla a následné zaliatie horúcou vodou alebo zvláštna metóda „mučenia mravcami“. Ale to nie je všetko. Je tu predsa ešte klasický ázijský polhodinový záver a my už tušíme, že všetko je inak a pomstiť sa za niečo chce ešte niekto ďalší. Film s veľavravným názvom Bloody Reunion a zavádzajúcim, i keď perfektným taglinom Class dismissed! je kombináciou Desiatich malých černoškov a Viem, čo ste robili minulé leto na kórejský spôsob. Slasher s prvkami mučenia, ktorých je v ázijskom horore ako šafranu. Možno aj preto mu mnohé nedostatky, hlavne v domotanom závere, môžeme pokojne odpustiť. Jeden dobrý bodík si určite zaslúži minimálne za originálnu a bizarnú zajačiu masku zabijaka, ktorá môže tak výborne fungovať hádam len v ázijskom horore.  

Sung-Hong Kim: Missing (2009)
Skrotiť a umučiť!

Hixploitation. Pôvodom americký žáner založený na konflikte „mesto vs. dedina“, prípadne často aj „inteligencia vs. primitivizmus“ sa dodnes teší veľkej obľube. Dokonca takej, že ho začali kopírovať aj Európania a najnovšie do rodiny tzv. „buranských vyvražďovačiek“ pribudol aj ázijský kúsok. Ten sa nechal inšpirovať práve európskymi snímkami, ktoré sú spravidla brutálnejšie a perverznejšie ako tie americké. Ak vaša znalosť rôznych filmových torture praktík končí pri Hosteli Eliho Rotha, asi vás prekvapí, že Američania skutočne nehrajú prvé husle, pokiaľ ide o zvrátenosť a okázalú perverznosť. Bolo to síce v Amerike, kde boli filmom I Spit on Your Grave položené základy hixploitation odnože „rape & revenge“, no tento koncept si európsky horor rýchlo osvojil: argentínsky I’ll Never Die Alone alebo nórsky Hora, a dokonca prišiel s celkom vlastným, ešte tvrdším subžánrom. Ten by sme mohli definovať analogicky k „rape & revenge“ ako „tame & torture “ („skrotenie a mučenie“). Ide o filmy, v ktorých je dôraz na „ochočovanie si“ obete na nejaký konkrétny účel, väčšinou na zaplátanie emocionálnej diery v živote trýzniteľa. Napríklad v britskom Mom & Dad sa šialená rodinka snaží skrotiť mladé dievča, ktoré ich má vo finále prijať za svoju vlastnú rodinu. Vo francúzskom Calvaire sa hostinský Bartel snaží z potulného šansónového speváka „vytvoriť“ svoju zosnulú manželku.. V britskom Broken si zasa jeden sadistický psychopat hľadá ženu do domácnosti. Miesto toho, aby si podal inzerát alebo skúsil šťastie na Facebooku, sa však rozhodne pre únos a veľmi tvrdé výberové konanie. O prírastok do rodiny „tame & torture“ sa najnovšie postaral aj kórejský režisér Sung-Hong Kim svojím hixploitationom Sil jong/Missing, ktorý je rovnako ako kedysi podobne ladený austrálsky Wolf Creek inšpirovaný (vraj) skutočnosťou. Hlavnými hrdinkami sú sestry Hyeong-ah a Hyeong-Jeong , ktoré sa postupne vystriedajú vo vidieckom dome „láskavého“ pána Pan-kona. Aspoň tak ho poznajú jeho susedia. Ako človeka, ktorý je vždy pozitívne naladený a predáva tie najlepšie slepačie vajíčka. Tajomstvo ich dobrej chuti si však rád necháva pre seba. (Prezraďme len toľko, že súvisí s mŕtvymi dievčatami a mlynčekom na mäso.) Pan-kon, samozrejme, nie je žiaden „Mr. Nice Guy“, ale starý perverzný vrah, ktorý sa vyžíva v znásilňovaní, mučení a inom ponižovaní mladých mestských dievčat, ktoré zavítajú do jeho dávno zatvorenej reštaurácie. Missing má typické znaky „tame and torture“: scenár sa skôr ako na obete sústredí viac na mučiteľa a dôvody jeho zvráteného konania. Pan-kon sa správa k „svojim dievčatám“ ako ku besným psom, zatvára ich do klietok, a keď sa odmietajú dať skrotiť, bez mihnutia oka ich usmrtí. Missing svojím otvoreným znázornením extrémneho násilia balansuje medzi filmovým odpadom a znepokojivou výpoveďou, pričom forma spracovania a celkový vizuál nahrávajú skôr druhej alternatíve. Na dnes už klasické žánrové kúsky, ako napr. spomínaný Calvaire, sa však ešte nechytá.